Avantgardné smery v próze

- nadviazali na dadaizmus, expresionizmus až nadrealizmus

Ivan Horváth

- najvýraznejšia zbierka noviel – Človek na ulici
- román – Život s Laurou
- novela Laco a Bratislava: Hlavná postava má svoje charakteristiky, dej je jednoduchý. Ťažiskom novely sú študentské zážitky, pocity, dojmy, očarenie veľkomestom.
Bratislava v ňom vyvoláva nadšenie, krásu, radosť.

Gejza Vámoš

- je typickým predstaviteľom expresionizmu a naturalizmu
- jeho tvorba je plná smútku, pesimizmu až skepsy
- pochádzal zo židovskej rodiny; vyštudoval za lekára a pred holokaustom utiekol do Číny, neskôr do Brazílie
- najznámejšie sú jeho novely: Editino očko, Jazdecká legenda
- román Odlomená haluz – hovorí o židovskom prenasledovaní

- novela Editino očko:

Je to krátka novela, v ktorej autor rozpráva o svojej 9-ročnej sestre. Nemá rád malé deti, preto si ju všimol len nedávno, keď mu čistila klobúk. Na rozdiel od staršej sestry Macky, Editu nebaví učenie, ale má radšej domáce práce. Brat si ju obľúbi, chodí s ňou na prechádzky, učí sa s ňou angličtinu, všade ju berie so sebou.

Rozpráva jej o jeho literatúre: „Stojím vo svojich literách pred ľuďmi taký nahý, ako ma mater porodila. Trpím, plačem a prídem do šialenej extázy tam pri tom bielom papieri, a čo ta naškriabem, to som ja, moja nahá podstata.“ Hovorí jej aj o zle vo svete: „Odstrániš zlo dvermi, vojde ti cez oblok.“ Sníva o tom, že pôjde do Afriky medzi Zulukafrov a Edita mu bude robiť asistentku a pôjde aj Macka aj otecko.

Gejza mal biele morča Pištu, ktoré mu raz v noci zožrala mačka alebo kuna, od zlosti postrieľal všetky mačky na okolí, aby pomstil Pištu.

Edita si raz poobede robila úlohy z matematiky, aby jej to išlo rýchlejšie, zavolala si na pomoc kamarátku. „Och, čert aby vzal tie počty,“ vzdychla si Edita, „čo by dala za to, keby som len tie počty nemusela robiť!“ Čert ju vypočuje. Jej kamarátka nemohla otvoriť zhrdzavené pero, keď ho konečne otvorí, trafí ho Edite do pravého očka. Mariša jej ho umyla vodou, s ktorou umýva hrnce.

Večer s ňou išiel Gejza na polikliniku. Tu sa Gejza rozpráva s doktorom. Zistí, že Editino očko už nie je, ale „akási slzou a krvou zlepená kalná masa s úplne zakalenou šošovkou.“

Gejza sa v noci vybral k Váhu, tu rozmýšľa o Edite, o tom, čo sa jej stalo. Pýta sa Boha, prečo to dopustil. Zamýšľa sa nad tým, ako pomstí sestrine oko. Dlho sa nevedel odvážiť navštíviť ju. Nosila okuliare, sňal jej ich z očí a ostalo mu smutno. Edita sa snažila brata rozveseliť, vravela mu o tom, ako pôjdu do Afriky, že nič z angličtiny nezabudla, dokonca mu zarecitovala aj kúsok básničky.

Autor pochopil, že aj napriek tomu, čo sa stalo Edite, jej povaha ostala nezmenená. A na záver dodal: „Hoj dušu mi páli, myseľ mi vŕta, kalí to Editino očko.“

Milo Urban

- román Živý bič:
- román sa skladá z dvoch častí, ktoré za sebou chronologicky nasledujú

1. Stratené ruky
2. Adam Hlavaj

- román sa odohráva v čase 1. svetovej vojny
- miesto – dej sa odohráva v dedine Ráztoky
- umelecký smer – má znaky expresionizmu
- román má špeciálne označenie – označujeme ho ako unanimistický (una anima – jedna duša) – znamená to kolektívne konanie postáv, konkrétne dedinčanov

dej:

1. časť: Eva Hlavajová chce dostať z vojny svojho manžela Adama Hlavaja. Eva ide za notárom Okolickým, on ju zneužije. Eva s ním ostatne tehotná, čaká jeho dieťa. V krčme prepíjali všetci chlapi svoje peniaze, ktoré získali za zradu, statky... Krčmár viedol krčmu takým spôsobom, že čím bolo horšie, tým drahšie predával. Hlavajová porodila notárove dieťa. Ilčíčka ho išla dať pokrstiť, no farár dieťa pokrstiť nechcel. Hlavajová šla za notárom kvôli Adamovi. Po tom ako odišla od notára, skočila do rieky a zabila sa.

2. časť: Adam prichádza z vojny ako zbeh (utiekol z vojny). Po jeho príchode sa ľudia divili jeho správaniu a on sa divil tomu ich. Bolo to preňho zvláštne. Keď zistil, čo sa stalo v dedine, všetci sa vzbúrili proti notárovi.

Jozef Cíger Hronský

- román Jozef Mak

- román sa odohráva v období okolo 1. svetovej vojny (zistíme to tak, že Mak sa dostáva na front)
- miesto príbehu – slovenská dedina - zaostalá, chudobná, malá

Obsah:

Jozef Mak – „človek milión“ – obyčajný, jednoduchý, chudobný dedinský človek, ktorý pri narodení dostane len pracovité ruky a hladné ústa. Narodí sa ako nemanželský, stráca tým nárok na rodičovské dedičstvo a jeho brat to aj využíva. Má ťažké detstvo a veľmi skoro odchádza pracovať. Makovcom zhorí dom.

Jano je lenivý – než by ho mal postaviť, tak sa nasťahujú ku krstným. Jožo tam spoznáva Marušu. Dohodnú sa, že sa zoberú. Jožo postaví nový dom. Povolajú ho na vojnu. Maruša ho nečaká a vydá sa za Jana. Jožovi sa na vojne darí. Vracia sa domov a zisťuje, že Jano mu zobral aj dom aj Marušu.

Maruša je nešťastná, ochorela, oškaredela a začala piť. Jano oddelí Jožovi polovicu v dome. Jožo sa ožení s nenápadnou, chudobnou, bledou a chudou Julou. Jula naopak, ako keby svadbou opeknela. Jula Joža verne a úprimne milovala, jeho city sa rozvíjali až po svadbe – veľmi dlho a postupne.

Maruša sa pokúša Joža zviesť, ale zistí, že robí chybu a aj Jožo k nej ochladne. Marušin osud je tragický – zomiera dobrovoľne.

Jožovi a Jule sa narodí syn. Jula zomiera po pôrode a Jožo zostáva so svojím krížom a údelom tak, ako mu bolo na začiatku sľúbené.

Záver: „Trp Jozef Mak. Človek – milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.