(poézia, próza, dráma)
- potvrdenie rozdelenia sveta po roku 1945
1. Západná literatúra (USA, Západná Európa)
– rozvíjala sa v kontinuite s predchádzajúcim obdobím
- literárne smery:
-nový realizmus – kresťanský, ateistický
-spasiteľský román
-beat generation
-psychologická dráma
-postmoderna
-magický realizmus
-existencionalizmus
-antiromán
-absurdná dráma
-rozhnevaní mladí muži
-neorealizmus
- sloboda slova, demokracia, umožňuje slobodnú tvorbu autorov – kritiku spoločnosti, reálne opísanie spoločenských nedostatkov, protivojnové hnutie beatnikov, hippies
2. Východná literatúra (ZSSR, Východná Európa)
– bola oklieštená komunistickým režimom, dominantný bol socialistický realizmus – oslava socialistického zriadenia, zatracovanie kapitalizmu...
- vytvára sa:
-samizdatová literatúra – vydávaná potajomky
-exilová literatúra – vydávaná v zahraničí
- témy:
-veľmi rôznorodé, ale zato súčasné a aktuálne
-reagujú na konkrétne spoločenské dianie
-nájdeme tam všetko od židovskej otázky cez holokaust, vládu mafie, spoločenské nerovnosti, rasizmus, sex, antivojnové hnutia
Jerome David Saliger
- realistický román
Kto chytá v žite
téma: dospievajúci 17 – ročný mladík, introvert, v rozpore so spoločnosťou, hľadá miesto pre uplatnenie svojho humanistického cítenia, jeho túžbou je zachraňovať deti vybiehajúce zo žitného poľa, za ktorým je priepasť
idea: potreba zmeniť budúcnosť spoločnosti, vzťah dospelých, detí, teenagerov
idea: potreba zmeniť arogantnosť, povrchnosť a namyslenosť spoločnosti
Obsah:
Holden v sanatóriu začína rozprávať o svojom citovom kolapse pred rokom. Začal od toho dňa, keď odchádzal z Pencey. Je to súkromná stredná škola v Agerstowne v štáte Pennsylvánia. Vyhodili ho, lebo prepadal zo štyroch predmetov. Bola to fakt veľmi náročná škola.
Po prázdninách sa už do školy nevráti a starý profesor Spencer ho pozval, aby sa s ním prišiel rozlúčiť. Má chrípku, leží, Holden musí ísť k nemu do bytu. Spencer ho nechal prepadnúť z dejepisu, prešiel iba z angličtiny. Spencer sa ho pýtal, či ho vôbec nemrzí, že dosiahol také výsledky a že toto je už v poradí štvrtá škola, do ktorej chodil. Holdenovi nebola takáto debata po vôli, sľúbil starému profesorovi všetko, čo chcel, len aby už vypadol.
V internátnej izbe ho navštívi spolužiak Robert Ackley, ktorý býval v susednej izbe. Nedá sa mu slušne naznačiť, že vyrušuje. Holden mu z kufra musí vybrať už zbalené nožničky a on si strihá nechty a striasa ich na podlahu. Odchádza, až keď prišiel Stradlater. Ten sa chystá na rande a požiada Holdena, aby mu napísal kompozíciu - opis z angličtiny. Holden sa opýta, s kým ide na rande. Stradlater odpovedal, že s Jane Gallaghersovou. Holden si spomína, že predvlani bývala prakticky hneď vedľa ich domu. Stradlater odíde a Holden musí stále myslieť na Jane.
Večer Holden napísal opis o baseballovej rukavici svojho brata. Keď sa Stradlater vrátil, Holden si nevšíma, či je spokojný alebo nespokojný s napísaným opisom a vyzvedá sa, či ho Jane nechala pozdraviť a kde boli. Nakoniec sa ho opýtal, či sa s ňou vyspal, načo mu Stradlater neodpovedal. Potom mu Holden začal nadávať, následkom čoho sa pobili.
Holden sa rozhodol, že ešte toho dňa odcestuje. Pešo išiel na stanicu a odtiaľ vlakom do New Yorku. Sadol si do prázdneho kupé a oddychoval. V New Yorku ešte nechcel ísť domov, a preto sa ubytoval v hoteli Edmont. Bol večer, ale spať sa mu ešte nechcelo, preto zašiel do kaviarne na coca-colu, alkohol mu nenaliali, lebo ešte nie je plnoletý. Potom sa zastavil ešte v jednej kaviarni a pešo sa vrátil do hotela. Ráno sa išiel naraňajkovať do bufetu, kam prišli aj dve mníšky učiteľky. Rozpráva sa s nimi o škole, knihách... Príjemne sa mu s nimi diskutovalo. Po raňajkách si zmyslel, že kúpi sestričke Phoebe platňu. Pozoruje ľudí na prechádzke, hlavne jednu rodinku s malým synom, ktorý vyspevuje: ,,Keď raz človek niekde v žite chytí človeka.''
Divadelné predstavenie, na ktoré po túlačkách po meste šiel so Sally Hayesovou, hoci ju pôvodne pozval do kina, nebolo až také zlé. Potom išli na klzisko, ale keďže korčuľovanie im nešlo dobre, šli si radšej sadnúť a občerstviť sa. Pri tej príležitosti sa ho Sally spýtala, či jej príde pomôcť ozdobiť stromček. Sľúbil jej to už v liste. Naraz Holdena napadlo, že by od všetkého najradšej utiekol. Mal pocit, že to s ním všetko pôjde dolu kopcom. Vtom dostal nápad. Ponúkol Sally, aby s ním niekde odišla do hôr, kde budú sami. Normálne ho tá myšlienka nadchla. Ujsť od všetkého ďaleko, preč, kde nie sú ľudia. Sally však jeho nápad rozhodne odmietla. A to ho nahnevalo. Pohádali sa a ona odišla domov sama.
Onedlho zavolal Jane, aby si s ním išla zatancovať, ale nikto to u nich nebral. Tak zavolal jednému známemu chalanovi, ktorý študoval v Columbii. Pozval ho na drink. Prišiel, chvíľu sa rozprávali, ale potom musel odísť, lebo mal ešte rande. Holden tam ostal ďalej a pil, až bol potom spitý namol. Zaplatil a po motaní v Central parku sa rozhodol, že pôjde pozrieť svoju sestru Phoebe.
Domov sa vkĺzol potichu a zobudil Phoebe. Tá mu povedala, že rodičia sú na návšteve. Bola prekvapená, že Holden je doma a hneď tušila, že ho vyhodili zo školy. Holden jej všetko vysvetli,l a potom sa ešte dlho rozprávali. Vtom prišli rodičia. Holden sa schoval do skrine, a potom sa ticho vytratil z domu. Prichýlil ho priateľ Antolini, ktorý bol profesorom a nadránom odišiel. Túlal sa po meste. Rozhodol sa, že odíde na Západ a začne nový život, ale musí sa ešte rozlúčiť s Phoebe. Napísal jej krátky odkaz, že ju bude čakať v múzeu a poprosil jednu zamestnankyňu školy, aby jej ho doručila.
Phoebe prišla neskoršie, ale dotiahla so sebou veľký kufor a bola rozhodnutá, že ide s Holdenom. Po krátkej hádke povedal, že nejde teda nikam. Potom Holden zaviedol Phoebe na kolotoče. To bolo všetko. Keď prišiel domov, bol chorý a na jeseň šiel do našej školy.
- poviedka
Deň ako stvorený na banánové rybičky
- autor v nej dokumentuje pocity generácie, ktorá sa vrátila z vojny a má problémy so zaradením do „normálneho“ sveta.
Obsah diela:
V nemenovanom hoteli na Floride trávi čas manželský pár Seymour a Muriel Glassovci. Je po voje a obaja hľadajú spôsob vzájomného spolužitia. Muriel sa väčšinou zdržiava v hoteli. Seymour sa snaží nájsť stratenú rovnováhu na pláži. Vnútri ho všetko zväzuje a cíti sa tam stiesnený. Najlepšie sa cíti v spoločnosti dievčatka Sybil, pri ktorom má pocit, že je rovnaký ako ostatní. Zveruje sa mu so svojimi pocitmi aj so zážitkami z vojny. Po konflikte s neznámou ženou vo výťahu a nezáujme manželky sa rozhodne pre samovraždu (strelí sa zbraňou do hlavy.)
Joseph Heller
- román
Hlava XXII.
- hlavným zobrazovacím prostriedkom v románe je absurdnosť
- nájdeme tu aj humor, satiru, iróniu, sarkazmus
- hlavný hrdina je vlastne antihrdina
hlavná postava: Yossarian – kritizuje nezmyselné vojenské zákony a príkazy, odkrýva boj vojakov a ich nadriadených, ale satiricky vykresľuje aj vedenie celej krajiny v tomto nezmysle
miesto: letecká základňa
čas: II. svetová vojna
téma: vojenskí letci prežívajú II. svetovú vojnu lebo musia; ale nie sú to žiadni hrdinovia, a preto vedú svoju „vojnu vo vojne“ proti vojenským príkazom
idea: nezmyselnosť vojny
hlava XXII.: vychádza z najabsurdnejšieho leteckého zákona – je to predpis, ktorý neguje sám seba
Normain Mailer
- román
Nahí a mŕtvi
- v románe ide o surovú realitu s psychologickou kresbou postáv
- nachádza sa tu množstvo retrospektívy, v ktorých sa Mailer zamýšľa nad tým, kde sa v ľuďoch berie bezcitnosť, ochota zabíjať, neznášanlivosť, ale aj o tom, čo to je skutočné priateľstvo, nezištná pomoc, humanizmus
téma: americká vojenská jednotka dobíja japonský ostrov nazvaný Anopopej
- zničení muži nakoniec zistia, že ich strašná výprava bola úplne zbytočná, pretože sa dozvedeli, že Japonsko sa dávno vzdalo
- kompozične sa delí na 4 časti, ktoré majú vlastné názvy:
1. časť – Vlna
2. časť – Hlina a tvar
3. časť – Rastlina a prízrak
4. časť – Brázda
Beat generation
- začína v 50tych rokov 20. storočia
- vzniká v San Franciscu – bolo tu najviac vidieť lesk a biedu Ameriky
- myšlienkové posolstvo:
-odpor ku konvenciám
-odpor k hmotným statkom
-odpor k peniazom
-odpor voči vojne
Allen Ginsberg
- bol ideovým vodcom beatnikov
- zbierka
Vytie (Howl – 1956)
- báseň
Manželstvo- typicky predstavuje celé myšlienkové posolstvo
-odpor ku konvenciám
-odpor k hmotným statkom
-odpor k peniazom
-odpor voči vojne
- využíva tu slang a vulgarizmy
- kompozičný princíp – využíva kontrast – na jednej strane odpor ku spoločenským konvenciám a na strane druhej hovorí o tom, ako by to malo byť, ako by to malo vyzerať
- motívy básne:
1. manželstvo
2. návšteva u rodičov
3. samotná svadba (ironizuje)
4. svadobná cesta
5. svadobná noc
6. motívy samoty, hľadania samého seba, hľadanie zmyslu podstaty vo vzťahu
Jack Kerouac
- dielo
Na ceste – zobrazil v ňom životný štýl americkej beatnickej generácie
- rozprávač príbehov podnikne v rokoch 1947 – 1950 cesty naprieč Amerikou
- zachytáva prúd pocitov, nálad a dojmov v plynulom toku slov a nesúrodých obrazov zo života beatnickej generácie
- príbehy sú podávané v 1. osobe – ja rozprávanie
- využíva hovorový štýl ale aj symboly a myšlienky budhizmu
Existencionalizmus
- vzniká vo Francúzsku v 50tych rokoch 20. storočia
- je to umelecký smer, ktorý sa zamýšľa nad zmyslom a cieľom ľudskej existencie vo vzťahu k sebe samému a vo vzťahu k spoločnosti
- uvažuje o význame ľudskej vôle a jej sile pri určovaní a dosahovaní cieľov
- je to próza s filozofickými prvkami, ale nezanedbáva ani estetické stvárnenie
- zo žánrov prevládajú romány a poviedky
-
román - je epická skladba, ktorá sa odohráva v dlhšom časovom rozpätí. Hlavný hrdina sa vyvíja. Okrem neho je tu množstvo vedľajších postáv. Povedľa hlavnej dejovej línie je v ňom veľa vedľajších epizód.
- existancionalisti sa vyjadrujú k základným otázkam ľudského bytia, pričom nestrácajú estetickú funkciu umeleckého diela
- zdôrazňujú osobnú slobodu jednotlivca
- podľa existancialistov život človeka záleží len na jeho voľbe
- predstavitelia:
Jean – Paul Sartre
Albert Camus
Jean – Paul Sartre- zbierka poviedok
Múr, poviedka Múr:
-múr ako:
- symbol oddelenia spoločnosti od jednotlivca, ako symbol oddelenia ako takého
- symbolický múr v ňom samom (neschopnosť prekonať bariéry)
- vytvorenie si ochranného múru pred vplyvom iných, pred snahou zachrániť sa za každú cenu
dej: odohráva sa počas španielskej občianskej vojny
Obsah:
Ibbieta odsúdia, lebo ho podozrievajú, že skrýval u seba republikána Ramona Grisa. Odsúdeného Ibbieta začnú znova vypočúvať a sľúbia mu život, ak prezradí úkryt Ramona Grisa. Skôr zo žartu ako zo snahy oddialiť popravu, navraví odsúdený vyšetrovateľom, že Gris sa skrýva na cintoríne, pretože vedel o jeho úkryte u bratrancov. Čaká, že po polhodine, keď sa hliadka vráti, ho okamžite popravia. No odvedú ho iba do väzenia.
Čoskoro sa dozvie, že Gris sa pohádal s bratrancom a naozaj sa ukryl na cintoríne, kde ho aj našli. A tak sa z človeka, odhodlaného obetovať za iného život, absurdnou hrou náhody stáva zradca.
Albert Camus
- román
Mor
čas: II. svetová vojna
mor:
- symbol vojny
- symbol okupácie, absurdnosti sveta
- vnútorný mor ako rozožierač ľudskej duše
Obsah:
Mor, ktorý prepukol v meste je abstraktným symbolom vojny a okupácie, ale aj celej absurdnosti sveta. Každý jednotlivec nosí v sebe mor. Proti tejto chorobe bojuje doktor Rieux (Rijó) spolu s niekoľkými priateľmi. V uzatvorenom meste choroba kosí ľudí, nerobí rozdiel medzi bohatými a chudobnými. Keď sa epidémia skončí, lekár necíti úľavu, len prázdnotu v duši, nevie sa tešiť ako obyvatelia mesta.
Antoine de Saint – Exupéry
- rozprávka pre dospelých
Malý princ
Motto: „To hlavné je očiam neviditeľné, dobre vidíme len srdcom.“
Rozbor:
idea: „skrotenie“ a uvedomenie si života; hľadanie priateľstva, zamyslenie sa nad vzťahmi
nadprirodzené bytosti: malý princ
zvieratá s ľudskými vlastnosťami: líška, had
rastliny s ľudskými vlastnosťami: ruže
prostredie: púšť
čas: príbeh má 2 línie
1. príbeh letca – 8 dní spoločnej cesty
2.príbeh malého princa – je na planéte 1 rok
- malý princ sa stretáva s:
márnivcom – očakáva od malého princa obdiv
kráľom – začína vládnuť malému princovi; rozkazuje mu len to, čo malý princ chce; autorita sa skladá predovšetkým na rozume
pianom – ocitá sa v bludnom kruhu
businessmanom – nemá čas, pretože stále len niečo počíta
lampárom – ako jediný robí niečo podstatné, niečo, čo má zmysel a význam
Talianska literatúra
- ovplyvnila literatúru, ale najmä kinematografiu
- v 50tych rokoch 20. storočia – priniesli neorealizmus
Hlavné znaky:
-zameriava sa na chudobné obyvateľstvo vidieka alebo mestských štvrtí v období pred a počas II. svetovej vojny
-detailne podáva fakty z ich života – máva až dokumentárny charakter
-analyzuje spoločenské vrstvy a ich vzťahy vo vojnovom fašistickom Taliansku
Alberto Moravia
- román
Ľahostajní- zaoberá sa problematikou sexuality, honby za peniazmi a dekadencie
dekadencia – dekadentný (úpadok – úpadkový)
- román
Vrchárka
Obsah:
Cesira (krajčírka) zostala sama s dospievajúcou dcérou Rosettou v chudobnej časti Ríma. Po bombardovaní Ríma uteká na vidiek do hôr, kde chce spolu so svojou dcérou Rosettou počkať prechod frontu. Namiesto útočiska však nájdu iba poníženie, lebo vojaci, prechádzajú týmito dedinami, ženy znásilňujú a domy vypaľujú. Z Rosetty sa napokon stáva prostitútka a Cesira upadne do zúfalstva. Obe sa nakoniec vrátia do Ríma a pokúsia sa obe začať nový život.
- román
Rimanka
Adriana je dobré a skromné dievča. Jej ideálom je dobre sa vydať a žiť počestným životom jednoduchej ženy. Je však slabá a nerozhodná. Podľahne vplyvu prostredia a stane sa prostitútkou.
Anglická literatúra
- vzniká tu skupina autorov „
rozhnevaní mladí muži“
- je to literárny smer, ktorý dostal pomenovanie podľa charakteru postáv typických v anglickej literatúre 50tych rokov 20. storočia
- hlavnými postavami týchto diel sú mladí, vzdelaní muži, ktorí nedokážu nájsť uplatnenie v primeranom povolaní, zamestnaní a hľadajú vinu v spoločnosti, hnevajú sa na celý svet a aj sami na seba
- nevedia si vytvoriť ani normálne ľúbostné alebo manželské vzťahy
- sú ochotní v záujme kariéry opustiť svoje morálne princípy, predstierať poslušnosť, ale aj lásku
- predstavitelia:
John Osborne
John Wain
John Braine
- Jimmy Porter sa stal predlohou „rozhnevaných mladých mužov“, bol typickou postavou
John Osborne
- dráma
Obzri sa v hneve
Obsah:
Jimmy Porter, hlavný hrdina drámy, je mladý, revoltujúci intelektuál. Ožení sa s Alison, dcérou plukovníka. Žijú v jednoizbovom byte spolu s jeho priateľom. Hoci má Jimmy diplom z vidieckej univerzity, nemôže sa uchytiť v primeranom zamestnaní, preto v stánku predáva cukrovinky. Revoltuje a rozhorčene protestuje proti pokryteckému spoločenskému poriadku. Svoj hnev obracia proti svojim blízkym.
Absurdná dráma
- vznikla v 50tych rokoch 20. storočia
- vychádzala z existencionalizmu
- kopírovala rozpory v spoločnosti – sociálne a individuálne
- prináša so sebou rôzne pocity a názory, najmä:
nihilizmus – neviera v nič, nič nemá zmysel
bezvýchodiskovosť – jedinec má pocit, že sa ocitá v bludnom kruhu, ktorý sa nedá riešiť
antidráma – nemá súvislý dej, chýba zápletka, komunikácia medzi postavami nedáva zmysel, hra nemá rozuzlenie
Samuel Beckett
- Čakanie na Godota (1952)
I. dejstvo: Na opustenej ceste sa stretnú dvaja tuláci – Estragon a Vladimír. Oni dvaja si medzi sebou nerozumejú. Obaja čakajú na Godota, ten neprichádza. Ale prichádza pán s otrokom (pán – povýšenosť, nadradenosť, despota, sadista; otrok – pokora, poslušnosť)
Godot neprichádza, ževraj príde až zajtra.
II. dejstvo: Čakanie pokračuje. Otrok a pán opäť prichádzajú. Pán oslepol. Ukazuje sa, že pán ho potrebuje a že otrok sa nedokáže dostať zo svojho puta. Godot neprišiel.
Fridrich Durrenmatt
- tragikomédia
Návšteva starej dámy
Obsah:
Miliardárka Claire (stará dáma) príde do mestečka a žiada smrť bývalého milenca Alfréda za miliardu. Ľudia sa postupne menia – láka ich vidina peňazí a postupne vidia Alfréda ako nenávidenú prekážku k bohatstvu. Alfréda zavraždia. Páchateľ sa nenájde, lebo nie je hľadaný. Stará dáma odchádza a odváža si mŕtvolu. Na záver hry spieva zbor o šťastnom a spokojnom meste.
(Dielo bolo spracované v modernej literatúre – P. Coelho – Démon a slečna Prymová)
Ruská literatúra
Boris Pasternak
- román
Doktor Živago
čas: o rokoch 1903 – 1929 (1. svetová vojna, veľká októbrová socialistická revolúcia, občianska vojna, nová ekonomika)
hlavná postava:
Živago – lekár, vzťah k jeho dvom životným láskam
Tamara – jeho manželka
Larisa – jeho milenka
prostredie: drsné Rusko okolo VOSR
dej: Zobrazuje osud človeka, ktorý chce byť nezávislý na politickej moci, ťažko prežíva osud, ktorý ho prenasleduje a nesúhlasí s vládnou mocou.
- román končí EPILÓGOM z roku 1943 – vyjadrujú sa v ňom ruský dôstojníci o gulagoch
Alexander Solženicyn
- novela
Jeden deň Ivana Denisoviča
Obsah:
O piatej ráno zaznel budíček a Šuchov, ktorý vždy vstával podľa neho (trochu si privyrábal - šil, zametal, robil, čo bolo treba) tentoraz ostal ležať ešte chvíľu v posteli, lebo sa necítil dobre - drvila ho zimnica. Dozorca mu udelil „karcer", napriek tomu, že ešte nebol nástup, lebo ho našiel v posteli. Avšak nakoniec mu len dali umyť dlážku v dozorcovskej izbe. Bolo - 27 stupňov a on sa necítil dobre. Potom išiel na raňajky, ktoré mu strážil kolega. Po raňajkách, ktoré spočívali v žbrnde z červenej kapusty a kaše z magary, išiel za doktorom a chcel sa dať vypísať na maródku. Nepatril medzi ulievačov, a hoci to vedel aj doktor, vypísať ho nemohol, aj keď Šuchov teplotu mal, lebo v ten deň už dvoch ľudí vypísal. Nasledovala prehliadka a počítanie (2x ako vždy) a pod dozorom samopalov vydali sa na cestu za prácou. Ani oni sami nevedeli, že kam idú tentokrát, akú prácu im vedúci vybavil. Okolo ôsmej sa dostavia do autodielní a kým ich vedúci ešte čosi vybavuje, ohrievajú sa, posedávajú len tak po zemi. Potom vedúci zadelí robotu a Šuchov sa ponorí do práce. Zatĺkajú okná, betónujú múry … ani sa nenazdajú a je šesť hodín - čas vrátiť sa späť do zóny. Jeden človek však chýba, čo spôsobí polhodinové zdržanie. Po návrate znova prehliadka, a potom vytúžená večera. Niežeby bola taká dobrá, ale aspoň niečo teplé do brucha. Nasledujú už len 2 nástupy (zase počítanie) a večierka.
- využil tu historický prézent - sprítomnenie
- beletrizovaná faktografia
Súostrovie Gulag
Solženicyn v nej zhrnul skúsenosti tisícov väzňov – analyzuje príčiny ich zatknutia, spôsob výsluchu, odsúdenie bez viny, režim táborov, životné podmienky trestancov, spôsob zaobchádzania s väzňami, hierarchiu medzi väzňami...
Čingiz Ajtmanov
- kirgizský autor
- novela
Deň dlhší ako ľudský vek
- je spojením tradičnej mytológie a sci-fi
1. dej: Edigej chce splniť poslednú vôľu priateľa – byť pochovaný na istom mieste
2. dej: Posádka kozmickej lode nadviaže spojenie s mimozemskou civilizáciou. Chcú zabrániť Edigejovi vstup na kormodróm (a to je miesto, kde chce byť pochovaný Edigejov priateľ).
Postmoderna
- je prvý literárny a umelecký smer, ktorý vznikol na americkom kontinente
- smer vznikol v 60tych – 70tych rokoch 20. storočia
- vznik je úzko spätý s prechodom industriálnej spoločnosti na informačnú
- východiskom pre novú poetiku sa stáva najmä odmietavý postoj ku konzumnej spoločnosti
- texty sú zámerne vytvorené tak, aby sa mohli čítať na rozličných úrovniach
- znaky:
-citátovosť
-sériovosť
-uvedenie viacerých možností
- predstavitelia
Vladimír Nabokov – Lolita
Umberto Eco – Meno ruže
Umberto Eco
- román
Meno ruže
- tento román možno čítať na rozličných tematických úrovniach:
1. krimi – vyvoláva atmosféru gotického románu typu diela May Saelleyovej – Frankenstein
2. historický román – o neskorom stredoveku, o epoche zmien a neustáleho strachu
3. filozofický román – odrážajú spory a nezhody medzi starým a novým svetom
4. román o románe – disponujúci intelektuálnymi súvislosťami a mnohými citátmi z iných diel
