(1880 – 1920)

Charakteristika obdobia:

-rozmach kapitalizmu+ najmä priemyselnej výroby prináša „odľudštenie“ spoločnosti
-umelci utekajú do snov, zdôrazňujú fantáziu, poetiku, symboly
-najdôležitejším sa stáva estetický zážitok, individuálne prežívanie, zdôrazňovanie vlastných pocitov a predstáv
-básnici zdôrazňujú samotárstvo, život mimo oficiálnej spoločnosti voči ktorej rebelujú, spoločnosti sa vysmievajú
-básnici nenachádzajú pochopenie v spoločnosti, sami seba označujú za „prekliatych“

- s týmto smerom súvisia aj pojmy:

a) dekadencia – dekadentný (úpadok – úpadkový)
b) expresivita – expresívny
c) senzualizmus – senzuálny (zmyslový) – nájdeme mnoho veršov alebo slovných spojení, ktoré vyvolávajú zmyslové predstavy

- najvýznamnejšími predstaviteľmi boli:

- Paul Verlaine
- Jean Arthur Rimbaud
- Charles Baudelaire

- básnici využívajú vo svojich dielach kontrasty a využívajú aj symboly

Charles Baudelaire

- jeho zbierka Kvety zla:

Predstavuje vrchol symbolizmu, a zároveň aj jeho program. Je to lyrická zbierka básní, ktorá stojí na rozhraní medzi romantickou a symbolistickou poéziou. Sústredil sa v nej na vlastné vnútro, na nevšedné pocity, na protiklady viery a skepsy, nehy a vzdoru, radosti a zúfalstva. Hľadá krásu v ošklivosti. Proklamuje, že človek nemôže dosiahnuť šťastie. V zbierke dominuje obrovská obrazutvornosť, lyrizmus.

Základom jeho tvorby sú poburujúci cynizmus a absolútna nenávisť voči pretvárke.

Báseň: Mrcina

- báseň je založená na kontraste:

život – smrť
krása – škaredosť
mladosť – staroba

- básnik chcel vyjadriť, že aj jeho milá raz skončí svoj život – „no predsa, ľúbezná, červáči rečte dolu, keď zbozkáva vás do kostí“, ale inak básnik hovorí aj to, že najkrajšie, čo zo svojej milej vidí, si uchová – „vylúpol som tvar, podstatu, pravdu holú z rozpadu svojich ľúbostí“