(17. – 18. storočie)
- klasicizmus (classicus) – vynikajúci, vzorový, príkladný
- tento smer vznikol a vyvrcholil vo francúzskom kráľovskom dvore za vlády Ľudovíta XIV.
- zmysel umenia bol videný v napodobňovaní prírody ale najmä v tom čo je v nej podstatne nemenné
- žánre:
nízke – bájka, satira, komédia
vysoké – óda, elégia, epos, tragédia
- klasicisti sa orientovali na racionalistickú (rozumovú) filozofiu Reného Descarta, ktorej princípom je istota vlastného myslenia „Myslím, teda som“
- 1674 – Nicolas Boileau – Despréaux v diele „Básnické umenie“ zveršoval presné pravidlá tvorby klasicistickej poézie
Pierre Corneille
- dielo Cid
– klasická dráma (vyšší žáner)
- vznešená téma – rozpor cti a lásky
- v diele s dodržiavajú 3 jednoty klasickej drámy:
miesta (hra sa odohráva v presnom mieste)
času (dej sa odohral za 24 – 30 hodín fiktívneho času)
deja (dej bol priamočiary v jednej línii bez odbočenia)
Jean Baptista Poquelin Moliére
- bol klasickým dramatikom (písal divadelné hry)
- jeho hry neboli veršované (aby mohol používať jednoduchý jazyk, dialektizmy, slang)
- vo svojich divadelných hrách vytvoril typické postavy, u ktorých prevláda jedna vlastnosť
- napísal mnoho vynikajúcich komédií:
Lakomec
– Hlavná postava – Harpagon – lakomý, bol závislý na svojich peniazoch, kvôli peniazom by dal všetkých obesiť, chorobne je posadnutý peniazmi, peniaze sú jeho priatelia.
Harpagon, ktorý obchodom a úžerníctvom nadobudol veľký majetok. Harpagonovo klamstvo a chamtivosť ho vedú k tomu, že vykorisťuje svoje služobníctvo a dokonca sa chce „výhodne“ zbaviť svojich detí. Pre dcéru Elizu vybral za muža zámožného postaršieho šľachtica Anzelma, syna Cléanta chce oženiť s bohatou vdovou a sám si plánuje svadbu s mladou, krásnou Mariannou.
Eliza ani Cléante sa však nechcú podvoliť otcovej vôli: Eliza miluje otcovho správcu Valéra, ktorý sa Harpagonovi naoko bezcharakterne podlizuje. Cléante zasa žiada o ruku otcovu vyvolenú Mariannou. V momente, keď otec sa otec so synom škriepia o nevestu, sluha Šidlo na Cléantov príkaz ukradne otcovi pokladničku s 30 000 dukátmi. Harpagon stráca zmysel života a je ochotný vymeniť Mariannu za svoje stratené peniaze. Nakoniec vyjde najavo, že Valér i Marianna sú súrodenci a ich otcom je bohatý Anzelm. Svadbe oboch mladých párov už nič nestojí v ceste.
Tartuffe
-Tartuffe si získal dôveru bohatého mešťana Orgona, ktorého postupne stále viac ovláda. Naopak, Orgonova žena Elmíra, syn Damis a dcéra Mariana sú znepokojení, vidia v Tartuffovi pokrytca a „pánbožkára“. Tartuffe chce získať ruku a hlavne majetok mladej Mariany, preto sa snaží prekaziť jej svadbu s Valérom, usiluje sa dokonca o priazeň pani Elmíry. Syn sa márne snaží otca varovať. Tartuff je pre Orgona vzorom cnosti a zbožnosti. Orgon sa ním necháva manipulovať. Na Tartuffa prepisuje i svoj majetok. Vďaka intrige si Orgon, skrytý pod stolom, vypočuje Tartuffove milostné návrhy jeho žene Elmíre. Sklamaný otec chce Tartuffa vyhodiť, ale tomu už patrí celý dom. Naopak, Tartuff necháva Orgona vysťahovať a obžaluje ho z vlastizrady. Nakoniec zasiahne sám kráľ – Orgonovi je vrátený majetok i stratená česť.
Mizantrop
Zdravý – nemocný
- komédia (ako nižší žáner) mohla zobrazovať aj nižšie spoločenské vrstvy, ale musela dodržiavať 3 jednoty klasickej drámy
Slovenská literatúra v období osvietenstva
- je to obdobie národného obrodenia – znamená to úsilie o pozdvihnutie slovenského národa a najmä kodifikáciu spisovného slovenského jazyka (súvisí to s Jozefínskymi reformami, lebo na čele národného obrodenia boli prevažne kňazi)
- osvietenstvo malo protifeudálny a proticirkevný charakter
- vyjadrovalo názory nastupujúceho kapitalizmu: právo jednotlivca na nezávislosť myslenia a na slobodu presvedčenia
- osvietenci postavili proti viere rozum, proti dogmám a poverám zmyslovú skúsenosť a poznanie, pričom kládli dôraz na vzdelanie
Znaky slovenského osvietenstva:
malo ľudový ráz – inteligencia pochádzala z ľudu
prekvitala osvetová činnosť – vznikajú učené spoločnosti – Slovenské učené tovarišstvo
vychádzala periodická tlač – Pršpurské noviny, Týdenník, Literárny Almanach, Zora
Anton Bernolák
-
Jazykovedno-kritická rozprava o slovanských písmenách - prvý krok ku kodifikácii spisovnej slovenčiny
- navrhol fonetický pravopis – uprednostnil zásadu: píš ako počuješ, každá hláska mala svoj znak, mäkkosť a dĺžku bolo treba vždy označiť
-
Grammatica slavica (Slovenská gramatika) – prvý pokus o ucelený pohľad na normotvornú gramatiku slovenčiny
-
Slovár Slovenskí Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí – päť jazyčný slovník
Jozef Ignác Bajza
- slovenský kňaz a vzdelanec; pôsobil aj v Bratislave
- preslávil sa svojim dielom
René mládenca príhodi a skúsenosti- prvý slovenský román; používal v ňom slovenčinu, v ktorej uplatňoval vlastné gramatické pravidlá; pokúsil sa položiť základy spisovného jazyka ešte pred Bernolákom
- toto dielo má formu denníka a listu
- Napínavosť románu autor zvyšuje postupným odhaľovaním vzťahov a príčin konania v dvoch dejových líniách súčasne; čiže aj v retrospektíve. René je prototypom osvietenca – jeho konanie poháňa túžba po poznaní rozmanitosti sveta, ktorej podriadi aj osobný život.
Autor v 2.časti naznačuje, že hlavnou príčinou biedy nevoľníka je rast vykorisťovania zemepánom, ako aj nedostatok právnej, osobnej a majetkovej istoty roľníka.
Ján Kollár
prvé myšlienky k
Slávy dcére nájdeme v zbierke
Básne Jána Kollára
- básnická skladba
Slávy dcéra
- 1. vydanie 1824 – hlavnou myšlienkou bolo zjednotenie Slovanov na základe ich slávnej minulosti
- 2. vydanie 1834 – bolo to prepracované vydanie
- ženská predloha „
Míny“ – (Slávy dcéra) bola Frederika Schmidtová
- idea diela:
1. zjednotenie slovanských kmeňov
2. láska k vlasti
3. prebúdzanie národného uvedomenia Slovákov
- kompozícia diela:
1. vydanie:
Předspěv
3 spěvy:
Sála
Labe
Dunaj
2. vydanie:
Předspěv
5 spěvov:
Sála
Labe, Reň, Vltava
Dunaj
Léthé (Slovanské nebo)
Acheron (Slovanské peklo)
Předspěv- písaný v duchu klasicizmu
- napísaný časomierou – je to prozodický systém, v ktorom sa rytmus verša dosahuje pravidelným striedaním dlhých a krátkych slabík, ktoré sú usporiadané do stôp
(elegické distichon – časomiera – vzniklo spojením hexametra a pentametra)
- hexameter – verš zložený 6-timi stopami
- pentameter- verš zložený 5-timi stopami
Spěvy
- majú formu sonetu
- sonet má vnútornú tematickú stavbu – téza, antitéza (myšlienkové východiská), syntéza (posledná časť sonetu)
- využíva hyperbolu – nadsázku, zveličovanie
- využíva synekdochu – pomenovanie časti v zmysle celku „stúj noho, posvátná místa jsou...“
Ján Hollý
- písal bernolákovčinou
- odobral štúrovskú koncepciu slovenčiny
- eposy:
Svätopluk
Cyrilometodiáda
Sláv
- okrem eposov vytvoril aj krátke veršované epické obrázky z dediny – nazývame ich idyly -
Selanky
Svätopluk:
- je písaný časomierou
- je písaný v bernolákovčine
- má klasickú kompozíciu eposu:
propozícia (krátke predznačenie deja)
invokácia (vzývanie múz)
- epos je myšlienkovo pevne spojený s hlavnými myšlienkovými prúdmi slovenského národného obrodenia, je v ňom vyjadrený obrodenecký náhľad na charakter starých Slovanov
