KOSTRA:
-reprezentant oficiálnej socialistickej literatúry
●Tvorba: 2 obdobia:
1. medzivojnové – ako moderný básnik, vplyv avantgardy, poetizmu, symbolizmu
•Diela:
- Hniezda –spomienky na detské roky, detstvo-bezpečné hniezdo pre úkryt v čase, v básni Samohlásky hľadá zdroj istoty aj v rodnom kraji a láske k žene, túžba po harmónii a kráse, ideál krasy = žena a hravosť, bezstarostnosť, príroda, báseň: Slniečko septembra
- Moja rodná (čítanka str. 158)– lyrická, lyrický hrdina, básnik=milenec=pútnik, navrátilec, intímna lyrika, téma: domova, návratu, voľný verš, nepravidelná strofa, prológ, básnik chce v lyrickom rámci s neobyčajnou hĺbkou „vyšepkať“ svoju lásku a úctu k rodnému kraju, v prvých veršoch nás uvádza do svojho osobného sveta, keď jeho ľudské vnútro je rozhorčené natoľko, že cíti potrebu vysloviť sa: „Zachcelo sa mi zrazu šepkať slová, moja rodná.“ Slová moja rodná dávajú tušiť veľký cit a veľký cit sa šepká. 2 verše tvoria prvú slohu a sú akoby prológom celej básne. V ďalších veršoch autor uvažuje, či sa skôr priznáva k zblúdeniu. Tu však nejde o jeho zblúdenie, ale o jeho generačných druhov, ktorých v dobe otvárania okien do sveta očarila diaľka, cudzie mesta a neznámy život. Tieto však napriek svojej lákavosti boli len tmavým bludiskom, „krtisom bolesti a smútkov“ (- genitívna metafora)
- Ave Eva – ľúbostná básnická skladba, lyrická poéma (nemá dej, pocity, rozsiahla báseň), vzdáva hold ženám a ženskej krase
- Ozubený čas; Puknutá váza; Všetko je dobre tak; Presila smútku - smútok, skepsa, pesimizmus, odmieta vojnu v mene humanizmu a spoločenskej spravodlivosti; o človeku ma najhoršiu mienku, vyjadruje svoje opovrhnutie nad tým, že tak zlyhal a stal sa horším než zver; útočisko nachádza v poézii a spomienkach na detstvo; priklonil sa k symbolizmu
2. obdobie po roku 1948 – socialistická poézia, charakter poézie sa radikálne zmenil, vzdal sa moderných básnických postupov, obdobie kultu osobnosti
•Diela:
- Na Stalina - poéma
- Javorový list – porovnáva minulosť a prítomnosťou, pričom vyzdvihuje pozitíva novej socialistickej skutočnosti
- Šípky a slnečnice – po skončení obdobia stalinizmu, ľúbostná, prírodná a reflexívna lyrika, dominujú básne o jeseni a jej farbách
- ďalšie zbierky mali tiež socialisticky charakter, napr. Každý deň
HOROV:
-vlastným menom Horovčák, regionalista (Zemplín)
-mal originálny, kultivovaný básnicky prejav, mysliteľská hĺbka
- pre jeho intelektuálnu poéziu sú charakteristické symboly a obrazy z Biblie a mytológie
- v prvej pol. 50. r písal socialisticky angažovanú poéziu, jeho ďalšie diela boli už moderné, do literatúry vstúpil v čase WW2, mal protivojnové stanovisko
●Tvorba:
– Zradné vody spodné - inšpirovaný poetizmom a nadrealizmom a Novomestským
– Nioba, matka naša – má netradičnú kompozíciu, využíva 2 základne veršové formy: voľný a viazaný verš (v 2. časti, lebo to sú sonety), celá zbierka má 3 časti:
1. Nioba, matka naša - dlhá cyklická báseň, pocity hrôzy, zúfalstva, prázdnoty, okolo seba vidí apokalyptické obrazy (požiar, spálenisko, zástupy mŕtvych obetí predchádzajúcich vojen, medzi nimi aj svojho otca)
2. Nápisy na hroby - cyklus 17 sonetov, patria k najsilnejším protivojnovým básňam v slovenskej poézii
3. Trhlinou krvi – básnik verí, že princíp lásky nakoniec zvíťazí a pominie vojna
- Nioba- postava z gréckej mytológie, manželka tébskeho kráľa, posmievala sa bohyni Létto, že má len 2 deti, začo ju stihol krutý trest, Apolón šípmi usmrtil jej 7 synov a 7 dcér, zo žiaľu zošalela, Zeus ju premenil na kameň, ktorý stále prelieva slzy... Nioba symbolizuje utrpenie a žiaľ všetkých žien a matiek v časoch vojny.
– Návraty – z obdobia vojny, spomienky na rodný Zemplín, detstvo, matku, uväzuje o plynutí času
– Defilé – napisaná po vojne, návrat k téme vojny, rekapituloval jej hrôzy a útrapy, najznámejšia ja skladba Panta Rei (Všetko plynie)- poznačená symbolizmom a realizmom, kreslí tu apokalyptické obrazy zániku, pustošenie, obžaloba podlosti a nízkych pudov človeka, v závere verí, že ľudia si spomenú na zabudnuté slovo láska.
– 50. roky – pripojil sa k básnikom ospevujúcim socialistickú spoločnosť: 2 zbierky:
– Moje poludnie
– Slnce nad nami
– 60. roky
– Vysoké letné nebe
– Koraly z Janova – osobnejší charakter, inšpiroval sa cestou do Talianska, spomienky na prežitý život, úvahy o plynutí času, meditácie o živote
– Ponorná rieka – poznačená autorovou chorobou a predtuchou blížiacej sa smrti
PLÁVKA:
-socialisticky angažovaná poézia, písal občiansku, vlasteneckú a politickú lyriku hlásajúcu ideológiu komunistickej strany
●Tvorba:
-dominantné témy:
- rodný Liptov – ľud, príroda, história
- SNP –
Ohne na horách – skladba, 3 vody (inšpirovane Hájnikovou ženou )
- budovanie socializmu-
Zelená ratolesť;
Kosodrevie;
Domovina moja- bol básnikom tradicionalistom, využíval aj Ľudovu pieseň
-jeho posledne zbierky mali už aj osobnejší charakter, menej angažovaných básni, viac spomienkových motívov, úvah o živote, napr.
Zrelosť;
Testament;
Zbohom lásky moje
– 2 autobiografické knihy -
Smädný milenec;
Plna čaša VOJTECH MIHÁLIK:- jeden z najuznávanejších predstaviteľov oficiálnej literatúry počas socializmu
- obhajoval nacizmus
●Tvorba: -
Anjeli – debut, predstavil sa tu ako stúpenec katolíckej moderny a symbolizmu, obsahovala nábožensky motivované i osobne ladené básne plné smútku ale i vzdoru a vzbury, napr. báseň:
20 ročný Jób- básne majú meditatívny charakter, v kt. sa básnik zameral na utrpenie, poznanie a lásku
- zbierka sa vyznačuje vyspelou, kultivovanou básnickou technikou, smelou obraznosťou a nekonvenčnou expresivitou básnickej reči
Po roku 1948 sa charakter jeho tvorby radikálne zmenil. Písal socialisticky angažovanú, občiansku a politickú poéziu.
-
Spievajúce srdce – poéma
-
Plebejská košeľa – zbierka
-
Ozbrojená láska – zbierka
-
Neumriem na slame – zbierka
-
Archimedove kruhy – zbierka
-
Vzbúrený Jób – básnická skladba
Plebejská košeľa - prvýkrát sa objavuje jeden zo základných zdrojov Mihálikovej tvorby – motívy a zážitky poznamenané chudobným a proletárskym detstvom
-
Kronika - básnikova matka ako proletárska matka rozpráva o ťažkom živote počas proletárskeho kapitalizmu a vyjadruje vieru, že jej deti čaká v novej socialistickej spoločnosti krajšia budúcnosť
Spievajúce srdce - vrchol socialistickej literatúry
Vzbúrený Jób - opisoval svojho otca, ťažké životné osudy slovenského proletára od narodenia po smrť a jeho rozchod s vierou
60te roky
- obdobie, keď nastalo uvoľnenie
- postupne sa zbavoval prvkov schematizmu
- písal síce ešte v duchu socializmu, ale zameral sa viac na témy z každodenného života
Tŕpky - obsahovala 23 mravoučných básni o smutných ženských osudoch, ženy vystupujú ako obete mužského egoizmu, o problémoch v rodinách (staroba, vdovstvo, rozvedené rodiny,... )
- vyvolala veľa diskusií, veľký záujem čitateľov, ale aj kritiku oficiálnych kruhov (prílišná emocionálnosť)
- Starenky učiteľky, Siroty žijúcich rodičov, Krájanie
Ďalšie básnické knihy - prevažne ľúbostná poézia a filozofické úvahy.
Zbierky:
-
Appasionata-
Útek za Orfeom-
Sonety pre tvoju samotuČierna jeseň - zbierka, 1969
- vznikla po potlačení pražskej jari
