Je to proticirkevné a protifeudálne myslenie. Chce dosiahnuť, aby bol človek na úrovni vzdelania. Literatúra tohto obdobia sa zapája do zápasu o spoločenský pokrok. Osvietenci vystupujú neohrozene za právo človeka a slobodný život. Moc feudálneho zriadenia začala upadať na konci 18. stor. aj v Uhorsku. Nové myšlienkové prúdy sa šírili medzi ľudom prostredníctvom kníh, novín a časopisov. Osvetová činnosť slov. vzdelancov sa sústreďovala v Slovenskom učenom tovarišstve založenom v Trnave. Vzniklo z iniciatívy mladých kňazov - chceli povzniesť úradný jazyk a vychovávať ľud v duchu osv. ideí. Významná úloha pri osvete pripadala novinám a časopisom.
Niektorí vzdelanci pochopili, že čeština ako literárny jazyk neumožňuje národ zjednotiť. Prvý pokus o utvorenie jednotného spisovného jazyka urobil J. I. Bajza, ale neuspel. Uzákonenie spisovnej slovenčiny sa podarilo A. Bernolákovi v r. 1787.
Otázku slovanskej vzájomnosti, ako prehlbovanie ľudskosti medzi národmi vyjadrili vo svojich dielach J. Kollár a J. Hollý. Kollár nikde nepoužíva slovo Slovák ale Sláv. Hollý hovorí o slovanskej národnej jednote - treba dvíhať národné povedomie.
Slovenská klasicistická literatúra (1780 - 1830)
V druhej polovici 18. st. bol feudalizmus v rozklade aj v hospodársky zaostalom Uhorsku. Postupným zavádzaním manufaktúr ako nového stupňa v rozvoji výrobných síl sa feudálne výrobné vzťahy menili na kapitalistické. Jozef II. svojimi zásahmi do hosp., polit., kultúry sledoval upevnenie svojej moci. Niektoré jeho opatrenia boli relat. pokrokové. Zrušenie jezuitského rádu otupilo reakčnú moc cirkvi. Tolerančný patent (1781) zrovnoprávnil protestantské cirkvi a prestalo prenasledovanie nekatolíkov. Odstránenie nevoľníctva (1785) umožnilo voľný pohyb obyvateľstva.
Inteligencia podporovala vznikajúce reformné úsilie. Šírením osvietenstva sa dostali do popredia otázky vzdelania a kultúry ľudových vrstiev. V ľudovýchovnej činnosti videla inteligencia prostriedok zmeny ľudského myslenia i spôsobu života a národného uvedomenia.
OSVIETENSTVO
- je protifeudálne a protiklerikálne myslenie na sklonku 17. a zač. 18. st. Pramení z racionalizmu.
Francúzsko - zakladateľ racionalizmu: R. Descartes: „MYSLÍM, TEDA SOM"
(Úpadok feudalizmu a rozvoj buržoázie sa prejavuje prekonávaním mysticizmu vo filozofii. Myslenie ovláda túžba po poznaní a hľadaní pravdy. Do popredia sa dostáva ľudský rozum. Myslenie sa oslobodzuje od cirkevného vplyvu) = RACIONALIZMUS
Osvietenci boli zástancami postupných premien spoločnosti a štátneho zriadenia v záujme buržoázie.
KLASICIZMUS
- v literatúre sa vyvinul smer klasicizmus. Vychádzal z antiky (antické formy). V dielach je na poprednom mieste ľudský rozum. V klasicistických hrách sú často v protiklade láska a povinnosť.
- vysoké žánre: tragédia, óda, elégia
- nízke žánre: komédia, bájka, satira
Proces formovania národ. uvedomenia bol pre národy Uhorska, ale osobitne pre Slovákov veľmi zložitý. Nebolo vlastných kultúrnych zariadení, ale ani vlastné jazykové a literár. tradície. Šľachta sa vzdala svojej slovenskej národnosti a zostal tu jedine ľud a z neho vyšlá inteligencia, ktorá sa stala oporou vznikajúceho národného života.
Šíreniu osvietenských ideí napomáhali učené spoločnosti. Osvetová činnosť sloven. katolíckych vzdelancov sa sústreďovala prevažne v Slovenskom učenom tovarišstve (1792) so sídlom v Trnave. Úsilie Tovarišstva bolo povzniesť národný jazyk a šíriť osvietenské idey medzi ľudom.
predstav. : Anton Bernolák, Juraj Palkovič
Ústupom revolučného nadšenia po francúz. buržoázne revolúcii, boli osvieten. idey zatlačované, a tým upadal aj počet členov a podporovateľov slovenskej literatúry. Tovarišstvo zaniklo zač. 19. stor.
S národnobuditeľským zámerom bola založená Učená spoločnosť banského okolia v Banskej Štiavnici. (Slovenskí evanjelici)
Významná úloha pri rozvíjaní osvety pripadla novinám a časopisom:
- Prešpurské noviny
- Staré noviny literního umění
Potreba úspešne plniť ľudovýchovné zámery si nevyhnutne vyžadovala vyriešiť otázku národného spisovného jazyka. Používanie dvoch spisovných jazykov - českého (evanjelici) a slovenského (katolíci) nepodporovalo úsilie národných buditeľov.
Niektorí vzdelanci pochopili, že čeština ako literárny jazyk slovenských evanjelikov neumožňuje národ zjednotiť. Úspešnejší ako J. I. Bajza bol pri utváraní spisovného jazyka Anton Bernolák
Pod vplyvom osvietenských snáh v ňom dozrelo presvedčenie, že predpokladom pre slovenskú literatúru je ustálená spisovná reč s gramatickou a pravopisnou sústavou. Za základ jazykovej normy si vybral západoslovenský kultúrny jazyk. Jeho rozhodnutie úzko súviselo s politickým, kultúrnym a hospodárskym postavením západného Slovenska.
Svoj návrh na uzákonenie slovenského spisovného jazyka odôvodnil v 2 prácach:
JAZYKOVEDNO-KRITICKÁ ROZPRAVA O SLOVENSKÝCH PÍSMENÁCH
SLOVENSKÁ GRAMATIKA
Zaviedol fonetický pravopis (ako protiklad etymologického), v ktorom každá hláska mala svoj znak. Mäkkosť a dĺžku bolo treba v písme vždy označiť.
(Jazyk má čo najdôslednejšie vychádzať z jazyku národa a výslovnosti.)
(píše sa iba i, detenele, ditinili s mäkčeňom, veľké písmená podstat. mien, j sa píše ako g, neexistujú dvojhlásky)
IDEA SLOVANSTVAPo víťazstve nad Napoleonom sa vo víťazných štátoch (Rakúsko, Prusko, Rusko) moc feudalizmu ešte viac upevnila. Napriek vláde tuhého centralizmu v rakúskej ríši už nebolo možné zastaviť rozvoj národných hnutí. Silnel najmä odpor proti nemčine. Maďarská šľachta sa usilovala uviesť maďarčinu do úradov a škôl, a to aj na úkor nemaďarských národností. Slovenské národ. hnutie narážalo aj na vlastné vnútor. slabosti. Chýbalo užšie spojenie s ľudovými masami. Východisko sa hľadalo preto v opore u ostatných Slovanov, najmä u Rusov (lebo Rusi vyhrali nad Napoleonom).
Vieru sloven. vzdelancov v Rusko upevňovali aj názory nemeckého filozofa Johanna Herdera. Herder predstavil slovanské národy ako osobitný kultúrny celok s veľkou budúcnosťou. Na slovenskú inteligenciu silne zapôsobila Herderova myšlienka ľudskosti. Podľa Herdera iba Slovania majú predpoklady uskutočňovať humanitu (neviedli výbojné vojny ako Nemci, boli pohostinní, protivilo sa im lúpenie a násilie, a i.). Tak sa zrodila idea slovanskej vzájomnosti, ktorou sa malo čeliť útlaku rakúskeho centralizmu a náporom maďarizácie. Je to obdobie slovanského vlastenectva.
Z hľadiska uplatňovania liter. metódy ide o klasicizmus. Literatúra vyjadruje potreby národného hnutia a stáva sa politickou. Prehlbuje sa ďalej svetskosť literatúry pod vplyvom racionalizmu.
JÁN KOLLÁR (1793 Mošovce - 1852)
- Bol veľkým básnikom slovenského národného obrodenia. V jeho diele vyvrcholila myšlienka slovanskej vzájomnosti
- študoval v Jene, kde poznal nacionálne zmýšľanie nemeckej mládeže, zároveň pozoroval tienisté stránky nemeckého nacionalizmu: rozpínavosť, povýšenectvo a podceňovanie iných národov, najmä slovanských
- výstrahou pre budúcnosť Slovanov mu boli osudy zaniknutých slovanských kmeňov na nemeckom území
- Kollár v Jene študoval aj slovanské jazyky a dejiny slovanských národov - dozvedel sa o slávnej minulosti Slovanov, ale videl neradostnú prítomnosť
- slovakizovaná čeština
Pre Kollárov život a jeho básnickú tvorbu bolo vzpruhou zoznámenie sa s dcérou evanjelického pastora Friderikou Schmidtovou. S Mínou, ako ju nazýval, podnikal vychádzky do okolia Jeny. Matka bránila dcére, aby sa vydala za Kollára a až roku 1835, teda po 16 rokoch ich známosti, si ju básnik mohol odviesť do Pešti ako svoju manželku.
prvá Kollárova bás. zb.:
BÁSNĚ JÁNA KOLLÁRA- obsahuje znelky (sonety), v ktorých Mínu ospevuje ako symbol krásy, alebo vyslovuje vlastenecké myšlienky
- NIE je tu zaradená báseň Vlastenec (kvôli cenzúre; jej hlavným motívom je myšlienka spravodlivosti a národnej slobody)
BÁSNĚ JÁNA KOLLÁRA - sa stali základom rozsiahlej skladby:
SLÁVY DCERA
V konečnej podobe vyšla r. 1832 a obsahovala PŘEDZPĚV a 5 spevov:
I. SÁLA - básnik spomína na krásne časy lásky v Jene a lúči sa s Mínou
II. LABE, RÉN, VLTAVA putuje po slovanských krajoch vyznačených riekami
III. DUNAJ opisuje svoje dojmy z polabských, pobaltských a našich krajín, vkladajúc medzi ne rozmanité historické reflexie, úvahy
IV. LÉTHÉ - prechádza s Mínou po slovanskom nebi, aby oslávil všetkých vynikajúcich slovanských dejateľov.
V. ACHERON - dostáva sa do pekla a zatracuje všetkých nežičlivcov Slovanov a odrodilcov
V tomto vydaní mala 645 vlasteneckých, ľúbostných a náučných zneliek.
Najsilnejším miestom Slávy dcery je PŘEDZPĚV. Je napísaný časomerným elegickým distichom (elegické distichon = gréc. dvojveršie zložené z daktylského hexametra a pentametra s neúplnou 3. a 6. stopou)
Předzpěv predstavuje mimoriadne pôsobivú elégiu (žalospev) nad slovanskou minulosťou, v ktorej víťazilo násilie nad spravodlivosťou. Napriek tomu, že si básnik uvedomuje, koľko príkoria vytrpeli Slovania od svojich nepriateľov, neprejavuje nenávisť k inému národu, ale obracia ju na zotročovateľov. Je presvedčeným humanistom, ktorý má na zreteli predovšetkým človeka a jeho slobodu:
„Sám svobody kdo hoden, svobodu zná vážiti každou,
ten, kdo do pout jímá otroky, sám je otrok."
Jednoduchá dejová osnova Slávy dcery má približne takúto podobu: Bohyňa Sláva, predstavujúca slovanstvo, sa sťažuje v rade bohov, aké krivdy museli Slovania v minulosti pretrpieť. Bohovia rozhodnú, aby Milek, syn bohyne Lady, stvoril dcéru Slávy ako ideálny symbol slovanskej budúcnosti, ktorá by Slovanom odčinila predchádzajúce utrpenie a postavila ich medzi popredné národy sveta. V obraze Míny Kollár vytvoril ideál slovanskej devy, ktorá ho sprevádza na ceste po slovanských krajoch.
Pre Kollára je príznačné spojenie ľúbostného citu s citom vlasteneckým. Kým zo začiatku rozdeľuje svoje srdce medzi Mínu a vlasť, neskôr mu obidva city splývajú:
„Láska je všech velkých skutků zárod,
a kdo nemiloval, nemůže
ani znáti, co je vlast a národ."
Program, ktorý Kollár básnicky vyjadril v Slávy dcere, teoreticky vysvetlil v rozprave
O LITERÁRNÍ VZÁJEMNOSTI MEZI KMENY A NÁŘEČÍMI SLÁVSKÝMI (1836).
Podal v nej program a plán na kultúrne zblíženie Slovanov; o politické zjednotenie sa neusiloval. Tým, že vo svojej koncepcii slovanskej vzájomnosti uznával len 4 hlavné nárečia - spisovné jazyky (ruský, poľský, československý, srbochorvátsky), dostal sa do rozporu s niektorými slovanskými národnosťami, ktoré sa v tomto období usilovali o národnú svojbytnosť (napr. Slovinci), ale aj s mladšou generáciou slovens. národa, usilujúcou sa vytvoriť vlastný spisovný jazyk. K vzniku samostatnej slovenskej literatúry však prispel aj Kollár zbieraním a vydávaním ľudových piesní, ktoré v rokoch 1834 - 1835 vyšli pod názvom
NÁRODNIE ZPIEVANKY.
Po uzákonení spisovnej slovenčiny došlo k sporom: Kollár verný svojim náhľadom, o "československom kmeni", ostro vystúpil v zborníku
HLASOVÉ O POTŘEBĚ JEDNOTY SPISOVNÉHO JAZYKA PRO ČECHY, MORAVANY A SLOVÁKY
.
Štúrovci polemizovali s Hlasmi, vyvracali najmä Kollárove názory v otázke spisovnej slovenčiny.
JÁN HOLLÝ (1785 Borský Mikuláš- 1849 Dobrá voda)
- gymnázium študoval v Skalici a Bratislave, teológiu v Trnave
- pôsobil ako farár na slovenskom vidieku (Hlohovec, Madunice)
- písaval v prírode, v blízkom hájiku "Mlíči" pod storočným dubom
- zomrel na Dobrej vode pri Piešťanoch
Keď sa Anton Bernolák rozhodol vytvoriť slovenský spisovný jazyk na základe západoslovenského nárečia, Ján Hollý sa pripojil k jeho úsiliam tým, že schopnosti a predpoklady nového jazyka vyskúšal v praktickej básnickej tvorbe. Najprv prekladal antických klasikov: Homéra, Ovídia, Vergília. (
ROZLIČNÉ BÁSNE HRDINSKÉ, ELEGIACKÉ A LYRICKÉ)
Charakteristika Hollého básnickej tvorby:(z jeho epitafu na pomníku v Dobrej Vode, ktorý napísal Ľudovít Štúr)
"Prospevoval veľké a žalostné som dni Slovákov.
Ospevoval vábné jich nivy, lúky, pole."
EPOSY z dejín Veľkomoravskej ríše:
SVATOPLUK
CYRILO-METODIÁDA
SLÁV
Prvým veľkým eposom z dejín Veľkej Moravy je Svätopluk. Skladá sa z 12 spevov. Jeho podklad tvoria tieto historické fakty z 9. storočia:
Veľkomoravský panovník Rastislav úspešne čelí náporu Východofranskej ríše, ktorá si chce podmaniť slovanské kmene na Morave a na Slovensku. Čo sa nepodarilo vojakom, podarí sa podlou zradou Rastislavovho synovca Svätopluka. Rastislava vydáva Nemcom. Tí ho oslepia a zatvoria do kláštora. Franskej vierolomnosti padne za obeť aj sám Svätopluk, ktorý má za Nemcov vyjednávať. Epos sa končí Svätoplukovým víťazstvom na devínskom bojisku, jeho prechodom do slovanského tábora a prijatím kráľovskej koruny. Epos Svätopluk je zaľudnený veľkým počtom postáv. Okrem historických mien Svätopluka, Slavimíra, Cyrila, Karolmana a ďalších, v ňom vystupuje veľa vymyslených hrdinov, vrátane mytologických (napr. pohanský boh Černobog).
Svätopluk má svoj vlastný svet, rozhoduje sa podľa vlastného svedomia a vedomia. Epos je pevne spojený s hlavnými myšlienkovými prúdmi slovenského národného obrodenia.
Hollý charakterizuje Slovanov ako národ pracovitý, mierumilovný a pohostinný, ktorý po cudzom nebaží, svoje si však nedá a radšej volí „smrť slavnú a hrdinský úmor ako život v otroctve.
Vplyvy antiky sa prejavili v kompozícii eposu (začína sa propozíciou - naznačenie predmetu, invokáciou - vzývanie múzy), v epickej šírke a názornosti pri zobrazovaní príbehov a scén.
VERŠ Svatopluka je HEXAMETER.
epos:
CYRILO-METODIÁDA
- skladá sa zo 6 spevov
- opisuje príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu, ich život a účinkovanie
- podobne ako Svätopluk, aj Cyrilo-Metodiáda sa končí víťazstvom ducha, víťazstvom Metoda nad intrigami nemeckých biskupov
epos
SLÁV
- skladá sa zo 6 spevov
- opisuje tu boje pokojamilovných Tatrancov, čiže Slovákov, s lúpeživými Čudmi, ktorí sa na čele s kráľom Bondorom rozhodnú pomstiť svoj nevydarený nájazd do "Tatranska". O víťazstvo nad Čudmi sa zaslúži Sláv, hlavná postava eposu.
Hollý nazýva svoje eposy víťazskými básňami, to znamená bohatierskymi eposmi. Vzorom kompozície, formy i jednotlivých epizód boli básnikovi Homérove a Vergíliove eposy. Začínajú sa propozíciou (naznačením predmetu, obsahu) a invokáciou (vzývaním vyššej moci, múzy). Rozčleňujú sa na spevy. Obsah podáva sám autor na začiatku každého spevu. Verš je vo všetkých eposoch rovnaký: HEXAMETER.
Bezprostrednosť slovenského ľudového života predstavil Hollý v
SELANKÁCH. (skladajú sa z 21 básní, selanka = idylická báseň)
Ospieval v nich slovenskú prírodu v najkrajších obdobiach roka - jari a lete a dedinského človeka v jeho tvorivej práci. Básnik vyjadruje protiklad medzi mestom a dedinou. Opisuje idylický život pastierov, roľníkov.
Hollého dielom vyvrcholil slovenský klasicizmus, ktorý podporil vznik a rozvoj národného povedomia a prehĺbil ideu Slovanstva v obrodeneckom hnutí. Umeleckým spracovaním tém z minulosti podnietil Hollý záujem o národné dejiny.
REČNÍCKY ŠTÝL
- kratší, koncentrovanejší, prehľadnejšia kompozícia a štylizácia, mimojazykové prostriedky
- agitačná reč (politická), náučná reč (prednáška, referát), príležitostná (slávnostná, smútočná)
- funkcia - zapôsobiť a presvedčiť, zaktivizovať k činnosti, pobaviť
- jazykové prostriedky - oslovenie, rečnícka otázka, zvolacie vety, opakovanie, vytýčený vetný člen, stupňovanie, synonymá, 2 zápory
„Milí Slovania, sami vidíte, že sa Vám neprihovárame prvý raz. Dovoľte mi, aby som vám znovu pripomenul, že je najvyšší čas zjednotiť sa, musíme spolupracovať, spojiť sa a ísť za svojím cieľom. Dávno máme povesť holubičieho národa. Uvedomme si, že sme celok. Slovanská vetva predsa nemôže zahynúť.“
