Staroslovienska literatúra

-v 13. storočí sa do umenia dostáva viac realizmu a pozemskosti
-umenie sa vytvára v mestách, táto literatúra vzniká pod vplyvom udalostí z 9. storočia = Veľkomoravské obdobie – dochádza k zjednoteniu nitrianskeho (Pribina) a moravského (Mojmír) kniežatstva, ktoré zjednotil Mojmír; po Mojmírovi nastupuje na trón Rastislav a nastáva rozkvet ríše
-začiatky literatúry súvisia s príchodom kresťanstva
-základným bohoslužobným jazykom bola latinčina, no ľud kázniam nerozumel

Veľkomoravské obdobie

(800 – 1000 n. l.)

-v roku 863 prichádza Konštantín a Metod na pozvanie kniežaťa Rastislava na územie Veľkej Moravy
-Michal lll., byzantský cisár, vyhovel žiadosti Rastislava a poslal mu solúnskych bratov (poznali slovanské nárečie)
-Konštantín a Metod zostavil hlaholiku (1. slovanské písmo) – boli to malé písmená gréckej abecedy
-Staroslovienčina (solúnske nárečie) – prvý slovanský spisovný jazyk
-Konštantín a Metod museli čeliť ohováraniu trojjazyčníkov (latinčina, hebrejčina, gréčtina)
-v roku 867 museli Konštantín a Metod ísť do Ríma obhajovať nový liturgický jazyk u pápeža Hadriana ll. Pápež súhlasil (staroslovienčina sa stala liturgickým jazykom)
-Metod bol vymenovaný za arcibiskupa
-Konštantín sa usadil v gréckom kláštore v Ríme, prijal kláštorné meno Cyril a aj tam zomrel
-po Rastislavovi nastúpil na trón Svätopluk – za jeho vlády musel Metod odolávať ohováraniu trojjazyčníkov, dostal sa do väzenia a až po 2 rokoch ho prepustili na príkaz pápeža Jána Vlll., ktorý opäť potvrdil staroslovienčinu ako bohoslužobný jazyk
-po Metodovej smrti (roku 885)bola staroslovienčina zakázaná a žiaci Konštantína a Metoda boli z Veľkej Moravy vyhnaní
-žiaci vytvorili cyriliku (veľké písmená gréckej abecedy, základ bol z azbuky)

1.Prekladová literatúra

-vznikla na území Veľkej Moravy
-Konštantín a Metod do staroslovienčiny preložili základné náboženské spisy určené na liturgické potreby a náboženské vzdelávanie.
-Prekladalo sa najmä z gréčtiny alebo z latinčiny
-Boli to:

-misál – omšová kniha
-evanjeliá – Nový zákon
-breviár – modlitebná kniha pre kňazov
-žaltár – zbierka žalmov
-spevník
-Zákon sudnyj ljudem (Súdny zákonník pre svetských ľudí) – občiansky zákonník
-Časť Starého zákona

2.Pôvodná literatúra

-vznikla na veľkomoravskom a bulharskom území
-starosloviensky jazyk mal vysokú gramatickú a štylistickú úroveň a tým sa vyrovnal latinčine i gréčtine
-Diela:

-Proglas (autor Konštantín)

– je to prvá slovanská báseň, veršovaný predslov k svätému Evanjeliu. Je to najstaršia slovanská básnická skladba, má 110 veršov. Predstavuje obhajobu práva Slovanov na vlastný liturgický jazyk, vyzdvihuje význam písma a vzdelanosti. Sú to rozvinuté motívy nábožensko – didaktické (vzťah božieho slova a vzdelanosti), ale i demokratické (vzťah vzdelanosti a širších spoločenských vrstiev). Štýl básne je veľmi obrazný a popretkávaný biblickými citátmi. Veľký dôraz sa kladie na citové a zmyslové pôsobenie, preto sa v básni vyskytujú predovšetkým emocionálne a expresívne básnické prostriedky.

-Moravsko-Panónske legendy (autor Kliment – žiak Konštantína a Metoda)

– sú to najstaršie pamiatky z obdobia Veľkej Moravy. Sú to vynikajúce umelecké prózy, ale aj závažné historické pramene. Nie sú totiž legendami v zvyčajnom zmysle slova. Prevažne sa pridržiavajú konkrétnych faktov a udalostí z reálneho života a nerozvíjajú naplno typické legendové črty. Nešlo v nich ani tak o oslavu vierozvestcov, ako o nekompromisnú obranu slovanskej bohoslužby. Skladajú sa z dvoch častí:

1. Život Konštantína

– je v porovnaní so Životom Metoda obšírnejší, náučnejší, filozofickejší, teologickejší, a legendovejší (viac idealizácie a zázračnosti). Je tiež štylisticky komplikovanejší (bohatšie rétorické prostriedky). Autor sa prevažne sústreďuje na Konštantínovu predmoravskú činnosť – na jeho pôvod, mladosť, štúdiá a činnosť v Carihrade. Opisuje jeho cestu na Veľkú Moravu a jeho tunajšie účinkovanie, až po jeho smrť. Vyzdvihuje jeho nadanie, múdrosť, vzdelanie, túžbu po vzdelaní, zbožnosť, súcit s trpiacimi, ale hlavne neochvejnosť pri obhajovaní pravdy. Je to v časti venovanej polemika v Ríme pred pápežom, kde bránil staroslovienčinu a slovanské obrady proti tzv. trojjazyčníkom, zástancom výlučného používania hebrejčiny, latinčiny, gréčtiny ako liturgického jazyka.

2. Život Metoda

– je v porovnaní so Životom Konštantína kratší, epickejší, historickejší, vecnejší, menej legendový a štylisticky jednoduchší (úspornejšie rétorické štylistické prostriedky). Autor sa podrobnejšie zaoberá Metodovou činnosťou vo Veľkomoravskej ríši, najmä jeho zápasom s franskými kňazmi. Prejavuje veľký zmysel pre vykreslenie politických pomerov, spoločenského ovzdušia a zmýšľania veľkomoravskej spoločnosti (obraz Metodovho pohrebu).

-legenda – je stredoveký epický žáner s náboženskou tematikou, obsahovala životné príbehy svätcov so zázračnými a fantastickými motívmi, prvkami. Hlavou postavou je vždy svätec, ktorý veľa trpí a často zomiera mučeníckou smrťou. V legende sa opisujú rôzne zázraky, odriekavý spôsob života, sebatrýznenie...

-Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi (autor biskup Maurus)

– legenda sa odohráva počas panovania Štefana l. a opisuje udalosti zo života dvoch mníchov Svorada a Benedikta. Svorad vstúpil do benediktínskeho kláštora na Zobore pri Nitre a neskôr odišiel do pustovne na Skalku pri Trenčíne. Prijal meno Andrej, trýznil sa, zachovával pôst, žil asketickým životom.

Jeho žiakom a spolupustovníkom bol Benedikt. Zomrel krátko po Svoradovi, keď ho zbojníci -v nádeji, že má peniaze - zabili a hodili do Váhu. Oboch pochovali v nitrianskej bazilike. Čoskoro po smrti sa stali známymi. S ich menom sa spájali zázraky a začali ich uctievať ako svätcov.

Tematika Veľkej Moravy v neskoršom období

-klasicizmus – Ján Hollý: Cyrilometodiáda, Svätopluk
-realizmus – Pavol Orságh Hviezdoslav: Ľútosť Svätoplukova, Pribina, Rastislav
-romantizmus – J. M. Hurban: Svätoplukovci
-medzivojnová literatúra – Ladislav Nadáši Jége: Svätopluk
-dráma – Ivan Stodola: Kráľ Svätopluk