MO9 - Slovenská dramatická tvorba v 19. storočí a v prvej polovici 20. storočia

9. Slovenská dramatická tvorba v 19. storočí a v prvej polovici 20. storočia

Slovenská klasicistická dráma:
Vznikajú a rozvíjajú sa ochotnícke divadelné krúžky. V roku 1830 založil Gašpar Fejerpataky(po maďarsky Belopotocký)-Belopotocký divadelný krúžok v Liptovskom sv. Mikuláši, ktorý sa uviedol hrou od Jána Chalupku Kocúkrovo (1830 – 1919). V Martine vzniklo ústredie ochotníckych divadiel.
Na Slovenku sa delí divadelníctvo na dve etapy:
1. etapa – ochotnícke divadelníctvo – 1830 – Liptovský Mikuláš ...
2. etapa – profesionálne divadelníctvo – 1919, vznikli prvé slovenské profesionálne divadlá: 1. SND – 1919 – Bratislava, 2. Východoslovenské národné divadlo v Košiciach – 1924, 3. Slovenské ľudové divadlo v Nitre – 1934 – (dnes Divadlo Andreja Bagara – premenované roku 1941), 4. Komorné divadlo v Martine – 1944, vznikol slovenský spevokol, premenované neskôr na Armádne a dnes Divadlo SNP v Martine.
SND v Bratislave – prví herci, ktorí tu hrávali boli hlavne českí. Aj naši odchádzali študovať do Prahy, lebo na Slovensku nebola možnosť. (Hana Meličková, Andrej Bagar).
1926 – vznikol pri Mestskej hudobnej škole v Blave dramatický odbor, kde sa školili prvý profesionálny herci. 1. generácia slovenských hercov (vyštudovaných v Prahe) – Andrej Bagar, Janko Borodáč – aj režiséri, Oľga Országhová-Borodáčová, Jozef Kelo, Gašpar Arbert, Lea Juríčková, Hana Meličková, Ružena Porubská, Ivan Lichard.
2. generácia (vyšla z Dramatického odboru) – Viliam Záborský, Július Pántik, F. Zvarík, F. Dibarbora, Oľga Sýkorová, Mikuláš Huba, M. Gregor, Beta Poničanová.
1930 – vzniká pri SND – dramatický činoherný súbor, hrávali sa tu hry: J. Chalupku, J. G. Tajovského, Urbáneka, Kukučína, Timravy, Rázusa, Stodolu, Ivana. Režiséri: Ján Jamnický, Jozef Bucký. 3. generácia hercov – Jozef Kroner, Martin Ťapák, Gustáv Valach, Karel Magata, Mária Kráľovičová, Ctibor Filák, Štefan Kvietik, Pantík. 1944 – počas povstania vzniklo v Martine Frontové divadlo, na konci 2. sv. vojny zaniklo. Divadlo Jozefa G. Tajovského vo Zvolene – činohra, BB – opera. Radošinské naivné divadlo – vzniklo z ochotníckeho, zvláštnosť – nikde v Európe to nie je – hrajú tu v radošinskom nárečí.
4. Súčasní herci: Maroš Kramár, Martin Ťapák – Živý bič, Emília Vašáryová, Dočolomanský (Na skle maľované), Pavlíková, Peter Kočiš, Kukura, Magda Vašáriová.

Ján Chalupka – prvý významný slovenský dramatik (rozvoj ochotníckeho divadla, niektorí ho považujú za zakladateľa drámy v slovenskej literatúre)
Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe neostali – veselohra, je to satira na malomestské prostredie a zemianstvo. Podobný charakter majú aj veselohry Trasorítka, Všetko naopak s podtitulom Tesnošilova Anička sa žení a Honzík sa vydáva, Trinásta hodina, Starúš plesnivec.
Každoročne v Brezne sa koná prehliadka prác pod názvom Chalupkovo Brezno
V období prechodu od romantizmu k realizmu sa zaoberali dramatickou tvorbou Jonáš Záborský, Ján Palárik. Jonáš Záborský – v tvorbe majú prevahu historické hry, ktoré možno tematicky rozdeliť na tri časti:
1. Drámy s tematikou Veľkej Moravy a slovensko-uhorských dejín (Bitka pri Rozhanovciach – historická hra, M. Čák prehral bitku s Karolom Róbertom)
2. Hry zo srbských a chorvátskym dejín (Stroskotanie Srbska, Chorvátska Helena)
3. Deväť drám z rusko-poľských (Ubitie Dimitrija)
Najznámejšia je jeho veselohra Najdúch, v ktorej zosmiešňuje upadajúce zemianstvo a jeho morálku. Vtipne rozohráva dej okolo nemanželského dieťaťa, ďalšia časť deja – zápletky okolo volieb slúžneho, ostrou kritikou mravného úpadku zemianstva.
V súčasnosti je v Prešove Divadlo Jonáša Záborského
Myšlienkou prirodzeného práva národov Uhorska na svoju existenciu sa zaoberal Ján Palárik vo veselohrách Inkognito ( v almanachu Concordia – svornosť) – nadviazal na kocúrkovskú tematiku J. Chalupku. Námet čerpal z rodinného života ponemčeného malomeštiactva. Drotár (v almanachu Lipa) – oslavou predstaviteľa slovenského ľudu odnárodnenom svete meštiactva. Konflikt je postavený na zámene osôb a charakterov. Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch – (v almanachu Lipa), ideou je spoločenské a národné zmierenie šľachty a ľudu. Zápletku vytvoril dvojnásobný motív dvojníctva. Propaguje zmierenie sociálne rozdielnych spoločenských vrstiev, Slovákov i Maďarov. Tragédia Pavla Orszagh-Hviezdoslav Herodes a Herodias, ktorej námet čerpal zo Starého zákona, je napísaná sčasti vo veršoch a sčasti v próze. Dej sa odohráva v Palestíne (spočiatku v meste Tiberias – sídlo Herodesa Antipu, potom v okolí Galád pri studni za Jordánom, kde pôsobí Ján Krstiteľ – Jochanan). Kráľ Herodes odoženie svoju zákonnú manželku Tamar a privedie si Herodiadu (manželku veľkostatkára a obchodníka Filipa) i s jej dcérou Salome. Ján Krstiteľ pred zástupmi ľudu za to odsudzuje Herodesa (nemravný súkromný život a zdieranie ľudu). Herodes slávi narodeniny a na jeho želanie má Salome, ktorá žiada za odmenu hlavu Jána Krstiteľa, pred hosťami tancovať. Tamarin otec, arabský kráľ Aretas, v bojoch premôže Heredesa.

Nakoniec na rozkaz rímskeho cisára, pretože podlieha Rímu, musí ísť do vyhnanstva, kde s ním odchádza aj Herodias.
Najvýznamnejším dramatikom realizmu bol Jozef Gregor – Tajovský. Spočiatku písal veselohry Ženský zákon – komediálny konflikt spojený s kresbou charakterov. Hlavné postavy sú ženy. Matka nechce dovoliť Mišovi chodiť s Aničkou, lebo je chudobná. Ženy z toho robia klebety, roznášajú ich po dedine, zachovávajú si svoju hrdosť. Neskôr písal drámy Statky zmätky – najlepšia dramatická práca Tajovského – 4-dejstvová dráma, kriticky zobrazil spoločenské pomery na dolnozemskej dedine. (napísal ju v čase pobytu v Nadlaku – Rumunsku – mal možnosť pozorovať sociálne problémy). Centrum deja – bohatí bezdetní manželia Mara a Ondrej Palčík. Svoje majetkové probémy chcú riešiť za pomoci spríbuznených rodín Ľavkovcov a Kamenskovcov. Palčíkovci nahovoria chudobných Ľavkovcov, aby im dali syna Ďurka za vlastného, oženili ho so Zuzkou Kamenskou a oni im prepíšu po smrti svoj majetok. Plán sa Palčíkovi podarí, keď však Ďuro vidí, že išlo len o sľuby, začínajú sa rozbroje. Po čase strpčí Zuzke život do takej miery, že odchádza z domu Palčíkovcov a Ďuro si privádza k sebe druhú ženu Betu. Keď na gazdových meninách na popud chamtivej Bety žiada Palčíka, aby mu prepísal majetok a pre svojich rodičov pôžičku, Palčík odmietne jedno i druhé. Sklamaná Beta opúšťa Ďura a Palčík v zlosti vyženie z domu. Jadro dramatického konfliktu tvorí zápas o majetok. Hra sa vyznačuje funkčným využitím zhusteného dialógu, dejotvorná funkcia je tu vyvážená. Zuzka dopláca najviac na všetky spory. V celej knihe bola nerozhodná, na konci sa sama ostro rozhodla. Prvýkrát Tajovský ukázal rozhodnú ženu, sama rozhodla o svojom budúcom živote. Ďalšie: Nový život – žáner vážnej hry, Matka, Tma, Sľuby, Hriech, V službe – jednoaktovky
K najplodnejším autorom medzivojnového obdobia patrí Ivan Stodola. V komédiách sa prejavil ako výborný pozorovateľ života. Narodil sa v Liptovskom Mikuláši. Po absolvovaní lekárskej fakulty pôsobil v rodnom meste, Prahe a Bratislave. Roku 1951 – ho obvinili a odsúdili, po 2 rokoch ho na základe amnestie prepustili. Zomrel v Piešťanoch, pochovaný v Blave. Pokrytectvo malomeštiakov zobrazil v komédii Náš pán minister – politická satira, uviedol sa na javisku SND. V satirickej komédii Čaj u pána senátora (veselohra, politická satira) sa vysmieva karierizmu, bezohľadnosti, ale aj obmedzenosti meštiackych vrstiev, ktoré sa chcú zúčastniť politickej moci. Slovná komika so satirickým tónom. Udalosťou, ktorá rozvlnila malomestský život, je príprava volieb.

Satirou na falošne chápaný humanizmus dobročinných spolkov je komédia Jožko Púčik a jeho kariéra – veselohra, hrdina je tragikomickou postavou uprostred doby, v ktorej žil. Svedomitého úradníka, starého mládenca Jožka Púčika obvinili z krádeže peňazí v dobročinnom spolku Humanitas, kde pracoval. Keď vyjde najavo, že je nevinný, prestanú mať oňho záujem. Psychologická tragédia Bačova žena – zobrazuje sociálne a mravné konflikty vtedajšej doby. Čerpal námet zo života dedinského ľudu. Sociálne podloženou zrážkou človeka s osudom má hra blízko k antickej tragédii. V hre sa stupňuje dramatickosť konania postáv. Evinu tragédiu vyhrocuje žiadosť mužov , aby rozdelila deti. Materinský cit sa u nej ukáže silnejší ako láska. Spor o seba rieši dobrovoľnou smrťou. Zobrazil svet dediny. Prejavy karierizmu a pokrivenie charakterov časti inteligencie Stodola zosmiešnil v komédii Keď jubilant plače. Inklinuje k podobenstvu. Historické drámy – zareagoval na medzivojnovú politickú situáciu – Kráľ Svätopluk – prelínajú s realistické a romantické prvky. (Na námet hry skomponoval r. 1959 E. Suchoň operu Sväopluk), Marína Havranová – vrátil s do revolučných rokov 1848 – 1849, aby vyzdvihol myšlienku opravdivého vlastenectva. Mravci a svrčkovia – satirická komédia, vznikla na základe bájok o usilovnom mravcovi a ľahtikárskom svrčkovi. Vysmial sa jednotlivcom, ktorí sa bezprácne obohacovali. Básnik a smrť – dráma, hra je prekomplikovaná symbolmi a alegóriami.
Náš strýko Aurel – prozaická próza, o živote zakladateľa teórie parných a plynových turbín, ktorý pôsobil ako profesor na technike v Zürichu. Smutné časy, smutný dom - charakter rozpomienok
V období 2. svetovej vojny vzbudil pozornosť Július Barč – Ivan komédiou Mastný hrniec, v ktorej pomocou satiry odsúdil karierizmus a úplatkárstvo ľudí, ktorí sa bezohľadne vrhali na hospodársky výhodné miesta. Vplyv expresionizmu vidieť v dráme Matka. Smrť matky je tragickým vyústením konfliktov medzi jej synmi. Hry Neznámy (dráma, jej námetom je uskutočnenie Božieho kráľovstva na zemi) a Dvaja (otázky medziľudských vzťahov, má prvky absurdnej drámy) predstavujú nový typ analytickej drámy, v ktorých autor zobrazuje správanie sa ľudí v hraničných situáciách. V prvých hrách (3000 ľudí) spracoval sociálnu tematiku. Diktátor – hra, má veľa spoločných čŕt s Čapkovou drámou Bíla nemoc. Veža – dráma, biblické podobenstvo o stavbe babylonskej veže. .