(1880 – 1920)
Charakteristika obdobia:
-rozmach kapitalizmu+ najmä priemyselnej výroby prináša „odľudštenie“ spoločnosti
-umelci utekajú do snov, zdôrazňujú fantáziu, poetiku, symboly
-najdôležitejším sa stáva estetický zážitok, individuálne prežívanie, zdôrazňovanie vlastných pocitov a predstáv
-básnici zdôrazňujú samotárstvo, život mimo oficiálnej spoločnosti voči ktorej rebelujú, spoločnosti sa vysmievajú
-básnici nenachádzajú pochopenie v spoločnosti, sami seba označujú za „prekliatych“
- s týmto smerom súvisia aj pojmy:
a) dekadencia – dekadentný (úpadok – úpadkový)
b) expresivita – expresívny
c) senzualizmus – senzuálny (zmyslový) – nájdeme mnoho veršov alebo slovných spojení, ktoré vyvolávajú zmyslové predstavy
- najvýznamnejšími predstaviteľmi boli:
- Paul Verlaine
- Jean Arthur Rimbaud
- Charles Baudelaire
- básnici využívajú vo svojich dielach kontrasty a využívajú aj symboly
Charles Baudelaire
- jeho zbierka Kvety zla:
Predstavuje vrchol symbolizmu, a zároveň aj jeho program. Je to lyrická zbierka básní, ktorá stojí na rozhraní medzi romantickou a symbolistickou poéziou. Sústredil sa v nej na vlastné vnútro, na nevšedné pocity, na protiklady viery a skepsy, nehy a vzdoru, radosti a zúfalstva. Hľadá krásu v ošklivosti. Proklamuje, že človek nemôže dosiahnuť šťastie. V zbierke dominuje obrovská obrazutvornosť, lyrizmus.
Základom jeho tvorby sú poburujúci cynizmus a absolútna nenávisť voči pretvárke.
Báseň: Mrcina
- báseň je založená na kontraste:
život – smrť
krása – škaredosť
mladosť – staroba
- básnik chcel vyjadriť, že aj jeho milá raz skončí svoj život – „no predsa, ľúbezná, červáči rečte dolu, keď zbozkáva vás do kostí“, ale inak básnik hovorí aj to, že najkrajšie, čo zo svojej milej vidí, si uchová – „vylúpol som tvar, podstatu, pravdu holú z rozpadu svojich ľúbostí“
Paul Verlaine
-
Básnické umenie:
Programová báseň, v ktorej formuloval princípy symbolizmu. Zdôrazňoval hudobnosť a spevnosť verša, výrazovú jemnosť a neurčitosť, zmyslovú mnohotvárnosť iniciujú zrakové, sluchové, čuchové, dotykové podnety.
Jean Arthur Rimbaud
- najčítanejší básnik z prekliatych básnikov
- jeho tvorba je plná obrazných pomenovaní, metafor, zvukov a farieb, túžby po neobyčajných zážitkoch
- bol ovplyvnený bezprostrednosťou osobnou skúsenosťou, snom a fantáziou
-
Iluminácie – básne v próze. Rimbaud sa chcel vyhnúť ošúchaným námetom a ustáleným básnickým obrazom, preto v poézii využíval kontrastné metafory, spontánny prejav, šírku a hĺbku imaginácie, prekvapivosť pointy, starostlivo prepracoval zvukovú stránku veršov.
Báseň
Opitý koráb
„Na riekach bezcitných som plával dínom–dánom ,
vlečniaky dávno ma po prúde vodili;
slúžili ako terč krčiacim Indiánom,
ktorí ich na stĺpy pribili.
Posádky poľahky osudu zanechal som,
viezol som flámsku raž, viezol som angliu.
Keď spolu s vlečniakmi skapal som s mocným hlasom,
rieky ma nechali na amenmáriu.
Minulej zimy som bezhlavo utekal,
s detinským mozočkom lúštil som zmysel slov,
hučali príboje, príboje ako val,
takže sa odtrhol nejeden Polostrov.
Búrka mi žehnala, keď som sa vzbudil v svete.
Po desať nocí som jak zátka tancoval
na vlnách, čo večne číhajú na obete,
o pohľad majákov som veľmi málo dbal.
Zelená voda mi vnikla do loďky z jedlí,
sladšia než deťom je jablčná dužina,
kotvu a kormidlo ničivé vlny zmietli
a zmyli grgance a škvrny od vína...“
Symbolizmus
- 80te roky 19. storočia
- základným prostriedkom na vyjadrenie abstraktného pojmu je symbol, ktorý mal zvýrazniť viacvýznamovosť básnikovej výpovede
- priniesol revolúciu v prozódii
- vytvoril voľný verš
