- kritický realizmus – je umelecký smer, ktorý patrí k najvýraznejšej odrode realizmu. Je v ňom zosilnený rys kritickosti. Reaguje na vlnu buržoáznych revolúcií v Európe, rozmach vedy a techniky a na vývoj spoločnosti, ktorá v súvislosti s pozitívnym ekonomickým vývojom nedokázala snívať
- motív „padlej ženy“ sa v literatúre objavuje napríklad v dielach:
A. Prévost – Manon Lescaut
A. Dumasa – Dáma s kaméliami
G. Flaubert – Pani Bovaryová
- všetky tieto postavy podávajú verne celkový obraz svojej doby, ktorý je jednoznačne negatívny
- nie sú to vznešené mravné idey, čo ovládajú a určujú spoločenský život 19. storočia.
- odhaľovaný je to svet afér, intríg, škandálov – keď bohém je tu kráľom, kurtizána kráľovnou a peniaze najvyšším božstvom.
Honoré de Balzac
– Otec Goriot
- román sa odohráva začiatkom 19. storočia v Paríži
Ženské postavy:
-Anastasia de Restaud – vydala sa do starej šľachtickej rodiny, predstavili ju na kráľovskom dvore. Kráľ si neodpustil ironickú poznámku o jej pôvode. Je krajšia, elegantnejšia ako jej sestra. Žije v spoločnosti, kde je všetko predpísané a ona sa snaží dodržiavať príkazy, aby sa mohla stretávať s otcom. Miluje nezodpovedného mladého muža, z otcových peňazí platí jeho zmenky až nakoniec dá do záložne svokrine diamanty. Manžel škandál ututlá, ale vyžiada si právo manipulovať s majetkom svojej ženy. Anastasia za umierajúcim otcom nepríde, lebo sa háda s manželom o posledný kus svojho majetku pre svoje dieťa.
-Delphina de Nucingen – je krásna, menej elegantná ako sestra, ktorá jej závidí postavenie a styky. Jej manžel je z „novej“ šľachty. Na jeho kúpené majetky alebo darované tituly šľachta pozerá s pohŕdaním. Delphina je vždy ústretovejšia ako jej sestra. Túži byť predstavená pani de Beuséant, ktorá je Eugenovou sesternicou, preto mladíkov obdiv zhovievavo prijíma. Neskôr ju okúzľuje svojou láskou a dobrotou. Manžel Delphine nedovolí použiť žiadne financie pre seba, a preto i ona odčerpáva otcov zdroj až do samého konca.
Obe dcéry sú presadené do prostredia, ktoré neumožňuje prejavovať prirodzený cit k otcovi. Majú ho rady, no nie sú ochotné. Postarali by sa o otca, keby nebolo potrebné byť niekde inde. Dobrovoľne prijímajú diktát svojej spoločenskej vrstvy, lebo pre ne je dôležité, aby ich v spoločnosti videli.
Keď otec dostal porážku – Anastasia musela byť na plese, aby dokázala, že má diamanty, o ktorých sa už popravde šuškalo, že ich zastavila v záložni. Pre Delphinu bolo spoločensky nutné využiť pozvanie a dať sa uviesť k pani de Beuséant.
Otec dcéry vychovával tak, že ich záujmy boli vždy nadradené nad jeho potreby.
Balzacov kondicionál – podmieňovací spôsob využíva Balzac na vytvorenie kontrastu: čo sa stalo - čo by sa malo stať
Gustave Flaubert
– Pani Bovaryová
Ženská postava:
-Pani Bovaryová – hrdinka, žena vidieckeho lekára romanticky túži po láske, pretože sa nechce stať úžerníkovou milenkou. Končí svoj život samovraždou... jej manžel zistí jej neveru až po jej smrti.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Ženská postava v literatúre 19. storočia
Dátum pridania: | 23.07.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | scandy | ||
Jazyk: | Počet slov: | 1 178 | |
Referát vhodný pre: | Stredná odborná škola | Počet A4: | 3.2 |
Priemerná známka: | 2.97 | Rýchle čítanie: | 5m 20s |
Pomalé čítanie: | 8m 0s |