Slovenská literatúra po roku 1945

(poézia, próza, dráma)

Slovenská poézia po roku 1945

1. 1945 - 1948

- básnici, ktorí tvorili aj pred II. svetovou vojnou

-nadrealisti (ich témy a formy sú už vyčerpané, ustupujú)
-katolícka moderna (emigrácia básnikov)
-DAVisti (Novomenský, Kráľ)
-Osobitní:

Ján Kostra
V. Mihálik
A. Plávka
P. Horov

2. 1948 – 1956

- obdobie schematizmu; metóda realistického realizmu
- obdobie kultu osobnosti (oslava práce, socializmu)
- heslá typu „ ja som banník, kto je viac“

3. 1956 – 1963 – 1968 – 1970

- pád kultu Stalina; uvoľnenie politickej situácie
- noví „Osamelí bežci“ – Štrpka, Repka, Laučík
- nástup Miroslav Válek, Milan Rúfus
- skončilo sa obdobie schematizmu
- začína sa experimentovanie
- prehlbujú sa kontakty so svetovou literatúrou
- 60te roky – časopis „Mladá tvorba“
- Kamil Peteraj, Štefan Moravčík

4. 1970 – 1989

- nastupuje obdobie normalizácie
- mohli publikovať len autori zaregistrovaní v Zväze slovenských spisovateľov
- existovali len štátne vydavateľstvá – všetko bolo cenzurované
- autori: Daniel Hevier, Ján Burassy, Ľubomír Feldek
- vzniká pop – poézia

Milan Rúfus

znaky jeho tvorby:

-prostý človek
-príroda
-trvalé hodnoty
-filozofické veci podané jednoducho
-množstvo básní venoval svojim rodičom
-láska – v zmysle človek k človeku

- Zbierky: Až dozrieme (prvá zbierka), Chlapec, Chlapec maľuje dúhu, Ľudia v horách, Zvony, Vám patrí úcta, Kolíska, Stôl chudobných, hľadanie obrazu, Hudba tvarov, Studnička, Óda na radosť, Prísny chlieb, Čítanie z údelu, Modlitbičky, Modlitbičky nové

- pre deti: Kniha rozprávok, Sobotné večery

Miroslav Válek

témy, prostriedky v jeho tvorbe:

-mestské motívy
-príležitostné témy
-existenciálne témy
-využíva paradox
-moderný jazyk mestského človeka
-láska – v zmysle muž a žena

Domov sú ruky na ktorých smieš plakať
Idea: odsúdenie vojny, zamyslenie sa nad nezmyselnosťou holokaustu
Ruky ako symbol:

- lásky (nežné ruky, dotyky)
- prosby (ruky volajúce o pomoc)
- materskej lásky
- pokoja
- hrozby (... priložia prsty na hrdlo a stisnú)

Ján Kostra

- patrí k vrcholovým zjavom slovenskej poézie

témy:

-láska k domovu – vyjadrená modernou metaforou
-spomienky na mladosť
-láska k žene

-zbierky

-Hviezda – tematicky sa viaže k domu a rodnému domovu
-Moja rodná – konfrontuje mesto a dedinu; domov so svetom; domov je preňho symbolom istoty
-Ozubený čas
-Všetko je dobre tak – rezonujú tu myšlienky vojny
-Ave Eva – básnická skladba venovaná žene v zmysle mileneckej lásky, materskej až symbolickej
-Javorový list, Za ten máj, Na Stalina (napísané v období schematizmu)
-Každý deň, Len raz – medziľudské vzťahy, spomienky, civilné témy

- využíval eufonickosť – ľubozvučnosť, veršová hudobnosť – básnik ju dosahuje najmä zámerným výberom a rozložením samohlásokĽubomír Feldek

-znaky jeho poézie:

-moderný zrozumiteľný jazyk
-uvoľnená metaforickosť
-zvukomalebnosť (eufónia)
-slovné hry
-mnohovýznamnosť jazyka
-mnohovýznamnosť metafor

Zbierky: Hra pre tvoje modré oči (pre deti), Jediný slaný domov, Kriedový kruh, Dvaja okolo stola, Poznámky na epos, Slovák na Mesiaci, román – Van Stiphout

Osamelí bežci

- v roku 1964 vystúpili v časopise Mladá tvorba Manifest „prednosti trojnohých slávikov“
- vyznačovali sa:

-originálnou poetikou
-viacvýznamovosťou básní
-báseň = osobitné vyjadrenie
-netvorili uzavretú skupinu
-boli si blízky pocitovo a spôsobom vnímania a zobrazovania sveta

- charakteristika tvorby:

1. vplyvy existencionalizmu – hľadanie zmyslu života, úvahy o smrti, pocity odcudzenosti, nepochopenia
2. ekologické motívy – protest proti devastácii prírody, strata kontaktu človek s prírodou
3. „bežci“ boli preto lebo často zobrazovali pohyb – útek, cestovanie, pohyb vnímali ako nutnosť doby, rýchly život, ale vnímali ho aj ako zmenu
4. nekonvenčné vyj,adrovanie
5. typická symbolika osamelých bežcov – cestovanie, horolezci, armáda

- predstavitelia – Laučík, Repka, Štrpka

Slovenská próza po roku 1945

František Hečko

- román Červené víno
- generačný román- sleduje osudy troch generácií rodu Habdžovcov – starý otec, otec a syn
starý otec – reprezentuje odchádzajúci svet, staré patriarchálne zvyky
otec – bojuje proti starým zvykom, ťažko presadzuje nové spôsoby života, , prežíva aj svetovú vojnu
syn – predstavuje pokrok, moderné zmýšľanie a perspektívu ale ani jeho osud nie je ľahký

Obsah:

Dej sa odohráva od začiatku 20. storočia do 30. rokov v západoslovenskej vinohradníckej dedinke Vlčindol. Je to dedina so starým spôsobom života, kde sa autor snaží zachytiť vzťahy medzi rodinami a medzi obcami. Zameriava sa na pomery jednej rodiny, sú to Habdžovci. Sleduje 3 generácie tejto rodiny. Zakladateľ tejto rodiny boli Michal a Veronika. Ich syn Mikuláš, dcéra Jozefka, ale najviac sa autor zameriava na syna Urbana a jeho deti Marka a Magdalénu. Ich životne príbehy môžeme sledovať vo väčšom časovom rozpätí.

Urban a Kristína Habdžovci si kúpili dom vo Vlčindole a dva vinohrádky. Do svojich tajností zasvätili aj svoju prababičku Alojziu Ktistovu. Ich syn Marek sa narodil mesiac po svadbe a Kristína bola chudobná, museli trpieť obaja. Už nemohli dlhšie znášať osočovanie rodičov a odchádzajú z domu. Dedinčania ich veľmi pekne privítali, veľmi rýchlo si na Habdžovci zvykli. Platili zálohy.

,, Robota a láska“. Urban bol pracovitý a úprimný a Kristína priam žiarila krásou. Do vinohradov sa zahryzla choroba – fyloxena. Pri prehliadke viníc uznali, že Urbanova vinica je najlepšie obrobená a je najkrajšia. Urban bol hrdý. Silvester nemôže zabudnúť Urbanovi, že mu vyfúkol Kristínu. Na schôdzi sa pobije s Oliverom.

Prišla oberačka, na ktorú prišla pomôcť aj prababička. Kristína čakala dieťa. Narodila sa im dcérka – Magdalénka. Zároveň sa mu otelila krava. Urban mal vtedy trojnásobne šťastie. Boli krstiny. Urbanovi rodičia neprišli. Bol tam len Mikuláš a Jozefka. Silvester zo žiarlivosti pustí psov na Urbana. Začal kvôli tomu sud. Ten Urban vyhral. Pančucha zbil Mareka – súd – Urban prehral. V krčme sa chlapi pobijú.

Má dlhy v banke, ktoré neskôr vyplatil. Chlapi odchádzajú do Ameriky. Do Zelenej Misy uberá sa vojsko a berú zajatcov, medzi nimi aj Urbana. Kristínu navštívil otec, ktorý ju nikdy nemal rád, a preto došlo k hádke. Marek navštívil starých rodičov, čo bola príčina jeho nesústredenosti v škole. Vo Vlčindole - škola nový učiteľ Leopold Vosajnov. Magdalénka veľmi ochorie a Urban prosí otca o pomoc. Odmieta a pomáha prababička. Doktor príde včas.

Dražba na Urbanov majetok. Zachránil ich Magyar Kivalyi, ktorý dlhy vyplatil. Anča Slivnicka čaká dieťa s učiteľom. Bola svadba. Jozefka si vzala Pavlusa Slivnickeho. Do toho prišla mobilizácia. Zabili následníka trónu a chlapi museli narukovať. Aj Urban. Otca zastupuje Marek. Predáva na trhu broskyne aj s Kristínou. Tej príde zle. Porodila, ale dieťatko bolo nedonosené. 12 ročný Marek sa zaľúbil do Lucky Bolebruchovej. Príde čas oberačiek, no úrodu im pokradli. Bol to Pančucha, ktorý ich obvinil, že ukradli sečkový kôš.

Poštár doniesol zlé správy. Pavlus padol, Urban ho pochoval. Ráno našli Slivnického mŕtveho. Kristína čaká na Urbana. Neprišiel. Chce ju odviesť – Silvester. Začne si k nej dovoľovať a ona mu napľuje do tvare. Musia sa vzdať kravy. Filoména čaká dieťa s Petrom Ivanicom a dozvedá sa, že Oliver žije. Bojí sa jeho návratu. Kristína a Marek idú prosiť rodičov o pomoc. Habdža ich vyhodil. Poštár nesie správu, že Urban je zranený. Cestou nájde prababičku Alojziu. Chcela im pomôcť, ale umrela.

Habdžovi sa pohne skamenené srdce, naložil plné sane a pomohol. Kristínine deti ležia so záškrtom a Silvester nechce pomôcť. Eva berie záprah a pomáha Kristíne. Dieťa menom Cyril už umrelo. Doktor bojuje o Metoda a Magdalénku. Zomiera aj Metodko. Kristíne sa narodil polomŕtvy Adamko, ale doktor ho zachránil. Eva ochorie a až vtedy si Silvester uvedomuje, koho stráca. Kristína ustáva, ale nemôže. Takú ju nájde Urban – má ruku v gypse. Kristína sa chváli so slzami v očiach so synom Adamkom. Michal privíta syna.

Marek ide do vinohradníckej školy, kde sa mu veľmi darí. Magdaléna a Silvestrov syn sa chcú zobrať, ale Urbanovu vinicu dali do dražby. Lucia sa má vydať a v deň svadby ujde za Marekom. Pri ňom sa stretli: Magdaléna, Urban a jeho deti. On ľutuje, čo im kedy vyviedol a privítal Magdalénku. Medzi tým umiera Kristína - Marekova mama! Urbanova žena! „Spev pretne zvonenie telefónu.“

Charbula prijíma telegram bez slova. Zloží slúchadlo. A hlási po vojensky, ako je zvyknutý pri vykonávaní svojho dôležitého úradu.Rudolf Jašík

- román Námestie svätej Alžbety

Motto knihy: „Láska je nesmrteľná. Neumiera. Ona len ide do hrobu.“

Obsah:

Dej sa odohráva v Nitre v období prenasledovania Židov. Hlavným hrdinom je Igor Hamar, ktorý musel predčasne dospieť, lebo otec mu zomrel a on sa musí postarať o ťažko chorú matku. Býva v chudobnej štvrti na Námestí svätej Alžbety a býva tu i Eva, s ktorou sa po večeroch stretáva, ale je medzi nimi veľká priepasť, lebo Eva je Židovka a on katolík. Od nej sa Igor dozvie, že mesto obsadili Nemci, a že všetci Židia musia nosiť hviezdu.

Igor pracuje príležitostne u holiča Jána Flórika, ktorý keď začnú prenasledovať Židov, vyvesí na dvere oznam „Židov nestrihám, ani neholím“. Keďže obchody mu nešli, vstúpil do Hlinkovej strany a využíval svoju moc na vlastné obohacovanie. Igor sa spoznáva s bohatou pani Ernou, stáva sa jej milencom, ale ráno má výčitky svedomia, že Evu zradil, veľmi sa o ňu bojí, preto ide za farárom, žiada ho, aby ju prekrstil a zosobášil ich.

Farár od neho pýta 10 000, nevie ich zohnať, a keď už je úplne zúfalý, pomoc mu ponúkne starý žid Maguš, ktorý predá svoje kone a dá Igorovi 12 000, je však neskoro, lebo farár sa bojí pomáhať Židom. Igor s Evou sa dohodnú, že utečú z mesta. Večer vtrhne Flórik na námestie s Nemcami, pochytajú Židov a majú ich deportovať do koncentračného tábora. Na stanici sa Nemci hrajú s malým Židom, z rozkoše ho zastrelia.

Eva ho chce odniesť jeho matke, ale zasiahne ju dávka zo samopalu, keď to Evin otec videl, otrávi polievku a jeho rodina zomiera. Igor si uvedomí, že za všetko je vinný Flórik, preto ho chce zabiť a chce spáchať samovraždu, ale od toho ho odhovorí Maguš. Je to román o tragickej láske, láska je témou i myšlienkou, lebo v čase vojny sa stáva zvrchovanosť zákonom a najvyššou hodnotou ľudského života.

Alfonz Bednár

- román Kolíska

Obsah:

Dej sa rozvíja retrospektívne – cez spomienky hlavných postáv. Dej novely sa začína v roku 1952. Zita Černeková počúva v rádiu priamy prenos zo súdneho procesu s tzv. triednymi nepriateľmi. Jedným z obvinených ja aj Jozef Majerský – podľa prokurátora kulak, sabotér a zradca. Majerský sa bráni obvineniam, tvrdí, že je nevinný.

Jedným zo svedkov je aj Zitin manžel, Mišo Černek, bývalý veliteľ partizánskej skupiny. Má dosvedčiť, že Majerský ušiel od svojej jednotky s úmyslom prezradiť partizánov Nemcom. Predseda súdu číta Černekovu výpoveď. Zita počúva výpoveď svojho manžela s hnevom a odporom. Ľutuje Majerského, vie, že obvinenia nie sú pravdivé. Pri počúvaní rádia si spomenie na strašnú noc pred siedmimi rokmi.

Bolo to roku 1945. Zita bola sama s dieťaťom. Mišo Černek bol veliteľom partizánskej skupiny, nemala o ňom žiadne správy. Dedinu pred časom obsadili Nemci a tých, ktorí pomáhali partizánom, zabili – medzi nimi ženy aj deti – a ich domy podpálili. Zita sa zachránila, jej manžel akoby zázrakom nebol na zozname (ktorý dostali Nemci od gardistov-udavačov).

V tú noc bola dlho hore, lebo mala choré dieťa. Kolísala ho v kolíske. Neďaleko domu stál na stráži nemecký vojak. Do kuchyne zrazu vošiel Majerský. Videl, že sa tam ešte svieti a chcel požiadať o pomoc a úkryt. Zita ho prosila, aby odišiel, bála sa, že ak Nemci u nej nájdu partizána, zabijú ju i jej dieťa. Napriek tomu, že sa veľmi bála, ukryla Majerského v izbe pod perinami. Majerský sa pridal k partizánom iba z vypočítavosti, vedel, že po vojne sa budú ceniť všetci, ktorí bojovali proti Nemcom. Bol členom skupiny, z ktorej zostalo iba niekoľko mužov, ich veliteľom bol Mišo Černek.

Majerský ochorel, zapálili sa mu oči a mal veľké bolesti. Rozhodol sa, že opustí skupinu. V noci zišiel z hôr a vošiel do domu na kraji dediny, nevedel, že tam býva Zita, ani to, že je manželkou Miša Černeka. Až teraz v tmavej studenej izbe si začal uvedomovať, čo spravil. Napadlo ho, že svojím činom možno ohrozil aj ostatných, lebo Nemci podľa jeho stôp v snehu môžu nájsť ich úkryt. Mal výčitky svedomia i kvôli Zite, myslel na to, že ju dostal do veľkého nebezpečenstva i na to, ako jej ublížil pred niekoľkými rokmi. Zita zatiaľ v kuchyni začala Majerskému pripravovať jedlo, pričom si tiež spomenula na minulosť.

Ona a jej matka pracovali na začiatku vojny v Čechách na veľkostatku, kde bol šafárom Majerský. Varili robotníkom, Majerský však chcel na kuchyni zarobiť a časť zásob si nechával pre seba. Matka dovolila Zite stýkať sa s ním, lebo Majerský sa vyjadril, že si ju chce vziať. Keď sa matka dozvedela, že je už dávno ženatý a má i deti, zakázala dcére stretávať sa s ním. Zita povedala Majerskému, že čaká dieťa. On, aby sa jej zbavil, „dal“ ju Janovi Ragalovi, jednému z robotníkov. Na dôvažok ešte udal na súde Zitu a jej matku, že kradnú z kuchyne a vyhnal ich z veľkostatku. Hladné sa túlali po okolí, Zita prišla o dieťa. Stretla sa s Janom Ragalom, ktorého Majerský tiež vyhnal, a vydala sa za neho. Žili spolu zle, Ragala ju bil a onedlho po svadbe odišiel, pridal sa k zlodejskej bande. Zomrel pri prestrelke s políciou a Zita sa potom druhýkrát vydala za starého mládenca Miša Černeka a prisťahovala sa s ním sem, do tohto domu, ktorý si sám postavil na kraji dediny.

Zita, ponorená do spomienok, ďalej kolísala chorého syna. Zvuk kolísky upútal nemeckého dôstojníka, veliteľa oddielu SS. Pripomínal mu zvuk mlyna, v ktorom ako dieťa vyrastal. Nemci sa vhrnuli do Zitinej chalupy a usadili sa okolo stola. Zita sa bála, aby si nevšimli roztopený sneh po Majerského čižmách. Veliteľ jej prikázal, aby neprestala kolísať dieťa, páčil sa mu dunivý zvuk kolísky. On a jeho vojaci si robili posmech zo Zity, trápili ju, nedovolili jej ani obliecť sa. Majerský v izbe počul rehot Nemcov a neustále dunenie kolísky. Trpel stále viac, uvažoval nad tým, že sa pokúsi dostať von, a že sa vráti k partizánom.

Nemci sa v kuchyni zabávali. Pýtali si od Zity veľký hrniec, chceli sa doň vymočiť a jeden z nich sa smial, že jej dajú napiť a povedia, že je to varené víno. Močom chceli pokrstiť Zitino dieťa. Keď sa Zite zdalo, že už to ďalej nevydrží, a keď videla, že Nemci chcú jej alebo synovi ublížiť, zobrala syna do náručia a s plačom vbehla do izby, volajúc Majerského na pomoc. Izba však bola prázdna, Majerský ušiel cez okno. Nemci vybehli von, lebo sa ozvala streľba. O chvíľu doniesli do kuchyne troch ranených (bol medzi nimi i veliteľ skupiny) a dvoch mŕtvych Nemcov. Potom priviedli i Majerského, ktorý sa vzdal. Zita si myslela, že Nemci zabijú ju aj jej syna, ale napokon naložili ranených a mŕtvych do auta a spolu zo zatknutým Majerským odišli.

Zita (už opäť v roku 1952) počúva spolu s manželom prenos zo súdneho procesu. Majerského odsúdili na dvanásť rokov väzenia a na konfiškáciu majetku, jeho manželku a syna na vysťahovanie z okresu. Zita trpko vyčíta manželovi, že svedčil proti Majerskému. Mišo Černek sa bráni, výpoveď musel podpísať, prinútili ho k tomu, okrem toho sa bál aj o Zitu a o syna. Na súde však povedal pravdu, ale túto výpoveď už nevzali do úvahy a nebola ani v rádiu. Zita nevie, či môže veriť Mišovi, obáva sa, že vypovedal proti Majerskému z pomsty a zo žiarlivosti, lebo vedel, že Zita sa za neho vydala iba z núdze.Ladislav Mňačko

- román Smrť sa volá Engelchen

Obsah:

Dej sa odohráva zväčša v nemocnici, v mysli zraneného, ochrnutého Vojaka. Vystupuje tu doktor Brázda, primár, ktorý si Voloďu obľúbil, aj keď mu to nedáva najavo. Eliška si zamiluje Voloďovo rozprávanie. Ten jej rozpovie, ako žili, že s celým odriadom boli jeden.

Časom sa začne Voloďova noha uzdravovať a s ňou aj jeho myseľ. Zamiluje sa do Elišky, aj ona do neho. Marta, jeho stará láska, sa s ním príde rozlúčiť, že odchádza do Kanady. Voloďa si uvedomí, že vojna ju zničila, že viac nie je človekom. Niesla priveľkú ťarchu, ťarchu židovského dievčaťa, ktoré sa bez slova a dobrovoľne podrobovalo hnusnej úchylke Skorzenyho, pre informácie, ktoré denne zachraňovali životy. Jej Kanada bola smrť. Otrava morfiom. Voloďa to chápal. Aj on zažil svoje a nebyť sestričky Elišky, zostal by zvieraťom.

Presne to z neho spravila vojna. Týždne na nohách v horách, bez jedla, často spali len hodinu, či dve. Po nešťastnej nehode, keď mu zomrel najlepší priateľ a veliteľ Nikolaj, sa vydali na akciu. Tá sa síce podarila, ale keď šli naspäť do dediny, našli len plačúce ženy a matky. Všetkých ploštinských chlapov upálili za živa. Právom si to dávali za vinu, veď dedinu by ubránili.

V tejto časti sa začína všetko obracať k horšiemu. Narýchlo zvolia nového veliteľa – ryšavého Grišku. Rozhodnú sa napadnúť nemeckú kolónu, kde Marta v ošiali chladnokrvne zabije Skorzenyho, čím na partizánov poštve Engelchenovo komando, najobávanejších vrahov, chladnokrvných zabijakov vycvičených preto, aby vydržali všetko, s najlepšou výzbrojou. Pomocou ukoristených ťažkých guľometov ich partizáni prekvapili v priesmyku a vyvraždili časť nemeckých vojakov. Po tomto čine sa museli celé dva týždne skrývať v horách a utekať pred nimi. Niekedy pochodovali celé dni. Nakoniec to Nemci vzdali. V tejto bitke neboli víťazi, len porazení. Z veľkého, viac ako 30 členného oddielu ostala hŕstka zarastených, hladných chlapov na konci síl. Keď sa Voloďa definitívne uzdravil, odchádza so sľubom vernosti od Elišky s tým, že zabije Engelchena, symbol zla a utrpenia.

- pamflet Ako chutí moc

- pamflet – je literárno publicistický žáner satirického až sarkastického zamerania, autor v ňom vyjadruje ostrý odsudzujúci vzťah k spoločenským javom, osobám, dielu, skupine ľudí, politickým stranám; zámerne zveličuje a vyzdvihuje záporné stránky

- autor využil ON rozprávača, TY rozprávanie

téma: moc a jej vplyv na človeka; politická situácia v období totality

- poukazuje na to, že moc sa dá používať aj zneužívať (dobrá je keď sa používa, zlá je keď sa zneužíva)
„Moc ničí, absolútna moc ničí absolútne“

Obsah:

Dej sa začína smrťou. Zomrel šéf kabinetu, pre ktorého bol samozrejme usporiadaný štátny pohreb. Na tento pohreb je vyslaný aj Frank, ktorý je salónnym fotografom novín. Frank sa s mŕtvym poznal od malička. Tento „veľký muž“ bol Frankovým priateľom už od malička, avšak v ich živote došlo k obratu a dnes si boli už cudzí. Pri fotografovaní mŕtveho a pohľade na tisícky ľudí, ktorí sa prišli so štátnikom rozlúčiť, aj keď pre mnoho z nich nič neznamenal a niektorým dokonca ublížil, si Frank začne spomínať na príhody a chvíle strávené v prítomnosti tohto muža. Život tohto štátnika bol plný zvratov.

S fotografom sa poznal už od školských lavíc. Boli výborní kamaráti, aj keď Franka jeho priateľ zatieňoval. Prvým vážnym nedorozumením medzi nimi bolo, keď mal Frank priateľku Margitu, ktorú samozrejme jeho kamarát poznal. Jedného dňa prišiel za Frankom jeho priateľ a oznámil mu, že sa majú s Margitou radi. Keď to Frank pochopil, zmlátil priateľa do bezvedomia. Neskôr Frank slúžil v povstaní pod jeho velením. Keď napadli Nemci ich tábor, spolu utiekli cez hory k inej skupine. Tejto skupine velil Rus, ktorý ich s nevôľou prijal. Správal sa veľmi povýšenecky a zneužíval svoju moc. Raz prikázal Frankovi zabiť nevinného roľníka. Keď to Frank odmietol, Rus ho obvinil, že je zradca. Jeho priateľ sa Franka zastal. Zatkol Rusa a sám prebral vedenie nad oddielom.

Po povstaní mŕtvy postupoval v kariére rýchlo. Stal sa šéfom kraja, v ktorom nič nefungovalo. Dali mu príkaz, aby bol tvrdý a nekompromisný. Vtedy ich priateľstvo s Frankom prekvitalo. Všade chodili spolu. Štátnik bol tvrdý, nekompromisný, ale spravodlivý. Jeho prejavy mali energiu a dokázal ovládať masy. Problémové situácie v kraji riešil s prehľadom. Raz sa stalo, že horská dedina mu poslala list, v ktorom tvrdila, že nepotrebuje štát a že nebude plniť päťročnice. Štátnik prikázal vypnúť dodávky elektriny, zrušiť poštu a autobusy do dediny. Za týždeň bol problém vyriešený. Dedina prišla s plánom na splnenie päťročnice a všetko fungovalo po starom.

Zvrat v živote toho muža prišiel, keď vymenil sekretárku. Aj keď bol ženatý, vzal si túto peknú príťažlivú sekretárku za ženu. Rozviedol sa s Margitou, ktorú považoval za nereprezentatívnu.

Týmto rozhodnutím si ohrozil kariéru a dal dôvod Galovičovi, ktorý bol jeho mravnostným dozorom, na jeho odvolanie. Galovič ale mlčal. Neskôr sa stal šéfom kabinetu a jeho charakter sa úplne zmenil. Začal byť podozrievavý a krutý viac, než musel. Začal si zhromažďovať všetku moc do rúk. Na Franka úplne zabudol. V jednu noc bol ešte s Frankom na večeri u ich starých priateľov a tam sa opil. Správal sa neprístojne. Ich priatelia by to neboli prezradili, ale o týždeň ich dal zavrieť. Upadal.

Keď umieral, nikto sa s ním neprišiel rozlúčiť. Bol sám. Prišiel o všetkých priateľov.Slovenská dráma po roku 1945

1. 1945 – 1948

- nadväznosť na medzivojnovú drámu
(Barč Ivan, Stodola)

2. 1948 – 1956

– schematické hry
- najmä komédie a staršie dramatické diela
- nastala kríza „kamenných divadiel“
- hrali sa operety a hry vzdialené od súvekej doby

3. 1956 – 1969

- 1962 – vznikla Nová scéna SND – dávala aj svetové avantgardu
- 1967 – Lasica a Satinský založili Divadlo na korze – prvá alternatívna profesionálna scéna (1970)
- 1963 – Radošinské naivné divadlo

4. 1969 – 1989

- 1974 – Divadlo pre deti a mládež v Trnave
- 80te roky – štúdio L + S
- 90te roky – experimentálne divadlo STOKA
- študentská scéna – Gu-na-Gu

Autorské divadlo:

- autor, herec a režisér je jedna osoba
- hra je otvoreným dielom
- hra nemá pevné texty
- texty sú založené na momentálnej nálade, inšpirácií, uvoľnenej tvorivosti herca
- v jazyku sa včleňuje aktuálny slang, nárečia, žargón
- hra sa prispôsobuje, aktualizuje
- Stanislav Štepka, Milan Lasica, Jozef Bednárik, Blaho Uhlár, Juraj Nvota, M. Ťapák....

Ivan Bukovčan

- publicista, scenárista, dramatik
- významné hry od 50. rokov – poukazoval na deformity ľudského správania, vzťahov, postojov...

Hry:

Surovô drevo
Diablova nevesta
Zažeň vlka
Pštrosí večierok
Kým kohút nezaspieva
Slučka pre dvoch

Scenáre:

Medená veža
Orlie pierko
Stratená dolina

- zobrazoval v nich človeka v kritických situáciách, zmenu postojov, pocit zodpovednosti za svoje činy
- hra Kým kohút nezaspieva (1969) – dráma v 2. dejstvách
- II. Svetová vojna 1944 v malom meste
- postavy:

10 rukojemníkov pochytaných náhodne po zotmení za zabitého nemeckého vojaka. Môžu byť ráno popraven,í ale rozsudok je zmenený (jeden z nich musí vziať vinu na seba a na svitaní vybehnúť von – a bude zastrelený)

10 rukojemníkov:

horár Terezčák (starec)
študenti – pár Fanka a Ondrej
babica Babjaková
neznámy Tulák
holič Uhrík
zverolekár Dr. Šustek
pani lekárniková
učiteľ Tonko
prostitútka Mondoková

- nemecký veliteľ Lucas
- každý postupne odhaľuje svoj charakter, ich strach sa mení.

Negatívna postava je holič Uhrík – zradil by kohokoľvek, aby si zachránil svoj život (rozohráva sa jeho charakter). Tulák je pozitívna postava, „nie je možné niekoho označiť za vraha, všetci by boli potom vrazi“ – to bol jeho názor, bol nositeľom humanizmu.

Holič splieta rôzne plán,y aby sa niekto obetoval:

1. starec (diskriminácia vekom),
2. prostitútku (kvôli jej povolaniu),
3. neznámy Tulák (pretože sa uňho objaví taký istý nôž ako smrtiaca zbraň, padá naňho podozrenie).

Holič to nahlási prostredníctvom tlmočníka Fischla, a ten mu odpovedá, že nožík ostal zapichnutý v obeti. Nastane medzi nimi hádka a v afekte holič zabije Tuláka. Uhrík ale neunesie svoju vinu a povie, že on bude tým, kto vyjde ráno z pivnice, iba ich žiada, aby mu niekto z nich podal kľúče. (Napokon holič prijíma svoj „trest“ a nadránom vybieha z pivnice.) Nikto mu ale kľúče nepodá – zoberie si ich sám. Všetkých obviní zo zbabelosti.

8mi, ktorí ostávajú, si síce zachránili život, ale za akú cenu?

- bol tu využitý „biblický motív“ – kým kohút nezaspieva, 3x ma zradíš (symbolický motív)

- dráma Pštrosí večierok

Obsah:

Je to stretnutie maturantov po rokoch (1950 – 1960) . Všetci sa prišli ukáza,ť akí sú schopní, ako sa im darí. Zisťujú, ako sa zmenili mladícke ideály na pragmatickú skutočnosť. Vymenili charaktery za bohatstvo a majetky. Neprichádza ich bývalý triedny profesor, pretože ho v 50tych rokoch nespravodlivo obvinili aj zatkli. On to neuniesol a spáchal samovraždu. Nikto z nich – hoci boli oslovení – sa ho nezastal, nikto mu nepomohol.

Prečo? Lebo sa báli. Báli sa vládnucej moci. Báli sa, že by aj na nich padlo podozrenie. Zachovali sa ako pštrosy (pštros v nebezpečenstve strčí hlavu do piesku, aby nič nevidel). „Čo ťa nepáli, nehas“Štefan Králik

- písal divadelné hry a rozhlasové hry
- zaoberá sa v nich spoločenskými problémami, analyzuje ľudský charakter, etické otázky
- hra: Posledná prekážka

– Príbeh lekára Dr. Lorenca, ktorý je ženatý, ale má milenku (Helenu), ktorá ho odmieta, pretože sa zaľúbi do Michala, ktorý je veľmi chorý. Dr. Lorenc ho má operovať (pretože je jediný, kto ho môže operovať). Vzniká tu etický problém – či má Dr. Lorenc presadiť súkromný život alebo svoju lekársku povinnosť.

Hra sa končí kladne – zvíťazí etickosť, mravnosť v Dr. Lorencovi. Uvedomí si, že takto nemôže postaviť svoj problém. Vzdá sa Heleny a operuje Michala.

Peter Karvaš

- divadelný režisér, dramatik
- jeho hry majú znaky existencializmu
- čerpá z prostredia II. svetovej vojny

hry: Polnočná omša a Antigona a tí druhí – prostredie koncentračného tábora; výraz odporu voči fašizmu a diktatúre

- hra: Veľká parochňa 

- Satira až absurdná paródia na spoločenské pomery. V hre vystupuje veľké množstvo postáv.

Dve výrazné postavy: generál a Hanijo Hraschko - parochniar, vlásenkár

V hre sa ujmú moci vlasatí a za nepriateľov vyhlásia plešatých. Používajú k tomu všetky mocenské prostriedky. Hraschko vymyslí vodičku, po ktorej začnú vlasy opäť rásť, ale postupne spôsobuje opäť oplešatenie. Aj vlasatí si tú vodičku kupujú. Na koniec sa to prevalí a Hraschka popravia. Plešatí sa ale na koniec vzbúria a (nastáva absurdita) vznikne nová totalita – plešatí prenasledujú vlasatých.