referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Júlia, Juliana
Nedeľa, 22. mája 2022
Erich Maria Remarque - Na západe nič nového
Dátum pridania: 19.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Leviathan2
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 6 317
Referát vhodný pre: Stredná odborná škola Počet A4: 16.8
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 28m 0s
Pomalé čítanie: 42m 0s
 
Dejová línia

Dej začína kdesi 9 km od frontu. Rota dostala veľa jedla a dvojnásobnú dávku fajčiva. Kuchár je zúfalý, pretože nedokáže vyprázdniť nádobu s jedlom. Tento stav bol však vlastne omyl. Jedlo bolo objednané pre 150 mužov, ale anglické delostrelectvo nečakane zaútočilo a rota utrpela ťažké straty. Vrátilo sa ich len 80. Vďaka dostatku jedla sú všetci spokojní. Jediným problémom však bol nedostatok spánku.

Ďalší deň vníma Paul ako dobrý. Skupinka kamarátov odchádza na lúku za barakmi, aby upokojila svoje prirodzené potreby. To však využijú na kartovú hru. Hrajú, čítajú poštu, obdivujú krajinu, myslia na tých, čo padli na fronte, a to všetko sediac na verejnej latríne. Neskôr sa poberú za Kemmerichom, ktorý leží v poľnom lazarete s priestrelom stehna. Nohu mu už síce amputovali, no on o tom nevie. Pomaly zomiera, je celý bledý a stráca črty svojej tváre.

Müller nájde pod Kemmerichovou posteľou pár leteckých čižiem. Je nimi celkom očarený. Vypytuje sa Kemmericha, či si ich chce nechať, či by ich nevymenil. Nakoniec mu Paul stúpi na nohu, aby už zavrel ústa. Keď sú už chlapi na odchode začne Kemmerich stenať (od horúčky). Vonku zastavia sanitára a Paul ho podplatí cigaretami, aby pichol Kemmerichovi morfium.

Z Paulovych spomienok sa dozvedáme, ako sa on a jeho kamaráti dostali na front. Všetko to začal profesor Kantorek a jemu podobne rozmýšľajúci ľudia. Celú triedu nahovoril, aby šla do vojny, pretože si myslel, že oni budú môcť niečo ovplyvniť. Niektorí študenti s ním súhlasili, iný zasa nie. Tí, čo na front ísť nechceli, boli nepriamo donútení - "...nikto však nemohol zostať stranou, lebo ku slovu "zbabelý" nemali v tomto čase ďaleko ani rodičia." Dokonca aj Paul na vojenskom výcviku pochopil, že všetko, v čo veril, bolo zbytočné - "Spočiatku začudovane, neskôr zatrpknuto a nakoniec ľahostajne sme spoznali, že rozhodujúca je kefa a nie duch, systém a nie myšlienka, dril a nie sloboda. Dali sme sa na vojnu z oduševnenia a dobrovoľne, urobili však všetko, aby to z nás vytĺkli.".

Neskôr Paul sedí pri Kemmerichovej posteli. Utešuje ho, hoci sám vie, že Franz zomrie. Rozpráva mu o tom, ako mu bude, keď sa dostane domov. Lenže Franz vie, že už je koniec a Paulove "táraniny" (str. 26) ho iba rozľútostia. Odrazu príde Kemmerichovi zle a začne chrčať. Kým Paul nájde lekára, Franz zomrie.

Na ďalší deň armáda doplní chýbajúci počet vojakov roty. Je medzi nimi aj 25 nováčikov. Paul a jeho kamaráti sa pred nimi tvária ako "prastará vojna". Kat oboznámi jedného nováčika, že vie zohnať jedlo (samozrejme, výmenou za cigary či zvyšky vyfajčeného tabaku).

Ďalšie ráno začína debatou o zneužívaní moci vojenských hodnostárov. Zrazu sa objaví Tjaden s radostnou správou: "Himmelstoss je na ceste. Príde na front." (str. 34). Vojaci si už dávnejšie zaumienili odplatiť mu to, čo im robil vo výcvikovom tábore. Najviac sa na pomstu teší Tjaden, ale Kropp sa chce pomstiť nie len nasledujúci deň, ale aj po vojne.

Partia si na Himmelstossa počkala do večera, kým vyjde z krčmy, v tmavej uličke za kopou kamenia. Zozadu mu natiahli na hlavu plachtu, stiahli ju dole (takže bol ako vo vreci), poriadne ho zbili a utiekli.

Bol to zatiaľ ten najlepší deň, aký v živote zažili. Nasledujúci večer už taký skvelý nie je. Musia ísť dopredu na opevňovacie práce. Ako ich tak nesú nákladnými autami, zrazu začujú Paul a Kat gagot husí. Už si rozumejú aj bez slova, dobre vedia, že budú mať čo jesť.

O chvíľu prídu za malý lesík a vystúpia. Je úplná tma a hmla, jediný zdroj svetla je Mesiac. Rota musí roztiahnuť ostnatý drôt, o niekoľko hodín sú hotoví. Paul zaspí a o chvíľu sa prudko preberie. Francúzi ich začínajú ostreľovať kanónmi, všetci sa rýchlo plazia preč. Odkiaľsi je počuť strašný krik, nepatrí však ľuďom, ale koňom. Nik nevládze vydržať ten strašný rev, a tak niekto kone zastrelí.

O tretej hodine rannej sa rota vracia do barakov. Keď sa však vojaci dostanú na lúku, vybuchne pri nich niekoľko granátov. Les je ďaleko a lúka rovná. Jediné miesto na úkryt je cintorín.

Zrazu Paulovi črepina roztrhne rukáv, overuje si, či sa nezranil. Ruku má v poriadku. Vzápätí mu do hlavy udrie ďalšia črepina. Náraz ho odsotí do blata, nie je však zranený. Granát, ktorý vybuchol pred ním, vytvoril v zemi jamu. Paul do nej skočí, zakrýva sa mŕtvolou, vníma však iba paľbu. O chvíľu k nemu príde Kat a kričí: "Plyn - plyyn - plyyyn! - povedz ďalej!". Paul si okamžite nasadí masku, pomôže jednému nováčikovi, ktorý stále kričí a nedáva si masku. Zrazu smerom k nemu letí rakva. Padne však na ruku iného vojaka. Kat, Paul a Albert mu pomáhajú. Za úsvitu si už všetci dávajú dole masky, vietor totiž plyn rozfúkal. Ponáhľajú sa preč.

Keď sa vrátia do barakov, zabíjajú vši (majú ich toľko, že ich hádžu rovno do ohňa) a myslia na to, že Himmelstoss je už s nimi na fronte.

Odrazu sa hladný Müller vypytuje každého na to, čo by robil, ak by nastal mier. Všetci sa ponoria do myšlienok, o chvíľu pokračujú v debate. Zrazu sa pri nich zjaví Himmelstoss. Očakáva, že sa k nemu budú správať ako ku generálovi. Vôbec nečakal také tvrdé otvorené nepriateľstvo. Najdrzejší je k nemu Tjaden: "...Chceš vedieť, čo si? Si sviňa!..." (str. 54). To si samozrejme Himmelstoss nenechá a vynadá Tjadenovi do hovniválov. Potom mu dáva rozkaz, aby vstal. Tjaden tvrdohlavo odmieta. Je mu celkom jedno, že sa preto môže dostať do väzenia: "...Päť dní basy, je päť dní pokoja. "A keď sa dostaneš do pevnosti?" vyzvedá sa dôslednejší Müller. "Tak sa pre mňa zatiaľ vojna skončila." (str. 55).

Potom, ako Himmelstoss odíde, sa vojaci opäť vrátia k debate o mieri, ktorá sa zmení na spomínanie na študentské časy. Paul si nevie predstaviť, čo by naozaj robil, ak by nastal mier, pretože ho vojna silno poznačila.

Medzitým Himmelstoss "zalarmoval" rotmajstra. Hľadajú Tjadena, no nevedia ho nájsť. Jeho kamarátom povedia, aby mu odkázali, že sa má o 10 minút hlásiť v kancelárii. Paul šiel Tjadenovi povedať, že sa má stratiť. O pol hodiny Himmelstoss opäť hľadá Tjadena. Vypytuje sa Kroppa, či nevidel Tjadena. Ten mu však jasne a zrozumiteľne vysvetlí, že velitelia ako on sú zbytoční. Himmelstoss bez slova odíde.

Pri večernom nástupe sa už vyšetruje. Vypočúvali vojakov jedného po druhom a zistili, že ich výpovede sa takmer zhodujú. Príbeh s Tjadenovým pomočovaním na vyšetrovateľa (poručík Bertnick) zapôsobí. Okamžite si ho overí priamo u Himmelstossa a pokarhá ho. Tjadenovi uložia 3 dni strednej väzby a Kroppovi 1 deň väzby. Hodinu po uväznení v chlieve k nim idú na návštevu ostatní kamaráti. Do večera hrajú skat.

Keď odídu, rozhodnú sa, že dnes ukradnú hus. Ku stajni ich odvezie kolóna s muníciou. Paul po ťažkostiach so psom prehodí hus cez múr, a potom spoločne s Katom utečú. Rozhodnú sa, že hus hneď upečú. Vošli do malej kôlne, zakryli jej jediné okno a hus upiekli. Keď sa najedli, zvyšok husi zabalili do novinového papiera a odniesli ho Tjadenovi a Kroppovi.
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Zdroje: Erich Maria Remarque - Na západe nič nového; Bratislava - Smena, vydavateľstvo SÚV ČSM 1966; 172
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.