Nemecká literatúra

Johann Wolfgang Goethe

- román: Utrpenie mladého Werthera

Dej sa odohráva v rokoch 1771 -1772. Náplň knihy tvorí opis milostného i profesijného sklamania citlivého mladíka Werthera. Ten uteká od svojich problémov do Waldheimu, mestečka v horách, kde sa zamiluje do slečny Lotty. Jeho závislosť od nej sa stupňuje, ale ona je už zadaná istému Albertovi. Werther vedie márny súboj s nemožnosťou dosiahnuť svoje ciele v láske a v práci. Je totiž nielen odmietnutý nápadník, ale i človek, ktorý svojim myslením, nadaním, citlivosťou prevyšuje okolitú spoločnosť. Prichádza k rozporu osobných cieľov Werthera a okolitého sveta. Pre neúspechy v osobnom i pracovnom živote sa postupne zväčšuje Wertherov pesimizmus a osobné vzbury. Prvá časť románu končí Wertherovým útekom z mestečka.

V druhej časti je najprv opísané Wertherovo pôsobenie na veľvyslanectve, neúspech v práci a rozpory s nadriadenými. Stále túži po Lotte, a preto sa vracia späť. Lotta sa medzitým už vydala za Alberta a zostáva mu verná. Werther opäť nezvláda svoje city a po hádke s Lottou končí jednej noci pred Vianocami svoj život samovraždou...

- Veršovaná dráma: Faust

K nespokojnému Faustovi, túžiacemu stále po novom poznaní tajomstiev života, raz v noci príde Mefistoteles, ktorý zosobňuje diabla, a uzavrie s ním zmluvu podpísanú Faustovou krvou. Diabol získa Faustovu dušu až vtedy, keď mu Faust ukáže veci, ktoré ešte nevidel. Aby odvrátil Fausta od túžby po vedomostiach, pokúša sa ho Mefistoteles zlákať zvodmi sveta – vráti mu mladosť, uvedie ho do veselej spoločnosti a pošle mu do cesty príjemné meštianske dievča Margitku, do ktorej sa Faust zamiluje.

Margitka však zaviní smrť svojej matky i brata, ktorý je zabitý v súboji s Faustom. Zo zúfalstva nad svojou vinou utopí svoje a Faustovo dieťa a v žalári očakáva popravu, ale na tomto čine nesie svoju vinu aj Faust a snaží sa Margitku obhájiť. Zradný Mefistoteles mu však našepkáva, aby ju nechal tak. Faust, aj keď ju veľmi ľúbi, opustí svoju lásku. Margitku nakoniec zachráni božia vôľa.

Faust prepadá zúfalstvu z Margitkinej smrti, preto ho diabol odvedie na cisársky dvor, aby sa rozptýlil. Faust získava cisárovu dôveru, keď vynálezom papierových peňazí zachránil ríšu pred úpadkom. S umelým človekom homonkulom a Mefistotelom sa vydá do mýtického Grécka, kde sa ožení s najkrajšou ženou staroveku Helenou, má s ňou syna Euforióna.

Po smrti syna sa vracia na dvor, aby si od cisára vyžiadal bažinatú krajinu pri mori, ktorú chce zmeniť na úrodnú pôdu, na nej by žili slobodní ľudia. V uskutočnení tejto viny vzhliadne, už ako starý vladár, konečný zmysel svojho života. Aj keď pocítil uspokojenie a podľa Mefistotela by mal svoju dušu odovzdať peklu, Faust, ktorý chcel svojimi činmi pomôcť ľuďom, je nakoniec zachránený a jeho duša spasená. Faust, odbojník proti starým konvenciám a symbol tvorivej práce, premieňa sa na predstaviteľa činorodého ľudstva a táto Faustova premena je výstižným obrazom Goetheho myšlienkového vývoja.

Goethe sa snaží riešiť otázku dobra a zla a verí vo víťazstvo ľudskej solidarity. Vo Faustovi spracoval starú povesť, podľa ktorej tento učený doktor prepadol večnému zatrateniu. Goethe tento tradičný námet umelecky zhodnotil a vytvoril jedno z myšlienkovo najhlbších diel svetovej literatúry.

„Hej, tomu zmyslu oddaný sa cítim,
múdrosti záver toto je:
Zaslúži ten len slobodu si s žitím,
kto denne o ňu bojuje.“

Anglická literatúra

George Gordon Byron

- lyricko-epická báseň – Childe Haroldova púť

Hlavným motívom tohto diela je púť hlavného hrdinu, Childe Harolda, potomka starého šľachtického rodu, ktorý je znechutený vlastným prázdnym životom, pokrytectvom v spoločnosti, sociálnymi i politickými pomermi. Preto opúšťa svoju vlasť a vydáva sa na cestu do Európy.

Báseň uvádza motto: „Nenávidel som svoju vlasť. Avšak strasti, ktoré som zakúsil u rôznych národov, kde som žil, ma zmierili...“

V I. Speve sa dostáva do Portugalska, vtedy obsadeného anglickou armádou, a do Španielska bojujúceho s Napoleonom.
V II. Speve prechádza Albánskom ovládaným Turkami.
V III. Speve prechádza Bruselom, bojiskom pri Waterloo, cez údolie Rýna až do Álp.
IV. Spev, záverečný, zobrazuje putovanie po Apeninskom polostrove, od benátskeho „Mosta vzdychov“ cez Ferraru a Florenciu, Umbriu, Apeniny do Ríma. Na pustom pobreží putovanie končí.

Percy Bysshe Shelley

- dielo: Odpútaný Prometeus

Je to veršovaná filozofická dráma, ktorej námet prevzal z antiky. Prometeus priniesol ľuďom oheň, za to ho Bohovia potrestali prikovaním ku skale. Orol mu chodí vyzobávať pečeň a ona mu stále dorastá. Hrdina trpí za prejav svojej ľudskosti.

V tomto diele je oslobodený – autor tým vyjadril, že boj proti útlaku bude víťazný (narážal na oslobodenia Španielska).

Prometeus predstavuje typ Titana – osamelého hrdinu, ktorý trpí a bojuje za všetkých.