Ján Chalupka – prvý významný slovenský dramatik (rozvoj ochotníckeho divadla, niektorí ho považujú za zakladateľa drámy v slovenskej literatúre)
Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe neostali – veselohra, je to satira na malomestské prostredie a zemianstvo. Podobný charakter majú aj veselohry Trasorítka, Všetko naopak s podtitulom Tesnošilova Anička sa žení a Honzík sa vydáva, Trinásta hodina, Starúš plesnivec.
Každoročne v Brezne sa koná prehliadka prác pod názvom Chalupkovo Brezno
V období prechodu od romantizmu k realizmu sa zaoberali dramatickou tvorbou Jonáš Záborský, Ján Palárik. Jonáš Záborský – v tvorbe majú prevahu historické hry, ktoré možno tematicky rozdeliť na tri časti:
1. Drámy s tematikou Veľkej Moravy a slovensko-uhorských dejín (Bitka pri Rozhanovciach – historická hra, M. Čák prehral bitku s Karolom Róbertom)
2. Hry zo srbských a chorvátskym dejín (Stroskotanie Srbska, Chorvátska Helena)
3. Deväť drám z rusko-poľských (Ubitie Dimitrija)
Najznámejšia je jeho veselohra Najdúch, v ktorej zosmiešňuje upadajúce zemianstvo a jeho morálku. Vtipne rozohráva dej okolo nemanželského dieťaťa, ďalšia časť deja – zápletky okolo volieb slúžneho, ostrou kritikou mravného úpadku zemianstva.
V súčasnosti je v Prešove Divadlo Jonáša Záborského
Myšlienkou prirodzeného práva národov Uhorska na svoju existenciu sa zaoberal Ján Palárik vo veselohrách Inkognito ( v almanachu Concordia – svornosť) – nadviazal na kocúrkovskú tematiku J. Chalupku. Námet čerpal z rodinného života ponemčeného malomeštiactva. Drotár (v almanachu Lipa) – oslavou predstaviteľa slovenského ľudu odnárodnenom svete meštiactva. Konflikt je postavený na zámene osôb a charakterov. Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch – (v almanachu Lipa), ideou je spoločenské a národné zmierenie šľachty a ľudu. Zápletku vytvoril dvojnásobný motív dvojníctva. Propaguje zmierenie sociálne rozdielnych spoločenských vrstiev, Slovákov i Maďarov. Tragédia Pavla Orszagh-Hviezdoslav Herodes a Herodias, ktorej námet čerpal zo Starého zákona, je napísaná sčasti vo veršoch a sčasti v próze. Dej sa odohráva v Palestíne (spočiatku v meste Tiberias – sídlo Herodesa Antipu, potom v okolí Galád pri studni za Jordánom, kde pôsobí Ján Krstiteľ – Jochanan). Kráľ Herodes odoženie svoju zákonnú manželku Tamar a privedie si Herodiadu (manželku veľkostatkára a obchodníka Filipa) i s jej dcérou Salome. Ján Krstiteľ pred zástupmi ľudu za to odsudzuje Herodesa (nemravný súkromný život a zdieranie ľudu). Herodes slávi narodeniny a na jeho želanie má Salome, ktorá žiada za odmenu hlavu Jána Krstiteľa, pred hosťami tancovať. Tamarin otec, arabský kráľ Aretas, v bojoch premôže Heredesa.