(1918 – 1945)
- medzivojnové obdobie rozdeľujeme na 2 veľké skupiny podľa rokov vzniku:
1. prvé obdobie československej republiky (1918 – 1939)
2. druhé obdobie tzv. slovenský štát (1939 – 1945)
1. obdobie
- 20tych rokov, obdobie 30tych rokov
- písali tu autori:
- staršej generácie – patrili k nej predstavitelia kritického realizmu, pribudli k nim J. N. Jége, J. Jesenský
- strednej generácie – boli ovplyvnení klasickými postupmi kritického realizmu a nadviazali na národné a sociálne problémy vidieka; M. Rázus, Štefan Krčméry
- mladej generácie – vznikajú tu nové moderné literárne smery – psychologický realizmu, vitalizmus, neosymbolizmus, nadrealizmus, katolícka moderna, ornamentálna próza
2. obdobie
- literárna tvorba ustáva, vojnové romány ešte nevznikajú, mnohí autori prechádzajú k vrchárskym témam
- lyrizovaná próza, naturizmus
- rozvíjala sa aj dráma, najmä psychologické hry – Július Barč Ivan, Ivan Stodola
- k dramatickým umeniam patrí rozmach rozhlasu, prvé vysielania televízie, kina
- vychádzali časopisy a literárne zborníky – Mladé Slovensko, Elán, Svojeť, Tvorba, DAV
Slovenská medzivojnová poéziaMartin Rázus
-
Matka
- balada: nesie sa v tragickej, pochmúrnej forme, má tragický záver
Idea: autor chcel vyjadriť protest proti vojne
Dejová osnova:
1.príchod matky na stanicu
2.vlaky nechodia
3.matkine dlhé čakanie
4.syn neprišiel
5.matka zomrela
Prozodický systém: autor využil sylabotonicko prozodický systém, slabično prízvučný systém
- predstavil aj stopy:
daktyl
trochej
jamb
spondej
Ján Smrek
- nálady jeho básní – optimizmus, túžba, láska, šťastný život, nebojácnosť, odvaha, drzosť, mladosť, vitalizmus
- vo svojich básniach využíval:
- anafora – opakovanie slov na začiatku verša
- epifora – opakovanie slov na konci verša
- epanastrofa – opakovanie slova na konci aj na začiatku verša
- u Smreka názov korešponduje obsah
- svojimi niektorými zbierkami sa prihlásil k filozofii vitalizmu (radosť zo života)
- zbierka
Cválajúce dni – veľa „miesta“ v tejto zbierke venuje láske, mladosti, kráse
- občas a pokúša vo svojich veršoch pretlmočiť dychtivosť a netrpezlivosť mladosti
- ostatné zbierky:
Božské uzly,
Iba oči,
Básnik a žena,
Zrno,
Hostina,
Studňa- v zbierkach:
Obraz sveta,
Struny, Nerušte moje kruhy - sa už objavujú aj témy starnutia
- báseň
Cválajúce dni:
1. a 2. sloha – tvoria svojim obsahom východisko „bujní žrebci; neosedlaní stepilí cowboyi“ - stepilí – poetické vyjadrenie vzrastu
3. sloha – naznačuje premenu konkrétnych obrazov na metaforu
4. sloha – je jadrom výpovede, syntetizuje prvé slohy a dáva im ten správny prenesený význam
5. sloha – záver, doznenie, potvrdenie toho čo sa vo 4tom verši hovorí
- báseň
Salome:
- Salome – je to biblická postava; tanečnica, ktorá nechala zabiť Jána Krstiteľa (spája sa so slovom hriešnica, hriešna krása)
téma: víno, ženy, spev, erotika
idea: básnik je smutný z toho, že ženy žijú takýmto spôsobom, krása naozaj nie je večná a život je treba naplniť nejakým zmyslom
Emil Boleslav Lukáč
- predstaviteľ neosymbolizmu
- vedel vo svojich básniach využívať zvukomaľbu – ríša príšer
- jeho tvorbu charakterizujeme a rozdeľujeme do 2 skupín podľa obsahu:
1. subjektívna – osobné zážitky, intímna lyrika
- zbierky: Dunaj a Seina, Spoveď, O láske neláskavej
2. objektívna – odrážajú sa v nej spoločenské problémy – najmä vojna, útlak, nespravodlivosť...
- zbierky: Moloch, Bábel, Križovatky, Spev vlkov, Hudba domova
Nadrealizmus
- namiesto surrealizmu sa u nás uplatnil názov nadrealizmus a v česku poetizmus
- charakteristika:
-sny, predstavy, asociácie (spájanie rôznorodých obrazov)
-voľný verš
-žiadna interpunkcia
-metafora tzv. genitívová
-odmietli všetky dovtedajšie básnické smery, ktoré používali logické myšlienky a metafory
- nadrealistickí básnici:
Rudolf Fábry
- diela:
Uťaté ruky,
Ja ja niekto iný,
Vodné hodiny,
Hodiny piesočnéŠtefan Žáry
- diela:
Zvieratník,
Pavúk pútnik,
Stigmatizovaný vek,
Pečať plnýchKatolícka moderna
- medzivojnový básnický smer
- nenastupuje po nadrealizme, fungovala paralelne s nadrealizmom
- často využíva voľný verš ale aj staršie básnické formy (sonet, elégia, óda, pieseň)
- nové sú kresťanské motívy, „mariánsky kult“
- mala vlastný časopis Vatra
Rudolf Dilong
- prvé zbierky:
Budúci ľudia,
Slávne na holiach,
Dýchajte bazy- ovplyvnený surrealizmom a poetizmom vydal:
Helena nosí ľaliu,
Hviezdy a smútok,
Mesto s ružou,
Mladý svadobník- v exile napísal:
Otčina, zohrievaj ma
Slovenská medzivojnová próza
- bola ovplyvnená svetovou literatúrou – najmä expresionizmom a snažila sa experimentovať v obsahu aj forme
- do slovenskej prózy sa dostávajú aj lyrizačné tendencie
1. ornamentálna próza – začína v 20tych rokoch (Gejza Vámoš, Jozef Tido Gašpar)
2: lyricky tvarovaná próza – začína v 30tych rokoch (Jozef Cíger Hronský, Jozef Horák)
3. próza naturizmu – začína v 40tych rokoch – najvýraznejšie ovplyvnila slovenskú literatúru (Dobroslav Chrobák, František Švantner, Margita Figuli, Ľudo Ondrejov)
Avantgardné smery v próze
- nadviazali na dadaizmus, expresionizmus až nadrealizmus
Ivan Horváth
- najvýraznejšia zbierka noviel –
Človek na ulici- román –
Život s Laurou- novela
Laco a Bratislava: Hlavná postava má svoje charakteristiky, dej je jednoduchý. Ťažiskom novely sú študentské zážitky, pocity, dojmy, očarenie veľkomestom.
Bratislava v ňom vyvoláva nadšenie, krásu, radosť.
Gejza Vámoš
- je typickým predstaviteľom expresionizmu a naturalizmu
- jeho tvorba je plná smútku, pesimizmu až skepsy
- pochádzal zo židovskej rodiny; vyštudoval za lekára a pred holokaustom utiekol do Číny, neskôr do Brazílie
- najznámejšie sú jeho novely:
Editino očko,
Jazdecká legenda- román
Odlomená haluz – hovorí o židovskom prenasledovaní
- novela
Editino očko:
Je to krátka novela, v ktorej autor rozpráva o svojej 9-ročnej sestre. Nemá rád malé deti, preto si ju všimol len nedávno, keď mu čistila klobúk. Na rozdiel od staršej sestry Macky, Editu nebaví učenie, ale má radšej domáce práce. Brat si ju obľúbi, chodí s ňou na prechádzky, učí sa s ňou angličtinu, všade ju berie so sebou.
Rozpráva jej o jeho literatúre: „Stojím vo svojich literách pred ľuďmi taký nahý, ako ma mater porodila. Trpím, plačem a prídem do šialenej extázy tam pri tom bielom papieri, a čo ta naškriabem, to som ja, moja nahá podstata.“ Hovorí jej aj o zle vo svete: „Odstrániš zlo dvermi, vojde ti cez oblok.“ Sníva o tom, že pôjde do Afriky medzi Zulukafrov a Edita mu bude robiť asistentku a pôjde aj Macka aj otecko.
Gejza mal biele morča Pištu, ktoré mu raz v noci zožrala mačka alebo kuna, od zlosti postrieľal všetky mačky na okolí, aby pomstil Pištu.
Edita si raz poobede robila úlohy z matematiky, aby jej to išlo rýchlejšie, zavolala si na pomoc kamarátku. „Och, čert aby vzal tie počty,“ vzdychla si Edita, „čo by dala za to, keby som len tie počty nemusela robiť!“ Čert ju vypočuje. Jej kamarátka nemohla otvoriť zhrdzavené pero, keď ho konečne otvorí, trafí ho Edite do pravého očka. Mariša jej ho umyla vodou, s ktorou umýva hrnce.
Večer s ňou išiel Gejza na polikliniku. Tu sa Gejza rozpráva s doktorom. Zistí, že Editino očko už nie je, ale „akási slzou a krvou zlepená kalná masa s úplne zakalenou šošovkou.“
Gejza sa v noci vybral k Váhu, tu rozmýšľa o Edite, o tom, čo sa jej stalo. Pýta sa Boha, prečo to dopustil. Zamýšľa sa nad tým, ako pomstí sestrine oko. Dlho sa nevedel odvážiť navštíviť ju. Nosila okuliare, sňal jej ich z očí a ostalo mu smutno. Edita sa snažila brata rozveseliť, vravela mu o tom, ako pôjdu do Afriky, že nič z angličtiny nezabudla, dokonca mu zarecitovala aj kúsok básničky.
Autor pochopil, že aj napriek tomu, čo sa stalo Edite, jej povaha ostala nezmenená. A na záver dodal: „Hoj dušu mi páli, myseľ mi vŕta, kalí to Editino očko.“
Milo Urban
- román
Živý bič:
- román sa skladá z dvoch častí, ktoré za sebou chronologicky nasledujú
1. Stratené ruky
2. Adam Hlavaj
- román sa odohráva v čase 1. svetovej vojny
- miesto – dej sa odohráva v dedine Ráztoky
- umelecký smer – má znaky expresionizmu
- román má špeciálne označenie – označujeme ho ako unanimistický (una anima – jedna duša) – znamená to kolektívne konanie postáv, konkrétne dedinčanov
dej:
1. časť: Eva Hlavajová chce dostať z vojny svojho manžela Adama Hlavaja. Eva ide za notárom Okolickým, on ju zneužije. Eva s ním ostatne tehotná, čaká jeho dieťa. V krčme prepíjali všetci chlapi svoje peniaze, ktoré získali za zradu, statky... Krčmár viedol krčmu takým spôsobom, že čím bolo horšie, tým drahšie predával. Hlavajová porodila notárove dieťa. Ilčíčka ho išla dať pokrstiť, no farár dieťa pokrstiť nechcel. Hlavajová šla za notárom kvôli Adamovi. Po tom ako odišla od notára, skočila do rieky a zabila sa.
2. časť: Adam prichádza z vojny ako zbeh (utiekol z vojny). Po jeho príchode sa ľudia divili jeho správaniu a on sa divil tomu ich. Bolo to preňho zvláštne. Keď zistil, čo sa stalo v dedine, všetci sa vzbúrili proti notárovi.
Jozef Cíger Hronský- román
Jozef Mak
- román sa odohráva v období okolo 1. svetovej vojny (zistíme to tak, že Mak sa dostáva na front)
- miesto príbehu – slovenská dedina - zaostalá, chudobná, malá
Obsah:
Jozef Mak – „človek milión“ – obyčajný, jednoduchý, chudobný dedinský človek, ktorý pri narodení dostane len pracovité ruky a hladné ústa. Narodí sa ako nemanželský, stráca tým nárok na rodičovské dedičstvo a jeho brat to aj využíva. Má ťažké detstvo a veľmi skoro odchádza pracovať. Makovcom zhorí dom.
Jano je lenivý – než by ho mal postaviť, tak sa nasťahujú ku krstným. Jožo tam spoznáva Marušu. Dohodnú sa, že sa zoberú. Jožo postaví nový dom. Povolajú ho na vojnu. Maruša ho nečaká a vydá sa za Jana. Jožovi sa na vojne darí. Vracia sa domov a zisťuje, že Jano mu zobral aj dom aj Marušu.
Maruša je nešťastná, ochorela, oškaredela a začala piť. Jano oddelí Jožovi polovicu v dome. Jožo sa ožení s nenápadnou, chudobnou, bledou a chudou Julou. Jula naopak, ako keby svadbou opeknela. Jula Joža verne a úprimne milovala, jeho city sa rozvíjali až po svadbe – veľmi dlho a postupne.
Maruša sa pokúša Joža zviesť, ale zistí, že robí chybu a aj Jožo k nej ochladne. Marušin osud je tragický – zomiera dobrovoľne.
Jožovi a Jule sa narodí syn. Jula zomiera po pôrode a Jožo zostáva so svojím krížom a údelom tak, ako mu bolo na začiatku sľúbené.
Záver: „Trp Jozef Mak. Človek – milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.
Próza naturizmu
- hlavné znaky:
-rozprávkovo mýtické motívy (najmä postavy, mytológia čísel, prírodné úkazy)
-tajomstvo okolo hlavnej postavy
-introvertnosť hlavne postavy (uzavretosť, nespoločenskosť)
-silná lyrizácia textu (oživovanie – personifikácia prírody, metafory, epitetá, prirovnania)
-vrchárske prostredie (dej sa odohráva v horských osadách alebo dedinách, ktoré sú obklopené lesmi)
-človek ako súčasť prírody
-predstavitelia: Dobroslav Chrobák, Margita Figuli, Fratnišek Švantner, Ľudo Ondrejov
Dobroslav Chrobák
- novela
Drak sa vracia
Obsah:
Poloslepý hrnčiar našiel raz pri ceste opustené dieťa. Zobral si ho k sebe, vychoval ho a vyučil svojmu remeslu. Keď už celkom oslepol, chlapec ho všade musel sprevádzať. Nemal možnosť zblížiť sa so svojimi rovesníkmi, stal sa samotárom. Deti za ním hádzali kamene a neskôr ho začali volať Drakom. Keď mal Drak 14 rokov, starý hrnčiar spadol do jamy na hlinu a zomrel. Spočiatku sa to nikomu nezdalo čudné, ale neskôr, keď sa neďaleko našla mŕtvola zahrdúseného dievčaťa, začali upodozrievať Draka, že to on zabil i starého hrnčiara.
Ľudia mu začali pripisovať vinu za všetko zlo – ohne, povodne, hlad, choroby – čo sa v dedine stalo. Boli presvedčení, že má čarodejnú moc a všetci ho nenávideli. Všetci, okrem Evy, ktorá sa do Draka zamilovala, chodievala za ním, celé hodiny ho sledovala pri práci.
Dedina usúdila, že sa Draka musia zbaviť. Jedného dňa našli Draka s rozbitou hlavou v jame na hlinu. Eva ho obetavo opatrovala, i keď ju za to celá dedina odsudzovala. Keď Drak vyzdravel, bez slova a rozlúčky odišiel z dediny. Eve sa po jeho odchode narodil syn, ktorého vychovávala jeho matka. Roky čakala na Draka, a keď a nevracal, vydala sa za Šimona Jariabka. Ich manželstvo nebolo šťastné, boli si cudzí. Šimon mal Evu rád, ale nedokázal jej to povedať, pretože cítil, že Eva ešte stále myslí na Draka.
Prešli roky a dedinu znova postihli nešťastia. Následkom veľkého sucha začali horieť okolité lesy a hrozilo, že lesy a statky celej dediny uhynú na pastvinách. A práve vtedy sa do dediny vrátil Drak. Cez jedno oko mal čiernu pásku, na líci hlbokú jazvu – stopy nenávisti dediny voči nemu. Chcel sa späť usadiť vo svojom dome a venovať sa svojmu remeslu – hrnčiarstvu. Potreboval si získať stratenú dôveru ľudí, a preto sa ponúkol, že privedie stádo späť do dediny. Drakovi nikto neveril, ale nemali inú možnosť – cestu poznal iba on. Pohrozili mu, že ak sa do týždňa nevráti, podpália mu dom. Rozhodli sa, že Draka pre istotu odprevadí Šimon.
Šimon s Drakom sa vybrali do hôr za stádom. Drakovi sa podarilo zachrániť stádo, v horách sa však museli zdržať o niečo dlhšie, preto Drak poslal odkaz richtárovi dediny, že prídu neskôr.
Šimon nedôveroval Drakovi, omylom sa nazdával, že Drak ich všetkých oklamal a predal stádo Poliakom. V noci sa potajomky vrátil z dediny a sám podpálil Drakov dom. Drak sa však už vtedy blížil aj so stádom k dedine. Úlohu splnil, dodržal slovo. Priviedol si aj životnú družku, svoju lásku, mladú Poľku Zošku. Eva si až teraz uvedomila, že Drak ju nemiluje a že ten, kto ju má skutočne rád, je Šimon. Eva a Šimon si konečne k sebe našli cestu. Šimon sa hanbil za to, čo urobil. Drak mu to však odpustil.
Margita Figuli
- novela
Tri gaštanové kone
- má podtitul – „rozprávka o šťastí, ktorá sa volá život“
„Ľudia sa to naučili volať šťastím, ale my, Magdalénka moja, my to budeme volať životom.“
Obsah:
Hlavná postava Peter sa po dlhom čase vracia do svoje rodnej dediny. Žije vlastným tuláckym životom a živí sa skupovaním dreva pre žilinskú pílu. Raz si šiel obzrieť drevo po Babiu horu a pri tejto príležitosti chcel navštíviť aj Maliarikovcov, u ktorých slúžil ako malý chlapec. Priatelil sa s ich dcérou Magdalénou, zamiloval sa do nej a ona naňho čakala. Keď išiel, z poľskej strany sa ozvali výstrely. Boli to výstrely žandárov na pašerákov koní. Boli dvaja a jeden z nich mal postreleného koňa, ktorý sa pri potoku zrútil na zem. Išiel im pomôcť a v jedom z pašerákov spoznal Magdaléninho bratranca Jozefa Greguša a ten druhý bol jej snúbenec Jano Zápotočný.
Tak si to priala jej matka, pretože Jano bol vychýrený boháč a s pašovaním by aj tak po svadbe prestal. U Maliarikovcov našiel doma iba starého Maliarika a dozvedel sa, že Magdaléna s matkou boli sušiť seno a vrátia sa až večer. Jano sa však veľmi bál stretnutia Petra a Magdalény. Raz sa však stretli pred sýpkou, keď Magdaléna niesla ovos koňom. Peter bol veľmi rád, že ju znova vidí, ale Magdaléna sa zmohla iba na plač. Zrazu počuje erdžanie koní. Jedným skokom bol v maštali a videl na zemi ležiacu Magdalénu. Zodvihol ju a odniesol domov. Matka kvôli tomuto poplašila celú krčmu, kde bol aj Jano. Petrovi sa podarilo Magdalénu vzkriesiť.
Na druhý deň sa poberal preč, ale Maliarik ho prehovoril, aby zostal, že večer sa budú páliť svätojánske ohne. Tu sa Peter opäť stretol s Magdalénou. Sľúbila mu, že sa nevydá, svadbu bude odďaľovať, ako sa len dá a bude naňho čakať, kým príde s troma gaštanovými koňmi a v rodnej dedine postaví domček. To všetko však Zápotočný vypočul a rozhodol sa prekaziť ich plány.
Peter najprv robil na píle, potom sa dal na kupčenie koní a začal stavať domček na mieste, kde bývali jeho rodičia, a kde aj zomreli v plameňoch. Ujček ho prichýlil pod svoju strechu a so stavbou mu pomáhal. Trvalo skoro dva roky, kým sa Peter na to všetko zmohol. Keď sa vrátil aj s troma požičanými gaštanovými koňmi, v dedine sa dozvie, že Magdalénu Jano násilnícky zneužil a vydala sa za neho. Jano je na ňu surový, lebo ju stále upodozrieva, že čaká toho s troma koňmi. V ten deň boli Magdaléna s mužom na poli a Peter sa pobral za nimi. Tu musel Magdalénu kriesiť, keď ju kôň kopol, pretože ho Jano nedal oddýchnuť, stále ho štval a šľahal. Raz keď pozatváral všetky brány a išiel mučiť koňa žeravým kutáčom, kôň ho kopol a pod jeho kopytami aj zomiera.
Peter si chce po Janovej smrti vziať Magdalénu za ženu, ale matka v tom bráni, pretože nechce prísť o Janov majetok. Z tohto dôvodu sa spolu dajú tajne zosobášiť a navždy odchádzajú z dediny, na ktorú chcú navždy zabudnúť.
František Švantner
- novela
Malka
Obsah:
Valach miluje dievča, ktoré slúži u Michalčíkov a chce si ju vziať. Vie, že sú aj krajšie, ale Malka ho priťahuje najviac. „Nemôžem povedať, že by bola krásna. Malka sa mi páčila taká, aká bola, ba práve len taká, drobná, vypĺchnutá, ušmochtaná.“ Je rozhodnutý popýtať ju o ruku a ide za ňou do krčmy. V krčme nájde len Michalčíčku, ktorá bola celá ustarostená, pretože jej manžel mal byť už pred štyrmi dňami doma z jarmoku z Liptova nesúc so sebou tridsaťtisíc.
Valach nájde Malku v maštali pri robote a po opýtaní sa jej či by išla za neho dostane čudnú odpoveď“. „Opýtam sa brata, zajtra ti poviem.“ Valach jej navrhne aby na druhý deň prišla do Jám. Potom, ako mu odsúhlasila, že sa zajtra stretnú, rozbehne sa s veľkým nadšením naspäť na salaš. Po ceste mu vietor prináša predstavu Malky, ako keby stála pred ním. „Bola to ona, moja Malka, lebo som ju poznal po hlase a po vôni tela. Stála nado mnou ako anjelik. Akiste bola len v košieľke, nuž nočný chlad sa pravdepodobne prelieval po jej nahých ramienkach a plieckach, ktoré sa mohli belieť vo hviezdnom svetle ako lupene vodného kvietka.“
Po príchode na salaš sa stretáva so Šajbanom a hneď mu v hlave skrslo podozrenie, že je to náhrada za neho. Valach sa rozhodne, že pôjde na dolný benušský salaš, ak by sa ukázalo, že Šajban chce zostať na salaši. Na druhý deň, keď dostal úplne inú robotu ako inokedy, hotoviť drevo v lese, myslel neustále na Malku. Tešil sa na stretnutie s ňou tak, ako si to naplánovali. Lenže večer Malka nechodila a on netrpezlivo čakajúc na ňu si neustále predstavoval „Och, bolo že mi vtedy ľahko a dobre. Ani mi na um neprišlo hnevať sa na Malku, že nechodí. Verabože nie. Prepĺňala ma dôvera a tešil som sa z chvíľky, ktorá mi dávala trošku ochutnať z pohára šťastie. Vzduch sa chvel a mne sa zdalo, že mám na lícach Malkin dych, horúci a nepokojný, ktorý ma opíja, že ma omára blízkosť Malkinho tela, drobného bielučkého ako svíbové drevo.“
Namiesto Malky príde honelník s lístkom, ktorý mu poslala Malka. Ale Valach nevie čítať a chlapec mu poradí, že nech ide za Šajbanom, pretože on vraj vie čítať. Valach po prebdenej noci sa ráno rýchlo vybral za Šajbanom. Odvtedy, ako Šajban prišiel na salaš, ešte s ním vôbec neprehovoril, lebo nemal dôvodu. Šajban mu škodoradostne oznámi, že Malka mu odkazuje, aby zlato nekupoval, lebo sa ešte nemieni vydávať. Celý bol z toho sklamaný a zo šťastného dňa sa mu zrazu stal najnešťastnejší. Myslí si, že je to osud Boží.
Pred obedom mu honelník donesie správu, aby sa ponáhľal do Jám, že ho tam niekto čaká. Avšak nebola to pravda. V Jamách uvidel, ako Malka vymieňala Šajbanovi čistú košeľu za skrvavenú. Ešte začul ako sa zhovárali o Michalčíkovi a o peniazoch. Vtedy zažil Valach v sebe veľké sklamanie. Pretože Malka nebola pre neho len obyčajnou ženou ale niečím výnimočným. Valach stále premýšľajúc si ľahol na zem, a vtom odrazu začul kroky, bol to Šajban. Pustil sa s ním do bitky, ale Šajban bol silnejší. Valach preto túži ešte viac po pomste a rozhodne sa ísť za žandármi.
Valach sa hneď cíti veselšie a cestou sa zastavil v krčme u Malky, kde pri poldeci jej vyrozpráva, že bol pri žandároch a že jej milý sa bude musieť za všetko zodpovedať. Vtom mu Malka povie, že je to jej brat. Keď Valach počuje túto správu zmeravie ako soľný stĺp. Uvedomuje si, že spravil chybu a vybehne za Malkou na poľanu do Jám. Rozhodne sa, že zmätie žandárov ta, že prebehne cez poľanu. Keďže je už prítmie, žandári ho nerozpoznajú, strieľajú po ňom a Šajban zatiaľ utečie.
Je spokojný sám so sebou. Odčinil to, čo Malke spôsobil. Teší sa, že Malka videla, ako riskoval kvôli jej bratovi život. Ukryje sa v hore, kde dočkal rána. Ráno zájde na salaš, dozvedá sa, že baču odviedli žandári. Zájde do koliby a tam... „A tam ma čakala Malka. Ležala na holej zemi, vedľa ohniska, na ktorom nebolo stopy po ohni. Nohy jej voľakto prikryl kožúškom, aby im nebola zima, buď aby nesvietili tak veľmi úbeľom. Ruky mala položené vedľa tela, ako po robote a dolu, ľavým ramenom stekal jej uzučký potôčik čiernej hustej krvi. Tváričku mala vyjasnenú blaženým úsmevom a bielu, bielučkú ako svätá hostia. Oči klopila ako obyčajne....“
Slovenská medzivojnová dráma
Ivan Stodola
- satirická hra Jožko Púčik a jeho kariéra
- skladá sa z 3 dejstiev:
1. dejstvo – sa odohráva v elegantne zariadenej kancelárii spolku Humanitas
2. dejstvo – sa odohráva vo väznici krajského súdu
3. dejstvo – sa odohráva opäť v kancelárii
Obsah:
Jožko pracuje v spolku Humanitas, kde je zatiaľ zamestnaný iba na skúšobnú dobu. Keďže práve uplynul rok, teší sa, že pani predsedníčka ho určite zamestná natrvalo. Prácu by veľmi potreboval, predtým bol nezamestnaný a teraz zo svojho malého platu podporuje svoju sestru, jej dve deti a spláca dlžobu po nebohom švagrovi. Zverí sa svojmu šéfovi Rohatému so svojimi ťažkosťami a prezradí mu i to, že sa mu páči kolegyňa, slečna Vierka. Poprosí Rohatého, aby sa zaňho u nej prihovoril. Rohatý si žiada od Púčika protislužbu. Povie mu, že vyhodil z domu ženu aj s deťmi, lebo svokor mu nezaplatil sľúbené veno. Podľa rozhodnutia súdu musí zaplatiť výživné, a keďže nemal peniaze, vzal si z pokladnice tritisíc korún. Žiada Jožka, aby ten dlh vzal pred predsedníčkou na seba.
Do kancelárie vstupuje predsedníčka. Odovzdá Jožkovi obálku so štyridsaťtisíc korunami a prikáže mu, aby ich uložil do stola. Zároveň si pýta tritisíc korún z pokladnice. Rohatý jej oznamuje, že Jožko je v takej biede, že si požičal z pokladnice tritisíc korún. Predsedníčku to veľmi rozčúli a Jožko už stráca nádej na stále zamestnanie. Za Púčikom prichádza jeho sestra – je biedna, staromódne oblečená a uplakaná. Oznamuje mu, že nedostala trafiku, ktorú jej sľúbili, lebo Jožko ju podporuje, a teda nie je úplne bez pomoci. Kým vyprevadí sestru, odovzdá Jožko kľúčik od písacieho stola Rohatému. Ten si rýchlo vezme zo stola obálku a odchádza z kancelárie. Predsedníčka sa vráti a pýta si obálku od Púčika. Rohatý, ktorý sa medzi tým tiež vrátil, mu podáva kľúče. Jožko otvára zásuvku, tá je však prázdna. Rohatý na príkaz predsedníčky telefonuje na políciu. Púčika zatknú a odvádzajú ho. Rozčúlená predsedníčka za ním kričí, že je ich hanbou a že ho vyhadzuje zo zamestnania.
Jožka vo väznici vypočúva sudca, potom prichádza za ním advokát a napokon lekár. Nikto od neho nečaká pravdu, iba to, aby sa rýchlo priznal. Jožko je však pokojný, neobáva sa, je presvedčená, že ho oslobodia, veď je nevinný a on verí v spravodlivosť. Púčik svojim návštevníkom väčšinou odpovedá citátmi z biblie, čím ich doháňa k šialenstvu. Navštívi ho predsedníčka spolku. Jožko ju nechce ani vidieť, je uzavretý, pretože ho nespravodlivo obvinila. Predsedníčka mu oznamuje, že prichádza za ním ako za prípadom, lebo povinnosťou ich spolku je starať sa aj o zlodejov a ich príbuzných – spolok už aj poslal podporu jeho sestre. Do cely prichádza predsedníčka ďalšieho dobročinného spolku Benevolencia, pani Kačičková. Aj ona mu oznámi, že navštívila jeho sestru a dala jej čo potrebovala pre seba a pre deti. Obe predsedníčky sa o Jožka pohádajú. Jožka navštívi i sestra, je usmiata, elegantne oblečená. Označuje ho za šľachetného hrdinu. Ďakuje Jožkovi, že sa za nich obetoval. Majú sa odvtedy oveľa lepšie, spolok Humanitas jej posiela stravu, Benevolencia šaty. Jožko jej vyčíta, že za to všetko musí zaplatiť svojou cťou. Po jej odchode si to však celé rozmyslí a rozhodne sa vypovedať.
Sudca chce Jožka vypočúvať v kancelárii spolku Humanitas. Ešte pred príchodom Rohatý potajomky vráti peniaze do predsedníčkinej kancelárie. Sudca vypočúva i ostatných zamestnancov. Tí vypovedajú v prospech Jožka a podozrenie sa začína obracať na Rohatého. Rohatý rýchlo pripomenie, že kanceláriu predsedníčky ešte neprezreli. Prichádza i Jožkova sestra, ktorá má dostať trafiku od Humanitasu, ak Jožka odsúdia. Sudca vyzve Jožka, aby konečne povedal pravdu. Ten si začne vymýšľať nový životopis s rodičmi alkoholikmi, s bitkárskou mladosťou a s krádežami v obchodoch. Prizná sa ku krádeži a tvrdí, že všetky peniaze prehýril. Pani predsedníčka omdlieva od hrôzy, akého človeka zamestnávala. Sudca je pokojný a sľubuje Jožkovi menší trest. Práve vtedy sa však nájdu peniaze v kancelárii predsedníčky. Sudca vynadá Púčikovi, že celý čas klamal a vymýšľal si. Nikto nechápe, ako sa peniaze dostali do predsedníčkinej kancelárie. Rohatý vymyslí verziu, podľa ktorej mala určite dve obálky a došlo asi k ich zámene. Predsedníčka sa snaží udobriť si Jožka, ale on sa cíti dotknutý. Vtedy prichádza predsedníčka spolku Benevolencia a ponúka Jožkovi a Vierke prácu v jej spolku. Keď mu Vierka láskavo vyčíta, prečo chcel zobrať vinu na seba, odpovie jej, že to bola jeho jediná príležitosť urobiť kariéru.
Bačova žena
- tragédia
Obsah:
Ondrej a Eva žijú spolu na salaši. Ondrej odíde do Ameriky za prácou. Pracuje v baniach, dobre zarába a veľa ušetrí. V bani príde k výbuchu a mnohí baníci zomrú. Ondreja tiež vyhlásia za mŕtveho. Nikto nevie, že sa zachránil, pretože stratil pamäť a tá sa mu postupne po rokoch vracia. Eva sa zatiaľ vydala za baču Miša. S každým mužom má 1 dieťa. Po rokoch sa vracia Ondrej a žiada si Evu naspäť. Ona nevie, čo má urobiť, lebo miluje obidvoch mužov. Napokon Ondrej chce, aby rozdelila deti. Eva to neznesie a zabije sa.
Július Barč – Ivan
Matka – v centre pozornosti je sociálny problém – chudoba, hlad, nezamestnanosť, vysťahovalectvo, v tejto súvislosti sa rozvíjajú aj spory o majetok
Obsah:
Po smrti otca ostávajú v gazdovstve dvaja synovia Jano a Paľo. Jano je starší a nárokuje si na majetok a pre nezhody sa Paľo rozhodne odísť do Ameriky. Jano dúfa, že sa už nevráti – pretože mu ostal celý otcov majetok.
Paľovi sa v Amerike nedarí a vráti sa naspäť. Matka má vo sne predtuchu o tom, čo sa medzi bratmi stane. Paľo donesie z Ameriky do daru krásny nôž, ktorým Jano zabil svoju matku omylom, lebo chcel zabiť Paľa.
Vrcholom rozporov medzi bratmi je Kata – bohatá Paľova snúbenica. Jano bratovi závidí. Táto závisť prerastá až v nenávisť.
Dráma vrcholí, keď Jano omylom zabije svoju matku. Pochopí svoju vinu a pôjde sa udať.
pejoratíva – hanlivé slová
demunitíva – zdrobneniny
autoštylizácia – prejavovanie autorských myšlienok cez autorovu tvorbu
