Maturitné témy - Antika
1.Antická literatúra
Žánre:
-óda – oslavná báseň
-elégia – žalospev
-bájka
-epos
Grécka literatúra (900 p. n. l.)
- rozvíjala sa próza, poézia, dráma
- témy: hrdinské činy gréckych bojovníkov, mýty, Bohovia
1. Próza
Homér
- dielo: Ilias a Odysea
Ilias: (Iliada = Trója)
Epos zachytáva posledných 51 dní Trójskej vojny. Bojovali v nej Sparťania proti Trójanom. Bojovalo sa kvôli krásnej Helene, ktorú syn trójskeho kráľa Priama Paris uniesol. Helena bola žena spartského kráľa Menelaa. Vojna trvala 10rokov. Skončila sa víťazstvom Sparťanov pomocou lsti, ktorú pripravili Sparťania (nápad pochádzal od Odysea). Trójsky kôň zhotovený z dreva (dar pre Trójanov) ukrýval vo vnútri spartských bojovníkov. Trójania si to nevšimli, vtiahli koňa do mesta. Sparťania v noci vyliezli z koňa a otvorili brány Tróje. Trója bola vypálená a vyplienená.
Odysea:
Epos rozpráva o 10 ročnom putovaní itackého kráľa Odysea a jeho návrate do rodnej zeme. Všetci grécki bojovníci sa dávno vrátili z trójskej vojny , len Odyseus nie. Dvadsať rokov naňho verne čakala jeho žena Penelopa so synom Telemachom. Ten tajne odplával hľadať svojho otca a zistil, že žije. Príbeh pokračuje opisom zážitkov, ktoré prežil Odyseus na ostrove s nymfou Kalypso, s kyklopmi, s ľudožrútmi, plavbou okolo smrtonosných sirén. Po návrate domov potrestal všetkých manželkiných dotieravých pytačov.
Epos – je veľké epické dielo, ktoré si za tému berie historickú udalosť alebo nejaký významný dobový problém.
Ezop
- väčšina jeho bájok sa odohráva vo svete zvierat, hmyzu a rastlín, ktoré sú obohatené o ľudské vlastnosti, ľudské cítenie a správajú sa ako ľudia. V bájkach vystupujú aj ľudia, ktorí sú typizovaní podľa vonkajšieho vzhľadu.
Bájka – je epický útvar, často veršovaný, v ktorom zvieratá vystupujú ako ľudia. Obyčajne sa zaoberá ľudskými, spoločenskými neduhmi. V závere prináša ponaučenie.
2. Poézia
Poetka Sapfo
- založila školu kde sa vyučovalo poézii, hudbe, tancu a spevu – škola bola na ostrove Lesbos a bola určená len pre dievčatá
- písala ľúbostnú lyriku o živote, kráse, láske
- z jej tvorby sa zachovalo len dielo Modlitba k Afrodite
3. Dráma
Sofokles
- jeho najvýznamnejšie tragédie: Antigona a Kráľ Oidipus
Antigona:
postavy: Antigona – dcéra tébskeho kráľa Oidipa
Isména – Antigonina mladšia sestra
Kreón – Tébsky kráľ
Eurydika – Kreónova manželka
Haimón – syn Kreóna a Eurydiky
Teiresias – veštec
téma: Nespravodlivé zaobchádzanie s mŕtvym telom Antigoninho brata a následné reakcie ostatných postáv.
idea: Predtým ako niečo urobíme, mali by sme sa zamyslieť aký vplyv to bude mať na ostatných. Nekonať neuvážene a myslieť na následky. Vedieť včas zabrániť nespravodlivým rozhodnutiam a dať si poradiť aj od iných.
dej:
Dej príbehu sa odohráva pred kráľovským palácom v Tébach. Nadväzuje na udalosti po Oipidovej smrti. Oidipovi synovia Eteokles a Polyneikes chceli obaja vládnuť Tébam. Polyneikesa vyhnali z krajiny, ten však zaútočil na Téby s veľkým vojskom. Eteokles Téby bránil, avšak pri tejto bitke padnú obaja bratia. Kráľ Kreón dá Eteoklesa slávnostne pochovať, ale pod trestom smrti zakáže pochovať Polyneikesa. Antigona sa však rozhodne brata pochovať, napriek kráľovej hrozbe, pretože si myslí, že kráľ sa prehrešil voči božím zákonom, ktoré prikazujú postarať sa o pohreb príbuzných. Je presvedčená, že koná spravodlivo a požiada o pomoc svoju sestru Isménu. Tá sestru varuje a nie je ochotná jej pomôcť. Kreónovi strážcovia prichytia Antigonu pri čine a Kreón ju dá zaživa pochovať, lebo chce splniť svoj kráľovský sľub. Antigona svoj čin neľutuje, len prejaví ľútosť nad tým, že musí zomrieť mladá. Haimón sa pokúša kráľa obmäkčiť a presvedčiť ho, aby sa neunáhlil pretože Antigona je jeho snúbenica. Ten však nechce ustúpiť, kvôli svoje kráľovskej hrdosti. Až veštec Teiresias mu dokáže otvoriť oči, ale už je neskoro. Keď na kráľov rozkaz chcú strážcovia pustiť Antigonu, nájdu ju už mŕtvu – obesenú. Pri nej vidia smútiaceho Haimóna, ktorý sa pred ich zrakmi prepichne mečom. Keď túto zvesť poslovia prinesú kráľovej manželke Eurydike, tá sa v zúfalstve zabije. Nešťastný kráľ si až teraz naplno uvedomí následky svojho činu a všetko ľutuje.
Rímska literatúra (300 p. n. l.)
- je druhou zložkou Antickej literatúry
- plynule na ňu nadväzuje
Plautus
- písal (najmä komédie), režíroval, hral
- pri postavách využíval satiru, iróniu
satira – druh humoru, ktorý je zacielený hlavne na negatívne rysy ľudských charakterov, prípadne na záporné javy spoločenského života.
irónia – je jemný, zastretý výsmech, posmech
komédia – zobrazuje sa v nej smiešnosť, komickosť, nezmyselnosť niektorých stránok ľudského života. Humor je niekedy zacielený na negatívne rysy ľudských charakterov, prípadne na záporné javy spoločenského života.
Komédia v ktorej prevláda situačná komika a zveličovanie sa nazýva fraška.
Vergílius
- roľnícke spevy - georgica
- pastierske spevy – bucolica
- najväčšia básnická skladba - Aeneas: (toto dielo bolo vytvorené s úmyslom dať rímskej ríši hrdinstvá a veľkosť akú mali gréci)
Veršované epické dielo. Aeneas je hlanvá postava – je to hrdina, ktorý sa preslávil vo vojne proti Tróji. (Vergílius nadväzuje na Homéra). Aeneas dlho putuje až príde do krajiny Latium, ožení sa s Lavínou, dcérou panovníka a zakladá v novej vlasti nový rod.Ovídius
- rímsky básnik nazývaný aj poet lásky – nazývali ho tak pretože jeho prvé básnické zbierky boli ľúbostnou poéziou:
Lásky
Listy heroín
„Umenie milovať“ – bola to veľmi citlivá poézia, ktorá nabádala k striedmemu ale všestrannému užívaniu
- veršovaná epika – najrozsiahlejšie dielo „Metamorfózy“ (premeny) – spracoval 250 gréckych a rímskych bájí, v ktorých sa vyskytovali motívy premeny, v mnohých využil grécku mytológiu
„Pygmalion“ – najznámejšia preveršovaná báj. – Mladý sochár vytvoril sochu krásnej dievčiny do ktorej sa zamiloval. Prosil Bohov o pomoc až za nad ním zľutovali a sochu oživili.
Rečníctvo
Gaius Iulius Caesar
-politik
-vojnodca
-spisovateľ – písal historickú prózu
Zápisky o vojne v Galii – obhajuje tiahnutie do Galie ako politickú nutnosť pre bezpečnosť Ríma
Marcus Tullius Cicero
-rečník, rétor
-jeho prejavy vynikali logickou kompozíciou, pôsobili rečníckym otázkami a vyberaným štýlom.
-jeho jazyk bol v období renesancie pokladaný za vzor klasickej latinčiny
|
