1. Umelecký obraz človeka a poetika jeho zobrazenia od najstarších čias po súčasnosť
1a) Porovnajte chápanie človeka v jednotlivých epochách a naznačte demokratizačné tendencie v rozvoji literatúry. Svetonázorové zmeny v myslení človeka, jeho vzťah k svetu, k ľuďom.
ANTICKÁ LITERATÚRA:
- (9. st. pnl - 5. st. nl)
- hrdina je spätý s prírodou, má pre neho význam pozemský život
- úlohu zohrávajú bohovia, kt. majú ľudské vlastnosti a človekje voči nim bezmocný
GRÉCKA: Homér, Sofokles (Platón, Sokrates, Ezop...)
HOMÉR
- Ilias, Odysea
- hrdinské eposy, v kt. hl. témou je Trójska vojna
- hrdinský epos- oslavná epická báseň
- veršovaný epický žáner veľkého rozsahu
- jedna hl. postava, veľkú úlohu hrajú bohovia
- hl. postava sa vyznačuje mimoriadnymi vlastnosťami, na ktoré pôsobia bohovia, ktorí zasahujú do deja
- autori opisujú prostredie, bitky /odbočenie od deja/
- význam- zárodky dobrodružného románu
- prameň poznania starovekej gréckej spoločnosti
- Odysea
- zobrazuje posledné dni 10-ročného putovania itackého kráľa pri návrate z trójskej vojny
- jeho návrat je predlhá, ťažká a úmorná cesta plná nečakaných zvratov a nebezpečenstiev - je to cesta v znamení priazne i nepriazne bohov
- Odyseus je hrdina, kt. sa vyznamenal už pod hradbami Tróje, keď dal postaviť „Trójskeho koňa", je silný, víťazí nad bohmi, pretvára prírodu, oslava šikovnosti hrdinu
SOFOKLES
- Antigona
- tragédia, v kt. hl. hrdinka i napriek zákazu kráľa pochová svojho brata, za čo je zatvorená do skalnej hrobky
- je odvážna, hrdá, spravodlivá, za česť brata je ochotná dať svoj život - obesí sa
RÍMSKA: Ovídius, Horatius, Vergilius
OVÍDIUS
-
Metamorfózy (premeny)
- spracované grécke a rímske báje a povesti s motívom premeny
- mnohé básne symbolizujú ľud. túžby a vášne (Daidalos a Ikaros)
- hrdina túži po slobode, vlasti
HORATIUS -
Ódy - básnická zbierka, kde sa básnik zamýšľa nad ľud. šťastím a zmyslom života
- báseň -
Ak chceš priateľ, múdro žiť - básnik vyjadruje svoj ideál
- život v ústraní, tichý, skromný = zlatá stredná cesta
VERGILIUS -
Bucolica,
Georgica -pastierske idyly, kde opisuje pastiersky život
STREDOVEKÁ LITERATÚRA:
(5. - 15. stor. nl)
NÁBOŽENSKÁ:
- zdôrazňovala kresťanské cnosti
- príbehy zo života, s dôrazom na zázraky /legendy/,piesne, kázne..
- hl. hrdina je svätec
Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi (napísal biskup Maurus)
- oslavuje Svoradov a Benediktov pustovnícky život na Skalke pri Trenčíne. Zázrakmi a idealizáciou je opradená najmä Svoradova osoba. Maurus zachytil veľa z ľudového podania (epizódy o Svoradovej pracovitosti a o sympatiách k zbojníkom - utečencom pred feudálnou svojvôľou)
SVETSKÁ:
- hrdina je zidealizovaný bojovník, šľachtic, rytier, kt. je odvážny, oddaný pánovi a ochranca ženy
- hrdinský + rytiersky epos -
Pieseň o Rolandovi + O kráľovi Artušovi
HUMANIZMUS A RENESANCIA:
- (14. - 17. stor.)
- obroda, znovuzrodenie antiky - zdôrazňuje zmyslové poznanie (nie je cit)
- význam jednotlivca, demokratizačné tendencie, racionalizmus, senzualizmus, individualizmus
- právo človeka na plné prežitie života
SHAKESPEARE -
Hamlet
- tragický príbeh kráľovskej rodiny
- chce pomstiť smrť otca, kt. zavraždil vl. brat
- popri vinníkoch zomierajú aj nevinní
- renesančný hrdina, kt. chce spravodlivosť, verí vo veľké myšlienky, čisté ľudské vzťahy, ale styk s drsnou skutočnosťou v ňom vyvoláva sklamanie, pesimizmus
- človek s ideálmi, za kt. bojuje - pomsta
- zamýšľa sa nad zmyslom života "Byť, či nebyť - to je otázka"
- pomstí sa pomocou divadla - zahrajú smrť Hamletovho otca
Rómeo a Júlia (čiták)
MIGUEL DE CERVANTES SAAVEDRA
-
Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha
- satira na rytierske romány
- tragikomický rozpor skutočnosť - ideály (kritický obraz spoloč.)
- hrdina je starnúci rytier, kt. paroduje rytierske cnosti, chce sa podobať rytierom z kníh, jeho túžby sú komické
DANTE ALIGIERI
-
Božská komédia
- epická báseň s 3 časťami -
Peklo, Očistec, Raj
- Peklom ho sprev. Vergílius, stretáva sa so známymi ľuďmi, s kt. vedie dialóg
- Rajom ho sprevádza milá Beatrice, opisuje alegorickú príťaž jednotlivca - sveta k Bohu
GIOVANI BOCCACCIO -
Dekameron - 100 poviedok, kt. rozpráva 10 ľudí 10 dní
- vyjadruje úsilie človeka uchopiť osud do vl. rúk a sám si ho usporiadať
- poviedky sú zábavné, ironické, nemravné
MARTIN RAKOVSKÝ -
O spol. vrstvách v štáte - príčiny prevratov v štátoch
-
O svetskej vrchnosti - pôvod vrchnosti, humanistický ideál spravodlivého panovníka
BAROK - (2. polovica 16. stor.)
- protireformačné boje, sociálny útlak, beznádej, bezmocnosť, zúfalstvo, pesimizmus, viera v nadpozemský život, kontrasty
- emocionálnosť, patetickosť, pesimizmus, beznádej, zúfalstvo
- viera v nadpozemský svet
JOHN MILTON -
Stratený raj, Raj znovu nájdený - biblické eposy
TORQUATO TASSO -
Oslobodený Jeruzalem- epos o prvej križiackej výprave
HUGOLÍN GAVLOVIČ -
Valašská škola mravúv stodola - životné múdrosti, skúsenosti pastierov (Valašská škola), mravné ponaučenia, rady do života (Mravúv stodola)
- odsudzuje vlastizradu („Velmi je hlúpý, kdo vlast svú tupí“), opilstvo („Hle, človek opilý - žádnému nemilý“), vojnu („Voják dvúm bohúm na obet se krmí“)
- láska k chudobnému ľudu, antipatia voči boháčom
KLASICIZMUS
- (17.- 18. storočie)
- kríza feudalizmu
- vychádza z racionalizmu, viera v rozum, ľud. myslenie, túžba po poznaní
- iba rozumom môže človek poznať svet „Myslím, teda som" (Descartes)
- druhý návrat k antike, pravidlá ako písať, nezaujíma ich aký je človek, ale aký by mal byť
- ideálom jasné a presné myslenie
J.B.P.MOLIERE -
Lakomec - komický príbeh lakomca, kt. za peniaze vymení čokoľvek na svete, peniaze sú mu prednejšie ako rodina, šťastie rodiny
- majetok je božstvom, pre kt. je meštiak tyranom sv. okolia (čiták)
PIERRE CORNEILLE -
Cid - konflikt drámy (tragédie) je založený na rozpore, konflikte cit - povinnosť = víťazí povinnosť
- Cid zabije otca svojej milej, pre ukážku svojho otca
- dielo bolo zakázané pre nedostatočné uplatnenie klasicistických pravidiel (napr. zmierlivé zakončenie)
ANTON BERNOLÁK - Slovár..., Gramatica Slavica
JOZEF IGNÁC BAJZA - René mládenca príhody a skúsenosti
JURAJ FÁNDLY - Dúverná zmluva medzi mňíchom a diáblom
KOLLÁR,
ŠAFÁRIK,
HOLLÝROMANTIZMUS:
- (koniec 18. stor. - začiatok 19. stor.)
- pocit samoty, pesimizmu - rozpor hrdina - spoločnosť = individualizmus
- rozpor sen - skutočnosť, protiklady v harmónii
- hl. postavy- ľudia z najnižších vrstiev (zbojník, žobrák, väzeň)
- čl. nemôže uskutočniť sv. sny, prítomnosť je neriešiteľná - zobrazujú minulosť, víziu budúcnosti
- hoci je to človek túžiaci po živote a láske, často v zápase o uskut. zahynie
G. G. BYRON
-
Childe Heroldova púť -obraz hrdinu, kt. pohŕda veľkomestskou spoločnosťou a sympatizuje s bojom národov za slobodu, odchádza z domu putovať po Európe, vidí ľudské utrpenie, pustošenie vojny, vyjadruje túžbu po slobode
VICTOR HUGO -
Chrám Matky božej v Paríži - epický, dramatický, lyrický román
- Quasimodo - mrzák, škaredý zvonár, milý, mal dobré srdce, zaľúbil sa do krásnej cigánky Esmeraldy
- harmónia konfliktov - krása - škaredosť
A. S. PUŠKIN
-
Eugen Onegin - mladý statkár, je unavený životom, zomiera mu strýko, po kt. dedí - odchádza na vidiek
- poukázanie na bezcieľny život mladých ľudí, "zbytoční ľudia", nepriazeň doby ničí najkrajší ľud. cit - lásku
REALIZMUS
- (pol. 19.stor.- zač. 20.stor.)
- zobrazuje postavy zo vš. spoloč. vrstiev, všedný život na základe vl. skúseností, autori zostávajú v prítomnosti, vplyv prostredia
- snažia sa zobraziť v konfliktoch
- zákon moci peňazí je zdrojom konfliktov, ľudia sú produktom prírody
HONORÉ DE BALZAC
-
Otec Goriot - obraz chorobnej rodičovskej lásky a cynickej nevďačnosti detí voči rodičom, vykreslenie skutoč. sveta, vzťahov spol.- otec -dcéry - vzťah je určený peniazmi
- Goriot- starček skromnej povahy, nezhovorčivý, obetavý, miluje svoje deti, kt. však idú i po peniazoch
F. M. DOSTOJEVSKIJ -
Zločin a trest - psychologický román
- hl. postava je študent, kt. je chudobný, a preto prerušuje štúdium, utiahne sa do samoty, je zničený, chorý, potuluje sa
- zabil starenu a jej sestru "Nezabil som čl., ale princíp"
- nepriznáva sa, ale jeho milá ho k tomu donúti - ide do vyhnanstva, s milou sa nerozchádza, majú sa radi
CHARLES DICKENS -
Kronika klubu PickwickovcovLITERÁRNA MODERNA - (1890 - 1918)
- rozvoj poézie, hl. postava je samotárska, je v konflikte so spol., jeho pocity sú zobrazené cez symboly /rozvoj modern. smerov/ - lyrický hrdina
- pocit bezmocnosti, pesimizmus, mihilizmus /nedôvera/, individualizmus
CHARLES BAUDELAIRE
-
Kvety zla - zbierka, báseň Človek a more -porovnáva- nie cez symboly more a človek, morský živel a psychika, problémy človeka, majú spoločné: tajomnosť, nepoznateľnosť
- majú radi smrť, vedú medzi sebou boj
J. A. RIMBAUD - Pobyt v pekle - túžba po nepoznanom, plod fantázie
-báseň
Opitý koráb - symbol - koráb, kt. je obrazom samotného básnika, snaží sa uniknúť os skutok., hľadá slobodu, dochádza k záveru, že život nemožno zmeniť
MEDZIVOJNOVÁ LITERATÚRA - (1918 - 1945)
- vznik avantgardných smerov (dadaizmus, surrealizmus...)
- Stratená generácia - strácajú ilúzie vo vojne, nežijú vo vlasti, aktívne sa zúčastňujú bojov, dezilúzia, sklamanie, užívajú život naplno, individualizmus
HEMINGWAY -
Komu zvonia do hrobu,
Starec a more - postavy si uvedomujú nevyhnutnosť discipolíny a podriadenia sa vyššiemu cielu. Nevyhrávajú, ani nie sú porazení.b)-
úvaha - subjektizovaný variant výkladového slohového postupu, kde autor zaujíma postoj k závažnejším spoločenským, fyziologickým problémom
- prevažuje hodnotenie, presviedčanie, subjektívny postoj, voľná citácia, hybridizácia útvarov, všeobecná argumentácia, voľnejšia štylizácia, expresívne výrazové prostriedky, rečnícke otázky, prirovnania, kontrasty, gradácia, poetizmy.
- jazykové prostriedky úvahy - reč. otázka - expresívne výrazy
- prirovnanie - kontrasty
- stupňovanie
- úvaha v umeleckom diele - poézia - reflexívna lyrika
- próza - vnútorný monológ
- dráma - reč rozprávača, reč postavy
- úvaha v odbornom (náučnom) štýle - literárna kritika
- recenzia
- esej
- úvaha v publicistickom štýle - úvodník
- komentár
c) -
množné číslo sa pri abstraktných pod. menách nepoužíva
- namiesto neho sa používa GENITÍV jednotného čísla
- pr.- nominatív j.č - šťastie
nominatív m.č - šťastia
genitív j.č - veľa šťastia
(abstraktné podstatné mená: p. m, ktoré nepoznáme priamo zmyslami, ale odvodzujeme ich rozumom (stovky hrôz, more bied))