(17. – 18. storočie)

- klasicizmus (classicus) – vynikajúci, vzorový, príkladný
- tento smer vznikol a vyvrcholil vo francúzskom kráľovskom dvore za vlády Ľudovíta XIV.
- zmysel umenia bol videný v napodobňovaní prírody ale najmä v tom čo je v nej podstatne nemenné
- žánre:

nízke – bájka, satira, komédia
vysoké – óda, elégia, epos, tragédia

- klasicisti sa orientovali na racionalistickú (rozumovú) filozofiu Reného Descarta, ktorej princípom je istota vlastného myslenia „Myslím, teda som“
- 1674 – Nicolas Boileau – Despréaux v diele „Básnické umenie“ zveršoval presné pravidlá tvorby klasicistickej poézie

Pierre Corneille

- dielo Cid

– klasická dráma (vyšší žáner)
- vznešená téma – rozpor cti a lásky
- v diele s dodržiavajú 3 jednoty klasickej drámy:

miesta (hra sa odohráva v presnom mieste)
času (dej sa odohral za 24 – 30 hodín fiktívneho času)
deja (dej bol priamočiary v jednej línii bez odbočenia)

Jean Baptista Poquelin Moliére

- bol klasickým dramatikom (písal divadelné hry)
- jeho hry neboli veršované (aby mohol používať jednoduchý jazyk, dialektizmy, slang)
- vo svojich divadelných hrách vytvoril typické postavy, u ktorých prevláda jedna vlastnosť
- napísal mnoho vynikajúcich komédií:

Lakomec

– Hlavná postava – Harpagon – lakomý, bol závislý na svojich peniazoch, kvôli peniazom by dal všetkých obesiť, chorobne je posadnutý peniazmi, peniaze sú jeho priatelia.

Harpagon, ktorý obchodom a úžerníctvom nadobudol veľký majetok. Harpagonovo klamstvo a chamtivosť ho vedú k tomu, že vykorisťuje svoje služobníctvo a dokonca sa chce „výhodne“ zbaviť svojich detí. Pre dcéru Elizu vybral za muža zámožného postaršieho šľachtica Anzelma, syna Cléanta chce oženiť s bohatou vdovou a sám si plánuje svadbu s mladou, krásnou Mariannou.

Eliza ani Cléante sa však nechcú podvoliť otcovej vôli: Eliza miluje otcovho správcu Valéra, ktorý sa Harpagonovi naoko bezcharakterne podlizuje. Cléante zasa žiada o ruku otcovu vyvolenú Mariannou. V momente, keď otec sa otec so synom škriepia o nevestu, sluha Šidlo na Cléantov príkaz ukradne otcovi pokladničku s 30 000 dukátmi. Harpagon stráca zmysel života a je ochotný vymeniť Mariannu za svoje stratené peniaze. Nakoniec vyjde najavo, že Valér i Marianna sú súrodenci a ich otcom je bohatý Anzelm. Svadbe oboch mladých párov už nič nestojí v ceste.

Tartuffe 

-Tartuffe si získal dôveru bohatého mešťana Orgona, ktorého postupne stále viac ovláda. Naopak, Orgonova žena Elmíra, syn Damis a dcéra Mariana sú znepokojení, vidia v Tartuffovi pokrytca a „pánbožkára“. Tartuffe chce získať ruku a hlavne majetok mladej Mariany, preto sa snaží prekaziť jej svadbu s Valérom, usiluje sa dokonca o priazeň pani Elmíry. Syn sa márne snaží otca varovať. Tartuff je pre Orgona vzorom cnosti a zbožnosti. Orgon sa ním necháva manipulovať. Na Tartuffa prepisuje i svoj majetok. Vďaka intrige si Orgon, skrytý pod stolom, vypočuje Tartuffove milostné návrhy jeho žene Elmíre. Sklamaný otec chce Tartuffa vyhodiť, ale tomu už patrí celý dom. Naopak, Tartuff necháva Orgona vysťahovať a obžaluje ho z vlastizrady. Nakoniec zasiahne sám kráľ – Orgonovi je vrátený majetok i stratená česť.

Mizantrop
Zdravý – nemocný

- komédia (ako nižší žáner) mohla zobrazovať aj nižšie spoločenské vrstvy, ale musela dodržiavať 3 jednoty klasickej drámy