Satirou na falošne chápaný humanizmus dobročinných spolkov je komédia Jožko Púčik a jeho kariéra – veselohra, hrdina je tragikomickou postavou uprostred doby, v ktorej žil. Svedomitého úradníka, starého mládenca Jožka Púčika obvinili z krádeže peňazí v dobročinnom spolku Humanitas, kde pracoval. Keď vyjde najavo, že je nevinný, prestanú mať oňho záujem. Psychologická tragédia Bačova žena – zobrazuje sociálne a mravné konflikty vtedajšej doby. Čerpal námet zo života dedinského ľudu. Sociálne podloženou zrážkou človeka s osudom má hra blízko k antickej tragédii. V hre sa stupňuje dramatickosť konania postáv. Evinu tragédiu vyhrocuje žiadosť mužov , aby rozdelila deti. Materinský cit sa u nej ukáže silnejší ako láska. Spor o seba rieši dobrovoľnou smrťou. Zobrazil svet dediny. Prejavy karierizmu a pokrivenie charakterov časti inteligencie Stodola zosmiešnil v komédii Keď jubilant plače. Inklinuje k podobenstvu. Historické drámy – zareagoval na medzivojnovú politickú situáciu – Kráľ Svätopluk – prelínajú s realistické a romantické prvky. (Na námet hry skomponoval r. 1959 E. Suchoň operu Sväopluk), Marína Havranová – vrátil s do revolučných rokov 1848 – 1849, aby vyzdvihol myšlienku opravdivého vlastenectva. Mravci a svrčkovia – satirická komédia, vznikla na základe bájok o usilovnom mravcovi a ľahtikárskom svrčkovi. Vysmial sa jednotlivcom, ktorí sa bezprácne obohacovali. Básnik a smrť – dráma, hra je prekomplikovaná symbolmi a alegóriami.
Náš strýko Aurel – prozaická próza, o živote zakladateľa teórie parných a plynových turbín, ktorý pôsobil ako profesor na technike v Zürichu. Smutné časy, smutný dom - charakter rozpomienok
V období 2. svetovej vojny vzbudil pozornosť Július Barč – Ivan komédiou Mastný hrniec, v ktorej pomocou satiry odsúdil karierizmus a úplatkárstvo ľudí, ktorí sa bezohľadne vrhali na hospodársky výhodné miesta. Vplyv expresionizmu vidieť v dráme Matka. Smrť matky je tragickým vyústením konfliktov medzi jej synmi. Hry Neznámy (dráma, jej námetom je uskutočnenie Božieho kráľovstva na zemi) a Dvaja (otázky medziľudských vzťahov, má prvky absurdnej drámy) predstavujú nový typ analytickej drámy, v ktorých autor zobrazuje správanie sa ľudí v hraničných situáciách. V prvých hrách (3000 ľudí) spracoval sociálnu tematiku. Diktátor – hra, má veľa spoločných čŕt s Čapkovou drámou Bíla nemoc. Veža – dráma, biblické podobenstvo o stavbe babylonskej veže. .