3. Dráma

Sofokles

- jeho najvýznamnejšie tragédie: Antigona a Kráľ Oidipus

Antigona:
postavy: Antigona – dcéra tébskeho kráľa Oidipa
Isména – Antigonina mladšia sestra
Kreón – Tébsky kráľ
Eurydika – Kreónova manželka
Haimón – syn Kreóna a Eurydiky
Teiresias – veštec

téma: Nespravodlivé zaobchádzanie s mŕtvym telom Antigoninho brata a následné reakcie ostatných postáv.
idea: Predtým ako niečo urobíme, mali by sme sa zamyslieť aký vplyv to bude mať na ostatných. Nekonať neuvážene a myslieť na následky. Vedieť včas zabrániť nespravodlivým rozhodnutiam a dať si poradiť aj od iných.

dej:
Dej príbehu sa odohráva pred kráľovským palácom v Tébach. Nadväzuje na udalosti po Oipidovej smrti. Oidipovi synovia Eteokles a Polyneikes chceli obaja vládnuť Tébam. Polyneikesa vyhnali z krajiny, ten však zaútočil na Téby s veľkým vojskom. Eteokles Téby bránil, avšak pri tejto bitke padnú obaja bratia. Kráľ Kreón dá Eteoklesa slávnostne pochovať, ale pod trestom smrti zakáže pochovať Polyneikesa. Antigona sa však rozhodne brata pochovať, napriek kráľovej hrozbe, pretože si myslí, že kráľ sa prehrešil voči božím zákonom, ktoré prikazujú postarať sa o pohreb príbuzných. Je presvedčená, že koná spravodlivo a požiada o pomoc svoju sestru Isménu. Tá sestru varuje a nie je ochotná jej pomôcť. Kreónovi strážcovia prichytia Antigonu pri čine a Kreón ju dá zaživa pochovať, lebo chce splniť svoj kráľovský sľub. Antigona svoj čin neľutuje, len prejaví ľútosť nad tým, že musí zomrieť mladá. Haimón sa pokúša kráľa obmäkčiť a presvedčiť ho, aby sa neunáhlil pretože Antigona je jeho snúbenica. Ten však nechce ustúpiť, kvôli svoje kráľovskej hrdosti. Až veštec Teiresias mu dokáže otvoriť oči, ale už je neskoro. Keď na kráľov rozkaz chcú strážcovia pustiť Antigonu, nájdu ju už mŕtvu – obesenú. Pri nej vidia smútiaceho Haimóna, ktorý sa pred ich zrakmi prepichne mečom. Keď túto zvesť poslovia prinesú kráľovej manželke Eurydike, tá sa v zúfalstve zabije. Nešťastný kráľ si až teraz naplno uvedomí následky svojho činu a všetko ľutuje.


Rímska literatúra (300 p. n. l.)
- je druhou zložkou Antickej literatúry
- plynule na ňu nadväzuje

Plautus

- písal (najmä komédie), režíroval, hral
- pri postavách využíval satiru, iróniu
satira – druh humoru, ktorý je zacielený hlavne na negatívne rysy ľudských charakterov, prípadne na záporné javy spoločenského života.
irónia – je jemný, zastretý výsmech, posmech
komédia – zobrazuje sa v nej smiešnosť, komickosť, nezmyselnosť niektorých stránok ľudského života. Humor je niekedy zacielený na negatívne rysy ľudských charakterov, prípadne na záporné javy spoločenského života.
Komédia v ktorej prevláda situačná komika a zveličovanie sa nazýva fraška.

Vergílius

- roľnícke spevy - georgica
- pastierske spevy – bucolica

- najväčšia básnická skladba - Aeneas: (toto dielo bolo vytvorené s úmyslom dať rímskej ríši hrdinstvá a veľkosť akú mali gréci)
Veršované epické dielo. Aeneas je hlanvá postava – je to hrdina, ktorý sa preslávil vo vojne proti Tróji. (Vergílius nadväzuje na Homéra). Aeneas dlho putuje až príde do krajiny Latium, ožení sa s Lavínou, dcérou panovníka a zakladá v novej vlasti nový rod.