(koniec 18. storočia – začiatok 19. storočia)
- vznikol vo Francúzsku
- 1789 – 1794 – Veľká Francúzska revolúcia – „Sloboda, rovnosť a bratstvo“
- úpadok feudalizmu, rozmach kapitalizmu
- vzniká filozofia idealizmu (otcom idealizmu je Hegel)
znaky:
-vášne
-sebaobetovanie
-individualizmus (zdôraznenie významu jednotlivca)
-sentimentalizmus (hromadenie citov, ich zdôrazňovanie až pesimizmus)
-hlavnou metódou zobrazovania je harmónia kontrastov
Literatúra v tomto období sa stáva:
a)nástrojom na odhaľovanie tajomstiev života
b)vyjadrením odporu voči spoločnosti
c)prostriedkom fantázie
- romantický hrdina – výnimočná osobnosť, často spoločenský vydedenec (zlodej, vrah, kat, žobrák, tulák). Je väčšinou idealizovaný – túži po láske, ale vie že ju nenájde. Veľakrát nešťastne miluje vysnívaný ideál, nie skutočnú ženu. Láska mu je všetkým.
- romantická hrdinka – je spútaná konvenciami, v mene ktorých odmieta vášnivú lásku.
Francúzska literatúra
Jean Jacques Rousseau
- román:
Emil alebo O výchove -spoločenské dielo alebo pojednanie o potrebe výchovy „nového“ človeka. Autor zdôrazňuje význam prirodzenosti a popiera význam spoločenského vplyvu. Spoločnosť človeka len kazí.
Victor Hugo
- román:
Chrám matky Božej v Paríži
Obsah:
Dej sa odohráva v stredovekom Paríži v roku 1482, v jeho uličkách i predmestiach, v katedrále Notrdame.
Dej sa začína hrou Pierra Gringoira, mladého spisovateľa. Postupne stráca všetkých divákov. Oni upreli pozornosť na voľbu „kráľa bláznov“. Túto súťaž vyhráva Quasimodo. Jeho výzor je najstrašnejší. Hluchý, hrbatý, škaredý zvonár sa teší priazni davu. Smutný Pierre s deravými vreckami sa poberie túlať Parížskymi uličkami. Tam sa stane svedkom prepadu mladej dievčiny, ktorú zachráni mladý vojak Phoebus. Túla sa ďalej a nakoniec sa dostane medzi spodinu spoločnosti, kde ho chcú popraviť. Keďže úlohu, ktorú mu žobráci dali, nesplní, život mu môže zachrániť len žena, ktorá by ho chcela.
Na prekvapenie všetkých sa prihlási pekná, mladučká cigánka Esmeralda, dievčina, ktorá sa živí tancom a predvádzaním šibalských kúskov svojej kozičky Džali. Pierre je zachránený. Ich manželstvo nie je ani manželstvom, pretože Esmeralda je zaľúbená do Phoeba. Ten si žije život vo vyššej spoločnosti a je zasnúbený so svojou sesternicou. Jedného dňa si dohodne Phoebus schôdzku s Esmeraldou. Esmeralda prijme a na schôdzku sa veľmi teší.
Frollo má o Esmeraldu tiež záujem, to on ju chcel dať uniesť a Phoebus zmaril jeho plán. Keď odhalí ich schôdzku, tak zúri. Prenajme si v hostinci izbu hneď vedľa ich izby a chce Phoebusa prebodnúť nožom. Esmeralda omdlieva a preberá sa až na súde, kde sa pod ťarchou mučenia priznáva, že sa pokúsila Phoeba zabiť. Phoebus sa však po zákroku šarlatána zachráni.
Esmeralda je uvrhnutá do väzenia. Vtom za ňou príde Frollo, vyzná jej svoje city a navrhuje, aby spolu ušli. Esmeralda odmieta, a tak jej nezostáva nič iné ako šibenica. Na šibenici sa však stane niečo neočakávané – Esmeraldu spod nej zachráni Quasimodo a odvedie ju do chrámu, kde je v bezpečí. Stará sa o ňu a stále viac ju ľúbi. Keď sa Frollo dozvie, čo sa stalo s Esmeraldou, zamieri priamo do jej izby. Tam však narazí na odpor Quasimoda. Zúrivý odchádza preč.
Medzitým sa spodina dozvedá o Esmeraldinom osude a rozhodnú sa, že ju z katedrály oslobodia. Zaútočia preto na ňu, no statočný Quasimodo ju chráni zo všetkých síl. I napriek jeho sile Esmeraldu dostanú. Nanešťastie je pri tom aj Frollo, ktorý ju unesie. Znova sa jej spýta, či s ním ujde. Esmeralda i teraz odmieta. Vytrhne sa mu a uteká pred vojakmi, čo ju hľadajú.
Vďaka talizmanu na krku spoznáva svoju matku. Esmeraldu schová k sebe. Keď prichádzajú vojaci a pýtajú sa na jej dcéru, kryje ju. Život jej však nezachráni, pretože Esmeralda zbadá Phoeba a bezhlavo beží za ním. Vojaci ju objavia a je popravená na šibenici. Jej matka zomiera. Phoebus so svojou snúbenicou sleduje popravu z balkóna. Quasimodo sa na popravu pozerá z výšky katedrály.
Vie, že vinu za Esmeraldinu smrť nesie Frollo a zhodí ho z výšky katedrály. Frollo zomiera. Quasimodo stratil všetko, čo miloval, a preto si ľahne k Esmeraldinmu telu, kde zomiera. Neskôr v pivnici obesencov vidno dve kostry, z ktorých jedna objíma druhú.
Esmeralda – krásna cigánska tanečnica plná temperamentu a nežnosti, neprestajne živá a veselá, s úsmevom na tvári
Frollo – kňaz Chrámu Matky Božej, ktorý celý svoj život oddal Bohu a učeniu, strávil ho v tmavých komorách Chrámu Matky Božej
Quasimodo – kulhavý, jednooký zvonár Chrámu Matky Božej, na ktorého pohľad v človeku vyvolával strach.
Harmónia kontrastov – Esmeralda a Quasimodo
- román
Bedári
Obsah:
Jean Valjean ukradne chlieb pre hladných synovcov. Za túto krádež ho odsúdia na galeje. Keďže sa viackrát pokúša o útek, jeho trest sa neustále predlžuje. Až po 19 rokoch sa mu podarí utiecť. Po návrate na slobodu sa ho ujíma biskup Myriel. Napriek tejto pomoci mu Valjean ukradne strieborné príbory. Zatknú ho, ale milosrdný kňaz ho zbaví viny prehlásením, že príbory mu daroval a pridá mu k tomu ešte aj dva strieborné svietniky. Táto láskavosť dojme trestanca natoľko, že začne nový život a pod menom Madeleine zbohatne, stane sa váženým starostom menšieho mesta.
Snaží sa konať dobro v prospech ukrivdených. Postará sa o chorú, opustenú Fantimu, ktorú bieda a hlad dohnali k prostitúcii. Pred jej smrťou Madeleine sľúbi, že sa postará o jej dcéru Cosettu. Len policajný komisár Javert má neustále pochybnosti o jeho minulosti. Po zatknutí muža, ktorého považujú za utečenca galejníka Valjeana, sa rozhodne Madeleine pred súdom odhaliť svoju totožnosť. Musí utiecť do Paríža, lebo Javertovým pričinením ho opäť odsúdia na galeje. Spolu s Cosettou sa skrývajú. Do Cosetty sa zaľúbi mladý republikán, študent Marius Pontmercy.
V roku 1832 vypuknú nepokoje. Na barikáde spoločne bojujú Valjean, Marius a parížsky chlapec Gavroche. Valjean zachráni život na smrť odsúdenému Javertovi. Po obsadení barikády vojskom sa mu podarí na ramenách odniesť raneného Mariusa. Utekajú parížskymi kanálmi. Javertovi sa opäť podarí objaviť Valjeana, ale nie je schopný ho zatknúť, lebo si uvedomuje jeho mravnú prevahu. Ale týmto zrádza svoje služobné povinnosti, preto sa vrhne do Seiny.
Marius sa zotaví a ožení sa s Cosettou. Valjean má konečne istotu, že splnil sľub, ktorý dal kedysi Fantine.
Keď sa Marius dozvie, akú minulosť má nevlastný otec Cosetty, preruší s ním všetky styky. Nakoniec však pochopí, že práve jemu vďačí za záchranu svojho života. Marius sa k Valjeanovi vracia vo chvíli, keď umiera. Pri hlave mu horia sviečky vo svietnikoch od biskupa Myriela.
Nemecká literatúra
Johann Wolfgang Goethe
- román:
Utrpenie mladého Werthera Dej sa odohráva v rokoch 1771 -1772. Náplň knihy tvorí opis milostného i profesijného sklamania citlivého mladíka Werthera. Ten uteká od svojich problémov do Waldheimu, mestečka v horách, kde sa zamiluje do slečny Lotty. Jeho závislosť od nej sa stupňuje, ale ona je už zadaná istému Albertovi. Werther vedie márny súboj s nemožnosťou dosiahnuť svoje ciele v láske a v práci. Je totiž nielen odmietnutý nápadník, ale i človek, ktorý svojim myslením, nadaním, citlivosťou prevyšuje okolitú spoločnosť. Prichádza k rozporu osobných cieľov Werthera a okolitého sveta. Pre neúspechy v osobnom i pracovnom živote sa postupne zväčšuje Wertherov pesimizmus a osobné vzbury. Prvá časť románu končí Wertherovým útekom z mestečka.
V druhej časti je najprv opísané Wertherovo pôsobenie na veľvyslanectve, neúspech v práci a rozpory s nadriadenými. Stále túži po Lotte, a preto sa vracia späť. Lotta sa medzitým už vydala za Alberta a zostáva mu verná. Werther opäť nezvláda svoje city a po hádke s Lottou končí jednej noci pred Vianocami svoj život samovraždou...
- Veršovaná dráma:
Faust
K nespokojnému Faustovi, túžiacemu stále po novom poznaní tajomstiev života, raz v noci príde Mefistoteles, ktorý zosobňuje diabla, a uzavrie s ním zmluvu podpísanú Faustovou krvou. Diabol získa Faustovu dušu až vtedy, keď mu Faust ukáže veci, ktoré ešte nevidel. Aby odvrátil Fausta od túžby po vedomostiach, pokúša sa ho Mefistoteles zlákať zvodmi sveta – vráti mu mladosť, uvedie ho do veselej spoločnosti a pošle mu do cesty príjemné meštianske dievča Margitku, do ktorej sa Faust zamiluje.
Margitka však zaviní smrť svojej matky i brata, ktorý je zabitý v súboji s Faustom. Zo zúfalstva nad svojou vinou utopí svoje a Faustovo dieťa a v žalári očakáva popravu, ale na tomto čine nesie svoju vinu aj Faust a snaží sa Margitku obhájiť. Zradný Mefistoteles mu však našepkáva, aby ju nechal tak. Faust, aj keď ju veľmi ľúbi, opustí svoju lásku. Margitku nakoniec zachráni božia vôľa.
Faust prepadá zúfalstvu z Margitkinej smrti, preto ho diabol odvedie na cisársky dvor, aby sa rozptýlil. Faust získava cisárovu dôveru, keď vynálezom papierových peňazí zachránil ríšu pred úpadkom. S umelým človekom homonkulom a Mefistotelom sa vydá do mýtického Grécka, kde sa ožení s najkrajšou ženou staroveku Helenou, má s ňou syna Euforióna.
Po smrti syna sa vracia na dvor, aby si od cisára vyžiadal bažinatú krajinu pri mori, ktorú chce zmeniť na úrodnú pôdu, na nej by žili slobodní ľudia. V uskutočnení tejto viny vzhliadne, už ako starý vladár, konečný zmysel svojho života. Aj keď pocítil uspokojenie a podľa Mefistotela by mal svoju dušu odovzdať peklu, Faust, ktorý chcel svojimi činmi pomôcť ľuďom, je nakoniec zachránený a jeho duša spasená. Faust, odbojník proti starým konvenciám a symbol tvorivej práce, premieňa sa na predstaviteľa činorodého ľudstva a táto Faustova premena je výstižným obrazom Goetheho myšlienkového vývoja.
Goethe sa snaží riešiť otázku dobra a zla a verí vo víťazstvo ľudskej solidarity. Vo Faustovi spracoval starú povesť, podľa ktorej tento učený doktor prepadol večnému zatrateniu. Goethe tento tradičný námet umelecky zhodnotil a vytvoril jedno z myšlienkovo najhlbších diel svetovej literatúry.
„Hej, tomu zmyslu oddaný sa cítim,
múdrosti záver toto je:
Zaslúži ten len slobodu si s žitím,
kto denne o ňu bojuje.“
Anglická literatúra
George Gordon Byron
- lyricko-epická báseň –
Childe Haroldova púť
Hlavným motívom tohto diela je púť hlavného hrdinu, Childe Harolda, potomka starého šľachtického rodu, ktorý je znechutený vlastným prázdnym životom, pokrytectvom v spoločnosti, sociálnymi i politickými pomermi. Preto opúšťa svoju vlasť a vydáva sa na cestu do Európy.
Báseň uvádza motto: „Nenávidel som svoju vlasť. Avšak strasti, ktoré som zakúsil u rôznych národov, kde som žil, ma zmierili...“
V I. Speve sa dostáva do Portugalska, vtedy obsadeného anglickou armádou, a do Španielska bojujúceho s Napoleonom.
V II. Speve prechádza Albánskom ovládaným Turkami.
V III. Speve prechádza Bruselom, bojiskom pri Waterloo, cez údolie Rýna až do Álp.
IV. Spev, záverečný, zobrazuje putovanie po Apeninskom polostrove, od benátskeho „Mosta vzdychov“ cez Ferraru a Florenciu, Umbriu, Apeniny do Ríma. Na pustom pobreží putovanie končí.
Percy Bysshe Shelley
- dielo:
Odpútaný Prometeus
Je to veršovaná filozofická dráma, ktorej námet prevzal z antiky. Prometeus priniesol ľuďom oheň, za to ho Bohovia potrestali prikovaním ku skale. Orol mu chodí vyzobávať pečeň a ona mu stále dorastá. Hrdina trpí za prejav svojej ľudskosti.
V tomto diele je oslobodený – autor tým vyjadril, že boj proti útlaku bude víťazný (narážal na oslobodenia Španielska).
Prometeus predstavuje typ Titana – osamelého hrdinu, ktorý trpí a bojuje za všetkých.
Ruská literatúra
Alexander Sergejevič Puškin
- veršovaný román:
Eugen Onegin
Obsah:
Mladý, unudený a ľahkomyseľný Eugen Onegin už pomaly začal mať dosť života petrohradskej spoločnosti. Začal sa vyhýbať plesom a večierkom, po otcovej smrti odchádza na vidiek, k strýkovi na dedinu. Tu chcel Onegin nájsť zmysel života. Zoznámil sa s romantickým básnikom Lenským. Hoci sú každý úplne opačnej povahy, rýchlo sa stávajú priateľmi. Lenský ho zoznámi s pani Larinovou, ktorá má dve dcéry – milú a veselú Oľgu a smutnú, opatrnú a stiahnutú Tatianu.
Onegin len sleduje Lenského naivitu v jeho snahách o Oľgu, no pre jej sestru Tatianu je sám Onegin stelesnením sna. Tak teda Tatiana odhadzuje svoju plachosť a napíše Oneginovi milostný list. Onegin však ostal vlažný a Tatiane odpísal, že ju má rád len ako sestru. Prišla zima a Lenský dotiahol Onegina i cez jeho odpor k Larinovcom na slávnosť.
Keď uvidel utrápenú Tatianu, veľmi sa nahneval na Lenského a v snahe sa mu pomstiť začal dvoriť Oľge, no tá ho neodmietla. To samozrejme vzbudilo žiarlivosť u Lenského, a ten ho otvorene vyzýva na súboj. Onegin vyhrá a Lenský padá mŕtvy na zem. Po jeho smrti Onegin odchádza, putuje takmer po celom Rusku, no nikde nedokáže nájsť pokoj.
Medzitým sa vydá aj Oľga aj Tatiana.
Po dlhšom čase sa Onegin vracia opäť do Petrohradu, kde stretáva teraz už vydatú Tatianu, chladnú a hrdú. Zamiluje sa do nej a píše jej list, teraz je to však Tatiana, ktorá ho odmieta. Onegin tak stráca poslednú nádej na nájdenie zmyslu svojho života.
Česká literatúra
Karel Hynek Mácha
- lyricko-epická básnická skladba:
Máj
Skladba má jednoduchý dej. Autor v ňom rieši otázku viny, cti, trestu a ľudskej vernosti – stotožnil sa s tragickým osudom oboch hlavných postáv – autoštylizácia, príroda má v deji démonickú moc, nestará sa o človeka, ktorého osud je jej ľahostajný, ide za svojimi cieľmi – človeku neznámymi (bude pokojne kvitnúť nad našim hrobom).
V skladbe nachádzame dvojnásobný kontrast:
- smrť uprostred kvetu mladosti
- a zároveň smrť uprostred májovej prírody a rozvíjajúcej sa lásky.
V závere skladby vstupuje lyrický hrdina (básnik), prichádza do Vilémovho kraja a stotožňuje sa s hrdinom svojej skladby.
Obsah:
Skladba zachytáva rozpor medzi životom a smrťou, nesmrteľnosťou a vedomím zániku. Vilém je typickou romantickou postavou. Pomstí sa nepoznanému otcovi za zvedenie svojej milej Jarmily a ako otcovrah je odsúdený na smrť. Dozvie sa o tom Jarmila a zo žiaľu nad osudom Viléma skočí do jazera. Noc pred popravou je naplnená Vilémovými filozofickými úvahami o ľudskom živote a smrti.
„Ach v zemi krásnou, zemi milovanou,
v kolébku svou i hrob svúj, matkou svou,
v vlast jedinou i v dědičství má danou,
v šírou tu zemi, zemi jedinou,
v matku svou, v matku svou, krev syna teče po ní.“
Slovenská romantická literatúra
Samo Chalupka
- hrdinská epická báseň
Mor ho!
Obsah:
Slovenskí junáci prichádzajú k pyšnému cárovi s mierovým posolstvom: „božie dary nesú, chlieb a soľ cárovi/ a smelými sa jemu primlúvajú slovy“ a zdôrazňujú mierumilovnosť, vysvetľujú slovenské zvyky.
Cár neuznáva ich slobodu a vyhlasuje ich za otrokov, preto sa vrhajú do nerovného boja a umierajú za svoj rod. Cár síce zvíťazí nad slabšími, ale morálne víťazstvo mu nepatrí, báseň končí výkrikom Mor ho!
„A ty mor ho! – hoj mor ho, detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.“
Andrej Sládkovič
- lyricko-epická básnická skladba
Detvan
- je oslavou slovenskej prírody a slovenského ľudu; vyzdvihuje všetky jeho kladné vlastnosti; zdôrazňuje potrebu slobody a národnej hrdosti
- skladba má 5 spevov:
Martin
Družina
Slatinský jarmok
Vohľady
Lapačka
Obsah:
Martin zabil sokola, ktorý patril Matiášovi. Pri návrate zo salaša vyslobodí z rúk zbojníkov svoju milú Elenu. Jedného zo zbojníkov zabije a kráľ ho za to odmení. Prezlečený kráľ sa zalieča Elene, tá ho odmietne, pretože ľúbi Martina. Kráľ očarený jej krásou jej daruje prsteň. Martin vstupuje do Čierneho pluku kráľa Matiáša, ale len pod podmienkou, že si môže nechať svoj kroj, fujaru, vrkoče, valašku a Elenu. Kráľ mu to dovolil, tešiac sa, že bude mať v pluku statného mládenca.
- básnická skladba
Marína
- spája v nej cit lásky k žene s láskou k vlasti
- verše hovoriace o mladosti:
„ A čo je to mladosť? Dvadsaťpäť rokov?
Ružových tvári hleď jará
Či údov sila? Či strmosť krokov?
Toto sa všetko zostará!“
- záver skladby prináša vyrovnanie sa s osudom a filozofickú úvahu:
„Marína moja! Teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!“
- dielo je napísané sylabickým veršovým systémom – vo verši je desať a osem slabík
- verše sú usporiadané do desaťveršových strof
- v básnikovej reči sa spája hovorový jazyk s knižným, vytvára antonymá, paradoxy, oxymorá, metafory, personifikácie, využíva básnickú otázku
paradox – výrok, ktorý má protichodnú pointu
oxymoron – je spojenie dvoch pomenovaní, ktoré majú protichodný význam a navzájom sa vylučujú
Ján Botto
- lyricko-epická skladba
Smrť JánošíkovaObsah:
1. spev – autor opisuje dvanásť zbojníkov, ktorých domovom sú hory. Žijú slobodne so svoíim kapitánom Jánošíkom. Bohatým berú to, čo oni vzali chudobným. V závere dohára vatra, symbol slobodného života, lebo družina sa dozvedá o lapení kapitána.
2. spev – paholok, ktorý ženie ovce, žiali nad zlapaním Janíčka: sedel za stolom a popíjal víno, keď ho obkľúčili drábi, ale on sa nechcel vzdať. Baba z prípecka sa prizerala a vojakom prezradila jeho slabé miesto, preto guľka zasiahla čarovnú žilku na Jánošíkovom opasku. Teraz je vo väzení, kde ho páni mučia a obviňujú zo zbojníctva.
3. spev – opisuje čierne mesto, ktoré Jánošíka väzní, ale zároveň sa ho bojí. Za Jánošíkom prichádza v podobe milej duša ľudu, ktorá spieva labutiu pieseň. V nej ľutuje svoju matku, ktorá ju vychovala pre bieleho sokola, ale ona skonči svoj život v Dunaji.
4. spev – je najpochmúrnejší, nachádzajú sa v ňom romantické scenérie noci vo väzení. Jánošík spí zbičovaný, v okovách, ale sníva sa mu sen o mladosti a slobode. Verše napovedajú blížiacu sa smrť.
5. spev – Jánošík spomína na voľnosť, ktorej si dosť neužil. Básnik vyjadruje svoju vieru, že národu pomôže len silný jednotlivec. Jánošík zomrel pre slobodu, lebo ju „vlastným dychom choval, na srdci zohrieval.“
6. spev – autor v ňom zobrazil typický romantický konflikt; vyslovil nádej, že chmáry naveky nezastrú slnko, že túžba po slobode bude večne živá. Jánošík sa modlí za ubiedený ľud.
7. spev – verše navodzujú atmosféru ticha ako na cintoríne, obloha sa od smútku dotýka zeme, na holi sa hrajú víly a ich kráľovná spieva pieseň, ktorou volá Jánošíka k sebe, sľubuje mu lásku, pekný odev, domček. Autor popisuje Jánošíkovu popravu.
8. spev – Botto zobrazil Slovensko ako zakliatu krajinu, všetko smúti za Jánošíkom, ľudia veria, že neumrel, že ho víly dokázali oživiť.
9. spev – Jánošík sa žení s kráľovnou víl.
Ján Kalinčiak
- román
Reštavrácia
Zachytáva stoličné voľby v 19. storočí a predvolebné získavanie voličov. Autor podáva kritický a presvedčivý obraz zemianstva, jeho úpadok, hospodársky i morálny.
Kompozícia: voľne pospájané kapitoly bez ústrednej postavy, príbehy sú budované na motíve prípravy volieb; hlavná dejová línia je prerušovaná odbočkami; v predvolebnom boji hrajú dôležitú úlohu peniaze a láska Anuľky a Števka Levického.
Postavy zosmiešnil pomocou reči, ktorú používajú – frázy, príslovia, porekadlá, frazeologické zvraty a latinčina. V diele sú typické romantické konflikty – láska s prekážkami, prísaha, zrada i súd a to všetko v humornej až parodickej polohe.
