Nadrealizmus

- namiesto surrealizmu sa u nás uplatnil názov nadrealizmus a v česku poetizmus
- charakteristika:

-sny, predstavy, asociácie (spájanie rôznorodých obrazov)
-voľný verš
-žiadna interpunkcia
-metafora tzv. genitívová
-odmietli všetky dovtedajšie básnické smery, ktoré používali logické myšlienky a metafory

- nadrealistickí básnici:

Rudolf Fábry

- diela: Uťaté ruky, Ja ja niekto iný, Vodné hodiny, Hodiny piesočné

Štefan Žáry

- diela: Zvieratník, Pavúk pútnik, Stigmatizovaný vek, Pečať plných

Katolícka moderna

- medzivojnový básnický smer
- nenastupuje po nadrealizme, fungovala paralelne s nadrealizmom
- často využíva voľný verš ale aj staršie básnické formy (sonet, elégia, óda, pieseň)
- nové sú kresťanské motívy, „mariánsky kult“
- mala vlastný časopis Vatra

Rudolf Dilong

- prvé zbierky: Budúci ľudia, Slávne na holiach, Dýchajte bazy
- ovplyvnený surrealizmom a poetizmom vydal: Helena nosí ľaliu, Hviezdy a smútok, Mesto s ružou, Mladý svadobník
- v exile napísal: Otčina, zohrievaj ma

Slovenská medzivojnová próza

- bola ovplyvnená svetovou literatúrou – najmä expresionizmom a snažila sa experimentovať v obsahu aj forme
- do slovenskej prózy sa dostávajú aj lyrizačné tendencie

1. ornamentálna próza – začína v 20tych rokoch (Gejza Vámoš, Jozef Tido Gašpar)
2: lyricky tvarovaná próza – začína v 30tych rokoch (Jozef Cíger Hronský, Jozef Horák)
3. próza naturizmu – začína v 40tych rokoch – najvýraznejšie ovplyvnila slovenskú literatúru (Dobroslav Chrobák, František Švantner, Margita Figuli, Ľudo Ondrejov)