Slovenská literatúra v období osvietenstva

- je to obdobie národného obrodenia – znamená to úsilie o pozdvihnutie slovenského národa a najmä kodifikáciu spisovného slovenského jazyka (súvisí to s Jozefínskymi reformami, lebo na čele národného obrodenia boli prevažne kňazi)
- osvietenstvo malo protifeudálny a proticirkevný charakter
- vyjadrovalo názory nastupujúceho kapitalizmu: právo jednotlivca na nezávislosť myslenia a na slobodu presvedčenia
- osvietenci postavili proti viere rozum, proti dogmám a poverám zmyslovú skúsenosť a poznanie, pričom kládli dôraz na vzdelanie

Znaky slovenského osvietenstva:

malo ľudový ráz – inteligencia pochádzala z ľudu
prekvitala osvetová činnosť – vznikajú učené spoločnosti – Slovenské učené tovarišstvo
vychádzala periodická tlač – Pršpurské noviny, Týdenník, Literárny Almanach, Zora

Anton Bernolák

- Jazykovedno-kritická rozprava o slovanských písmenách 

- prvý krok ku kodifikácii spisovnej slovenčiny
- navrhol fonetický pravopis – uprednostnil zásadu: píš ako počuješ, každá hláska mala svoj znak, mäkkosť a dĺžku bolo treba vždy označiť

- Grammatica slavica (Slovenská gramatika) – prvý pokus o ucelený pohľad na normotvornú gramatiku slovenčiny
- Slovár Slovenskí Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí – päť jazyčný slovník

Jozef Ignác Bajza

- slovenský kňaz a vzdelanec; pôsobil aj v Bratislave
- preslávil sa svojim dielom René mládenca príhodi a skúsenosti
- prvý slovenský román; používal v ňom slovenčinu, v ktorej uplatňoval vlastné gramatické pravidlá; pokúsil sa položiť základy spisovného jazyka ešte pred Bernolákom
- toto dielo má formu denníka a listu
- Napínavosť románu autor zvyšuje postupným odhaľovaním vzťahov a príčin konania v dvoch dejových líniách súčasne; čiže aj v retrospektíve. René je prototypom osvietenca – jeho konanie poháňa túžba po poznaní rozmanitosti sveta, ktorej podriadi aj osobný život.

Autor v 2.časti naznačuje, že hlavnou príčinou biedy nevoľníka je rast vykorisťovania zemepánom, ako aj nedostatok právnej, osobnej a majetkovej istoty roľníka.

Ján Kollár

prvé myšlienky k Slávy dcére nájdeme v zbierke Básne Jána Kollára

- básnická skladba Slávy dcéra

- 1. vydanie 1824 – hlavnou myšlienkou bolo zjednotenie Slovanov na základe ich slávnej minulosti
- 2. vydanie 1834 – bolo to prepracované vydanie
- ženská predloha „Míny“ – (Slávy dcéra) bola Frederika Schmidtová
- idea diela:

1. zjednotenie slovanských kmeňov
2. láska k vlasti
3. prebúdzanie národného uvedomenia Slovákov

- kompozícia diela:

1. vydanie:

Předspěv
3 spěvy:

Sála
Labe
Dunaj

2. vydanie:

Předspěv
5 spěvov:

Sála
Labe, Reň, Vltava
Dunaj
Léthé (Slovanské nebo)
Acheron (Slovanské peklo)