Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Zemianstvo v slovenskej literatúre

- 1. vlna literárneho realizmu – opisný realizmus

- realizmus na Slovensku nastupuje s 50 ročným oneskorením po svetovej realistickej literatúre
- mení sa spoločenská situácia
- končí sa obdobie feudalizmu; nastupuje kapitalizmus – usporiadanie spoločnosti, nové problémy, nové témy
- v tomto období sa vydávali časopisy: Slovenské pohľady, Národné noviny, Živena, Dennica, Černokňažník

témy:

- pravdivé zobrazenie spoločenských rozporov medzi chudobou a bohatými
- život slovenskej dediny a najmä kritizovanie zemianstva ako spoločenskej vrstvy na úpadku (zemania boli pozostatkom feudalizmu, často krát okrem zemianskeho titulu nemali nič, nevedeli zveľadiť svoj majetok, boli leniví, zostalí ale pyšní)
- autori kritizovali ľudské nedostatky, chyby (alkoholizmus, závisť, arogancia, spoločenská neznášanlivosť medi zemanmi a sedliakmi)

žánre:

- román - je epická skladba, ktorá sa odohráva v dlhšom časovom rozpätí. Hlavný hrdina sa vyvíja. Okrem neho je tu množstvo vedľajších postáv. Povedľa hlavnej dejovej línie je v ňom veľa vedľajších epizód.
- novela - zaraďuje sa medzi stredné žánre epiky. Má málo postáv, vyrozpráva iba jednu udalosť alebo súbor niekoľkých udalostí, ktoré uzatvára neočakávaný, náhly zvrat a rozuzlenie konfliktu. Má presne vymedzenú kompozíciu, zameriava sa na ústrednú dejovú líniu, nie sú v nej opisné zložky, epizódy.
- poviedka -

Svetozár Hurban Vajanský

- dielo: Letiace tiene 

Rodina Jablonských z Jablonového mala silný zemiansky koreň. Potrpela si na svoje postavenie. Otec Jablonský je obrazom rodiacej sa kapitalistickej vrstvy, ktorá má ešte málo skúseností nových spoločenských pomerov. Kvôli kúpe píly sa spolčí s nemeckým obchodníkom Bauerom (tento predstavuje typického nepoctivého chamtivca). Podnik skrachuje. Jablonského dcéry sú vzdelané, pokrokové predstaviteľky novej mládeže (tá mala byť symbolom budúcnosti).

Vajanský v tomto diele rieši budúcnosť zemianstva v postave Ely, ktorá sa napokon vydá za učiteľského syna Mirka Holana. Predstavuje tu spojenie zemianstva a mladej národnej inteligencie.

- román: Suchá ratolesť

Hlavná postava Stanislav Rudopoľský – zeman a umelec, posledný potomok starej zemianskej rodiny z Rudopolia, študoval právo vo Viedni, cestoval po Európe a k slovenskému národu nemal žiadny vzťah. Z kozmopolitného bohéma sa mení na vnútorne presvedčeného predstaviteľa národnej idey. Rudopoľského príchod do rodinného kaštieľa sa stáva udalosťou v celom kraji. Pomaďarčení úradníci v ňom očakávajú posilu.

Stanislav ide ako prvých navštíviť statkárov Vanovských. Majú chovanicu Annu, ktorá prežila ťažké detstvo, napriek tomu je milá, nevýbojná, no chorá na srdce. Ľúbi nesmelého a úzkostlivého učiteľa Tichého. Zasnúbia sa, Anna postupne stráca zrak, nechce, aby sa Albert viazal s postihnutou, preto mu vráti slovo. Stanislav sa zoznamuje s miestnou smotánkou, kde mu imponuje pekná vdova Adela Rybárička. Zoznámi sa aj so Svatnayom, ktorý urazil Tichého, nasleduje súboj, v ktorom sú obaja ranení.

Pred voľbami má Vanovský veľa práce a jeho žene Márii sa zatiaľ venuje Stanislav, ktorý ju maľuje ako Grizeldu. Obdivuje ju ako model, vedú ušľachtilú konverzáciu a ona si začne domýšľať. Nakoniec ju upevní jej vzťah s manželom, lebo nájde silu hovoriť s ním o svojich pocitoch. Rudopoľský vyznáva lásku Adele, ale ona sa správa odmietavo, pretože si o nej myslel, že je ľahtikárka. Svatnay urazil Máriu, preto ho Stanislav vyzve na súboj, v ktorom je zranený. Stará sa oňho Adela, ktorá ignoruje mienku paničiek z mesta.

Záver pôsobí pateticky – Stanislav ostáva žiť v rodnom kraji, ku ktorému ho viažu viaceré putá a chce byť užitočný svojmu národu.

Martin Kukučín

- poviedka: Keď báčik z Chochoľova umrie

V poviedke vystupuje pyšný, ľahkovážny Aduš Domanický, ktorý vlastnou vinou nemá nijaký majetok. Žije spolu so svojou ženou v malom domčeku pre sluhov a v druhej izbe žijú slúžka s manželom, ktorých musia platiť manželkini rodičia, lebo pán Aduš by im nemal z čoho zaplatiť. Nemá nič, len veľké plány, ako dostavia kaštieľ, vysadí sad, zreguluje potok a stále len čaká na smrť svojho bohatého príbuzného, dekana – báčika z Chochoľova. V krčme sa stretne s Ondrejom Trávom, ktorý pozná báčika z Chochoľova. Aduš je opitý. Tráva tuší príležitosť dobre zjednať cenu obilia, ale zeman klame a zoberie preddavok za neexistujúci jačmeň. Po čase si Ondrej príde po dohodnuté obilie, ale na statku vidí iba biedu, špinu, hnilobu a zistí, že ho Aduš oklamal. Namiesto zálohy žiada od neho stromy, ktoré stoja nad hrobmi zemianskych predkov, a až vtedy si Aduš uvedomí, že už neokrádal len živých, ale aj mŕtvych. Dohodne sa s Trávom, že mu vráti peniaze a do týždňa sľub splní. Po čase báčik umrie a nezanechá Adušovi žiadne dedičstvo.

- román: Dom v stráni

Mate Berac je bohatý patriarchálny sedliak. Jeho dcéry Matija a Katica prichádzajú domov na hody, lebo teraz slúžia v meste. Matija sa správa solídne, má už vážnu známosť. Katica sa vychvaľuje, akú má dobrú službu. Na tancovačke Katica odmieta Paška Bobicu. Dievky sa zastavia na tanec u pánov, kde si s Katicou zatancuje bohatý statkár Niko Dubič. Paniam sa to nepáči, lebo sedliaci stoja na nižšom spoločenskom stupni, preto pošlú po Mateho, aby si odviedol dcéry preč.

Na druhý deň sa Katica stretne s Nikom, ktorý sa priznáva, že ju ľúbi. Dievča nemôže uveriť, že pán chce ju, sedliačku. Niko sa priznáva matke, že si chce zobrať sedliacke dievča. Anzula má výhrady, ale privolí. Uvedomuje si, že spoločenský rozdiel medzi jej synom a Katicou sa šikovnou taktikou musí prejaviť. Niko sa stretne s priateľom, ktorý ho ubezpečuje, že mu pomôže, ale v duchu si sľúbi, že ho musí vyslobodiť z nerovného vzťahu. Preto Paškovi porozpráva, že Katica ho nechce, lebo žije v špinavom dome. Zariadi, aby urazený Paško išiel do mesta do služby.

Statkár Zorkovič ochorie a jeho dcéru Doricu zavolajú domov z kláštorného ústavu. Dorica je dcérou Anzulinej priateľky a Anzula dúfa, že ju Niko bude mať rád. Usporiada obed a pozýva Katicu na kávu, kde je konfrontovaná s kultivovanosťou panského prostredia. Niko si uvedomuje rozdiel v správaní. Katica je urazená a ponížená. Zandome povolá domov Paška. Starý Mate ochorie. Paško žiada Katicu o ruku. Pri otcovej smrteľnej posteli je pokorná, sľubuje mu, že sa vydá za Paška, Mate môže v pokoji zomrieť. Zandome nabáda Nika k založeniu spolku na predaj vína, lebo on je obchodík a on má peniaze. Otupuje sa ostrie spoločenských rozdielov a ľudských nedorozumení.Pavol Országh Hviezdoslav

Lyrika veľkých cyklov

1. Sonet (znelka)

- prvý krát bol sonet použitý v období Humanizmu a Renesancie – Francesco Petrarca – Sonety pre Lauru

2. Cyklus Letorosty I., II., III.

- je to najväčší básnický cyklus slovenskej poézie

Letorosty I.

– „Mne odporným čo prírode sa prieči, len pravdy si ctím prostý obyčaj...“
- vyjadruje tým svoj estetický program

Letorosty II.

- poznačenie „čiernym rokom“ – zomreli mu rodičia aj brat, sú to básne plné smútku, zamyslenie sa nad zmyslom života, časté filozofické úvahy

Letorosty III.

- od osobných smútkov prechádza k spoločenským otázkam, všíma si ťažký život nižších vrstiev, odsudzuje vykorisťovanie, spomína rodičov (Priadka, Roľník)

3. Žalmy a hymny

- majú biblický charakter, základ tvoria mravné otázky, najsilnejší rozpor ideálov a skutočnosti

4. Prechádzky jarom; Prechádzky letom

- ide o cyklus básní prírodnej lyriky, je to oslava Oravskej prírody, zdôrazňuje krásy jednoduchého mravného človeka, príroda je „chrámom čistoty“

5. Stesky

- básnik hodnotí svoj život a diela, zamýšľa sa nad starobou, vracia sa k prírodným motívom
- spomienky na detstvo – Dozvuky – ďalej rozvíja túto tematiku, ale zamýšľa sa nad budúcnosťou a hľadá perspektívy

6. Krvavé sonety

- vznikali od roku 1914; knižne vyšli až v roku 1919 (po 1. svetovej vojne)
- sú to silné protivojnové básne vo forme sonetu, hľadá príčiny vojny, odsudzuje ľudskú zlobu, chamtivosť, panovačnosť, egoizmus, túžbu po moci (to sú hlavné príčiny vojny)
- záverečná báseň „Ó, vráť sa skoro, mieru milený“ – je to výzva k mieru.

- eposy: Ežo Vlkolínsky, Gábor Vlkolínsky
- dráma: Herodes a Herodias

- lyrickoepická skladba: Hájnikova žena

Expozícia – oboznamuje čitateľa s dobou a prostredím, v ktorom sa bude dej odohrávať, s hlavnými postavami. V prvých štyroch spevoch sa zoznámime s hájovňou ukrytou v lese pred drzými pohľadmi. Stojí tam ako pevný hrad, ochraňuje ju sama príroda, vrchy a nočné stromy. Starý hájnik Čajka zomrel a jeho syn Miško sa rozhodol ísť do kaštieľa požiadať o túto službu. Pán Villáni sa k nemu správal povýšene, ale na miesto ho prijal. Spokojný Miško kráčal lesom, mal prácu i domov a mohol si dovoliť požiadať o ruku dievča, ktoré sa mu páčilo. Rodičia súhlasili so svadbou. Príroda vítala Hanku, mladú pani Čajkovú.

Kolízia – uvádza dej do pobytu. V nasledujúcich troch spevoch Hviezdoslav opisuje nedeľu, keď sa vyparádení Čajkovci vyberú do kostola. Tu si Hanku všimne Artuš, Miško a Hanka si vyznávajú lásku v ľúbostnej piesni. Hviezdoslav obviňuje pánov z ľahostajnosti k jednoduchým ľuďom, ktorí nie sú takí hlúpi, za akých ich považujú, len nemajú možnosť rozvíjať svoje schopnosti. Artuš v lese prekvapí Hanku a ona pocíti strach a predtuchu.

(Konflikty medzi postavami narastajú). Artuš sa dobýja do horárne, no Hanka sa zamkne a nepustí ho. Pokojne pracuje a čaká na Miška, večer mu nič nepovie o nepríjemnej návšteve.

Kríza – zrážka medzi hlavnými postavami – 9. spev. Páni zorganizujú poľovačku na jelene. Artuš poníži Miška verejnou fackou a prikáže mu, aby prenasledoval jeleňa. On sa zatiaľ vyberie do hájovne, kde Hanka v obrane svojej ženskej cti Artuša zabije. Miško tuší niečo zlé a beží domov, zaprisaháva svoju ženu aby mlčala, vinu zoberie na seba.

Peripetia – 10. a 11. spev. Miško čaká vo väzení na súd. Hanka žije u rodičov, ktorí jej vyčítajú mužov čin. Ona to neunesie a pomiatne sa. Túla sa po okolí, jej matka od žiaľu zomiera. Po roku nastáva posledný deň jeho súdu. Miško stále bráni Hanku, ale ona vtrhne do pojednávacej siene a prizná sa.

Katastrofa – posledné spevy. Miškov život s pomätenou Hankou je ťažký. Počas búrky sa rozvodní rieka a odnesie most. Miško v tom okamihu zachráni život starému Villánimu, ktorý im odpúšťa. Hanka opatruje dieťa v lone, z lesa prichádza unavený Miško, ktorý sa teší na svoju uzdravenú ženu a syna Janka.

Terézia Vansová

- bola prvou známou slovenskou spisovateľkou
- najväčší úspech mal jej román: Sirota Podhradských
- spomienková próza: Danko a Janko

Elena Maróthy – Šoltésová

- dvojdielny román: Moje deti – sú to denníkové zápisky matky o živote a smrti dcéry Elenky a syna Ivana
- autobiografia: Sedemdesiat rokov života

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk