Ženská postava v literatúre 19. storočia

- kritický realizmus – je umelecký smer, ktorý patrí k najvýraznejšej odrode realizmu. Je v ňom zosilnený rys kritickosti. Reaguje na vlnu buržoáznych revolúcií v Európe, rozmach vedy a techniky a na vývoj spoločnosti, ktorá v súvislosti s pozitívnym ekonomickým vývojom nedokázala snívať

- motív „padlej ženy“ sa v literatúre objavuje napríklad v dielach:

A. Prévost – Manon Lescaut
A. Dumasa – Dáma s kaméliami
G. Flaubert – Pani Bovaryová

- všetky tieto postavy podávajú verne celkový obraz svojej doby, ktorý je jednoznačne negatívny
- nie sú to vznešené mravné idey, čo ovládajú a určujú spoločenský život 19. storočia. 
- odhaľovaný je to svet afér, intríg, škandálov – keď bohém je tu kráľom, kurtizána kráľovnou a peniaze najvyšším božstvom.

Honoré de Balzac

– Otec Goriot
- román sa odohráva začiatkom 19. storočia v Paríži

Ženské postavy:

-Anastasia de Restaud – vydala sa do starej šľachtickej rodiny, predstavili ju na kráľovskom dvore. Kráľ si neodpustil ironickú poznámku o jej pôvode. Je krajšia, elegantnejšia ako jej sestra. Žije v spoločnosti, kde je všetko predpísané a ona sa snaží dodržiavať príkazy, aby sa mohla stretávať s otcom. Miluje nezodpovedného mladého muža, z otcových peňazí platí jeho zmenky až nakoniec dá do záložne svokrine diamanty. Manžel škandál ututlá, ale vyžiada si právo manipulovať s majetkom svojej ženy. Anastasia za umierajúcim otcom nepríde, lebo sa háda s manželom o posledný kus svojho majetku pre svoje dieťa.

-Delphina de Nucingen – je krásna, menej elegantná ako sestra, ktorá jej závidí postavenie a styky. Jej manžel je z „novej“ šľachty. Na jeho kúpené majetky alebo darované tituly šľachta pozerá s pohŕdaním. Delphina je vždy ústretovejšia ako jej sestra. Túži byť predstavená pani de Beuséant, ktorá je Eugenovou sesternicou, preto mladíkov obdiv zhovievavo prijíma. Neskôr ju okúzľuje svojou láskou a dobrotou. Manžel Delphine nedovolí použiť žiadne financie pre seba, a preto i ona odčerpáva otcov zdroj až do samého konca.

Obe dcéry sú presadené do prostredia, ktoré neumožňuje prejavovať prirodzený cit k otcovi. Majú ho rady, no nie sú ochotné. Postarali by sa o otca, keby nebolo potrebné byť niekde inde. Dobrovoľne prijímajú diktát svojej spoločenskej vrstvy, lebo pre ne je dôležité, aby ich v spoločnosti videli.

Keď otec dostal porážku – Anastasia musela byť na plese, aby dokázala, že má diamanty, o ktorých sa už popravde šuškalo, že ich zastavila v záložni. Pre Delphinu bolo spoločensky nutné využiť pozvanie a dať sa uviesť k pani de Beuséant.

Otec dcéry vychovával tak, že ich záujmy boli vždy nadradené nad jeho potreby.

Balzacov kondicionál – podmieňovací spôsob využíva Balzac na vytvorenie kontrastu: čo sa stalo - čo by sa malo stať

Gustave Flaubert

– Pani Bovaryová

Ženská postava:

-Pani Bovaryová – hrdinka, žena vidieckeho lekára romanticky túži po láske, pretože sa nechce stať úžerníkovou milenkou. Končí svoj život samovraždou... jej manžel zistí jej neveru až po jej smrti.

Stendhal

– Červený a čierny

Ženská postava:

-Madame de Rênal - je ženou starostu dedinky Verriéres. Je to veľmi počestná a šľachetná žena. Jej deti prichádza učiť mladý klerik, ktorý si zaumieni, že pani de Rênal zvedie. I keď tá dlho odoláva, napokon mu podľahne. Vnútorne ju táto situácia veľmi trápi, ale je úplne pohltená láskou k mladému mužovi. Ten ju napokon opúšťa a odchádza. V Paríži sa spoznáva s inou ženou, s ktorou sa neskôr i zasnúbi. Pani de Rênal je svojím spovedníkom prinútená napísať jej o svojom pomere s jej snúbencom. Vzťah sa rozpadne, a keď mladý muž Madame z pomsty postrelí, tá cíti, že ho ešte stále neprestala ľúbiť. Od žiaľu skonáva v náručí svojich detí.

Guy de Maupassant

– Guľôčka

Ženská postava:

-Guľôčka - bola prostitútka. Vytrpela si veľa ponižovania od okolitého sveta. Každý sa len pozeral na to, čo robí a nie na to, aké v skutočnosti je. Prostredie neoceňovalo jej krásny charakter a dobrú dušu. Ona ako „morálne nečistá“ jediná neváhala pomôcť v nešťastí iných.

Charles Dickens

– Oliver Twist

Ženská postava:

-Nancy – charakter tejto postavy nie je celkom jednoznačný. Na jednej strane pociťuje akúsi ženskú náklonnosť voči Oliverovi, na druhej strane je to práve ona, čo ho unesie od pána Brownlowa. Síce prezradí Rose tajomstvo, ktoré sa dozvedela o Oliverovom pôvode, ale odmieta sa vzdať svojho života medzi zlodejmi a prosí ju, aby ju nezradila. Robí to všetko pre lásku k Sikeovi, ktorý ju nakoniec brutálne zavraždí.

Lev Nikolajevič Tolstoj

– Anna Karenina

Ženská postava:

-Anna Karenina – navonok pôvabná, krásna a príťažlivá žena, ale vo vnútri veľmi utrápená, nešťastná a nevyrovnaná. Bola vydatá, no manžela nemilovala a mala s ním syna. Nebola spokojná so svojím kľudným životom. Do života jej vstúpila veľká láska k Vronskému. Hanbila sa však za ňu. Najprv chcela potlačovať svoje city, neskôr sa začali stretávať. Najskôr tajne, potom už aj na verejnosti. Otehotnela s ním. Nevedela, čo má robiť, lebo keby povedala mužovi pravdu a opustila ho, stratila by tým svojho syna, ktorého veľmi ľúbila.

Musela sa teda rozhodnúť medzi láskou k Vronskému a láskou k synovi, vybrala si Vronského. Manžel nechcel pripustiť rozvod, pretože by to vyvolala škandál v spoločnosti. Prosil ju, aby sa s Vronským viac nestretávala, no stretávali sa naďalej. Anna po pôrode ťažko ochorela, bola na pokraji smrti. Keď to vyzeralo najhoršie, poprosila svojho muža o odpustenie. Odpustil jej a staral sa aj o dcérku, aj keď nebola jeho. Napokon Anna vyzdravela a obnovila svoj vzťah s Vronským. Manžel pristúpil na rozvod, no Anna odmietla a vybrala sa s Vronským na cestu po Európe. Vronskij sa v ich vzťahu nechcel vzdať svojej voľnosti, a tak veľakrát odchádzal. Anna často ostávala sama a podliehala záchvatom žiarlivosti, beznádeje, depresiám. Myslela si, že Vronskij ju už nemiluje, a kvôli tomu sa často hádali. Raz tú hádku nezvládla a rozhodla sa svoj život ukončiť samovraždou a skočila pod vlak.