Ruská realistická škola

Anton Pavlovič Čechov

- poviedka Chameleón

Obsah:

Oťapilov a Jeldyrin prechádzajú cez tiché trhovisko a pred drevárskym skladom počujú krik a kňučanie. Pomaly sa okolo trojnohého psa a Krochkina vytvorí dav. Inšpektor sa pretlačil zástupom a zistil, že biely chrt uhryzol Krochkina do prsta. Od inšpektora žiada pokutu pre majiteľa psa. Oťapilov mu vyhovie a ešte dáva aj skántriť psa.

Jeho postoj sa mení, keď niekto povie, že pes je generála Žigalova. Vtedy už Krochkin vyprovokoval psa a stáva sa oplanom. Keď vzniknú opäť pochybnosti o majiteľovi psa, je právo na strane uhryznutého. Po niekoľkých zmenách Oťapilovho rozhodnutia v závislosti od majiteľa psa vysvitlo, že chrt je generálovho brata. Krochkin teda nedostal žiadne peniaze a ešte zostal aj na výsmech celého davu ľudí.

Lev Nikolajevič Tolstoj

- román Anna Karenina

Motto: „Moja je pomsta, moja je odplata!“

Obsah:

Anna bola vydatá za Alexeja Alexandroviča Karenina, s ktorým mala syna Serjožu. Svojho manžela nemilovala. Bol oddaný práci, ale rodina ho nezaujímala. Anna ale bola spokojná so svojím kľudným životom. Vstúpila doňho ale veľká láska k Vronskému. Hanbila sa však za ňu. Najprv chcela potlačovať svoje city. Neskôr sa ale začali stretávať. Najskôr tajne, potom už aj na verejnosti. Anna s ním otehotnela. Nevedela, čo má robiť, lebo keby povedala mužovi pravdu a opustila ho, stratila by tým svojho syna, ktorého veľmi ľúbila.

Musela sa teda rozhodnúť medzi láskou k Vronskému a láskou k synovi. Vybrala si Vronského. Alexej Alexandrovič ale nechcel pripustiť rozvod, lebo by to vyvolalo veľký škandál v spoločnosti. Poprosil ju, aby sa s Vronským viac nestretávala, a že jej dá druhú šancu. Aj napriek tomu sa stretávali naďalej. Anna po pôrode veľmi ťažko ochorela. Bola na pokraji smrti. Keď to vyzeralo najhoršie, poprosila svojho muža o odpustenie. Odpustil jej a staral sa aj o dcérku, aj keď nie je jeho. Vronskij bol úplne zúfalý a pokúsil sa o samovraždu. Tá sa mu však nepodarila. Anna napokon vyzdravela a obnovila svoj vzťah s Vronským. Alexej Alexandrovič pristúpil na rozvod, no Anna ho odmietla a vybrala sa s Vronským na cestu po Európe. Chvíľu je opisovaný ich život v Taliansku. Po čase Anna chcela vidieť svojho syna Serjožu, ktorému povedali, že jeho mama zomrela.

Aj tak sa za ním vydala. Kvôli tomu, aby si Alexej nezobral k sebe syna, Anna stále odmietala rozvod. Zabývala sa aj s Vronským vo Vozdviženskom, kde žili ako manželia. Vronskij sa ale nechcel vzdať svojej voľnosti, a tak veľakrát odchádzal. Anna ostávala sama a podliehala záchvatom žiarlivosti, beznádeje a depresiám. Myslela si, že ju už Vronskij nemiluje. Často sa kvôli tomu aj hádali. Raz tú hádku už nezvládla a rozhodla sa svoj život ukončiť samovraždou a skočila pod vlak.

Prichádza k poznaniu, že v spoločnosti, v ktorej žije, nikdy nenájde hodnoty lásky. Keď sa to Vronskij dozvedel, chcel sa tiež zabiť, no rodina mu to nedovolí. Ďalej si však svoj život neváži, a preto odchádza do vojny proti Turkom a dúfa, že tam nájde smrť.

Fjodor Michajlovič Dostojevskij

-román Zločin a Trest

Dej románu sa odohráva na predmestí Petrohradu 19. storočia. Raskoľnikov, študent práv, je pre finančné problémy nútený prerušiť štúdium. Uzatvára sa pred spoločnosťou a jeho jediný kontakt s ňou sú občasné návštevy miestnych krčiem. V jednej z nich si všimol istého úradníka Marmeladova, ktorý sa mu prihovoril a hneď sa začal sťažovať o svojej chudobe, o tom ako nikto nemá súcit s ním, ani len vlastná žena Katerina Ivanovna, rozprával i o svojej dcére Soni, prameňu peňazí, ktorá si predáva telo. Keď už bol Marmeladov opitý, Raskoľnikov ho odviedol domov a tam videl všetku tú biedu.

Na druhý deň dostal list od matky. Píše mu o šťastí, ktoré sa prihodilo jeho sestre Duni, o tom ako sa vydá za advokáta Petra Petroviča Lužina. Raskoľnikov s tým hneď nesúhlasil, lebo vedel, že sa jeho sestra vydáva kvôli tomu, aby brata vyhla chudobe. I rozbúrený vyšiel a dlho sa túlal po ulici. Zrazu videl a počul Lizavetu Ivanovnu, sestru stareny Aleny Ivanovny, a zistil, že na druhý deň o siedmej večer Lizaveta nebude doma. Starena, na ktorej život pôjde siahnuť, bude sama a to bude pravá chvíľa splniť jeho fantáziu.

Nasledujúci deň Raskoľnikov celý preležal. Keď zrazu hodiny odbili šiestu, strhol sa, lebo si uvedomil, že bol čas pre vykonanie svojho plánu. Prichystal si sekeru, záloh a pobral sa do domu, kde bývala starena. Chladnokrvne ju zabil sekerou a bol donútený zabiť aj jej sestru Lizavetu, ktorá sa stala svedkom vraždy. Keď prišiel domov, ľahol si a dlho v polosne premýšľal. Prebudil sa a už bolo ráno. Domovník mu priniesol list z polície ihneď sa zľakol, že všetko vedia. Po výsluchu týkajúceho sa neplatenia dlhov sa vrátil domov po starenine vzácne veci, ktoré jej po vražde ukradol a schoval ich pod kameň na dvore, kam skoro žiadni ľudia nechodili.

Zbavil sa teda dôkazov a pobral sa k priateľovi Razumichinovi, no nebol schopný rozprávať sa s ním. Vyšiel von bez pozdravu. Vyčerpaný sa vrátil domov a zaspal. Začal blúzniť a jeho choroba sa prejavila v plnej miere. Keď Nastasia (jeho chyžná) a Razumichin videli, že s Raskoľnikovom nie je niečo v poriadku, zavolali doktora Zosimova. Začala sa liečba. Keď sa zdalo, že je zotavený, zjavil sa vo dverách Peter Petrovič Lužin. Bol to Dunin budúci manžel. Raskoľnikov sa k nemu správal mrzuto a nakoniec Lužina vyhnal z bytu. Za nim vyhnal i lekára Zosimova, Razumichin a Nastasia odišli sami.

Raskoľnikov sa pobral von a dlho sa túlal po meste, kráčal a ani nezistil, kedy sa dostal pred starenin byt. Pracovali v ňom majstri. Vypytovali sa mu, čo tam chce a on iba sedel a hľadel do prázdna. I volal ich nech idú s ním na políciu, že im tam všetko rozpovie. Vyhodili ho na ulicu, a tam zistil, že Marmeladova zrazil koč. Raskoľnikov vyjavil svoju sústrasť jeho rodine – dal im všetky peniaze, čo mal. Keď sa vrátil domov, čakali tam naňho matka so sestrou. Kým bol preč, Nastasia im všetko vyrozprávala, boli prestrašené. Raskoľnikov ich vyhnal von a Razumichin ich upokojoval a odprevadil do ich hotela.

V noci ho trápili sny, či nežiť alebo žiť... Na druhý večer sa konala schôdzka u jeho matky a sestry, aj s Lužinom. Zistila sa Lužinova pravá povaha a zrušila sa svadba. Vo chvíli, keď to vyzerá tak ako predtým, Raskoľnikov odchádza od rodiny a necháva všetkých v smútku. Jeho cesta smerovala k Soni. Rozhodol sa, že jej povie to, že je vrahom, lebo veril, že sú stvorení jeden pre druhého. Vyrozprával jej dopodrobna, ako sa to stalo a ona aj naďalej bola pri ňom, plakala, objímala ho. V týchto chvíľach v nich zaiskrila láska.

O niekoľko dní mal Raskoľnikov návštevu. Bol to úradník a vyšetrujúci sudca Porifirij Petrovič. V diele sa objavuje aj postava čudáka Svidrigajlova, ktorý túžil po Dune a počul Raskoľnikove priznanie Soni. Vedel teda o jeho vražde, ale nezneužil to. Ku koncu sa zastrelí. Porifirij Petrovič porozprával Raskoľnikovi, že vie všetko, ale neodsudzoval ho, ale presvedčoval, že je najlepšie sa priznať sám na polícii. Raskoľnikov si uvedomuje ťarchu svojho činu a priznáva sa na policajnej stanici.

Súdenie mu trvalo päť mesiacov. Neboli v ňom nijaké ťažkosti. Ba naopak zločinec priznával a všetko rozprával dopodrobna. I priatelia i známy rozprávali o dobrých skutkoch, ktoré Raskoľnikov vykonal, a to všetko zjemnilo jeho trest. Sudcovia sa nakoniec uzniesli na rozsudku nútených prác druhého stupňa na osem rokov.

Raskoľnikova matka o ničom nevedela, nechceli jej to povedať, lebo aj tak zošalela a v blúznení i skonala. Duňa sa vydala za Razumichina a Soňa sa presťahovala na Sibír ku Raskoľnikovi. Jeho trest nútených prác na Sibíri ho zbavuje ťažkého bremena, ktoré v jeho vedomí určovalo čoraz väčšie výčitky.

„Nezabil som človeka, ale princíp...“ tvrdil Raskoľnikov.