POPREVRATOVÉ DRAMATICKÉ PRÁCE:
hra SMRŤ ĎURKA LANGSFELDA - tu zobrazuje udalosti a osudy hrdinov z revolučných rokov 1848-49 - oslavuje hrdinských bojovníkov
hra BLÚZNIVCI - stvárňuje tu tragický osud notára Messerschmidta, otvorene kritizujúceho prázdne vlastenčenie a plané národovectvo.

Základný konflikt jeho prozaických i dramatických prác vyrastá z neprekonateľného rozporu medzi túžbou prostých ľudí po šťastnejšom živote a krutým vykorisťovateľským buržoáznym systémom. Rozvíja realizmus Kukučína a obohacuje ho o nové sociálne skutočnosti, zaujíma kritické a protestné stanovisko voči zobrazovaným javom.
JONÁŠ ZÁBORSKÝ (1812 - 1876)
- reagoval vo svojich prózach na všetky podstatné krízové javy porevolučného obdobia.
poviedka: DVA DNI V CHUJAVE - skladá sa z 2 častí:
a) DEŇ ŠKAREDÝ - je ostrou satirou na byrokraciu a zemianstvo
b) DEŇ PEKNÝ -
Kým v prvej časti položil dôraz na sociálnu kritiku, v druhej časti sa snažil nájsť aj isté východisko z nepriaznivého sociálneho a duchovného položenia slovenského ľudu. Autor tu ľud vykreslil s jeho hrubými mravmi a pijanstvom. Tento stav vidí ako dôsledok bezprávneho zaobchádzania s ľudom. Vykorisťovateľov predstavuje statkár Kobzay, ktorý sa k ľudu správa panovačné a urážlivo. Satira poviedky je založená na vyjadrovaní hlavných postáv a na situáciách.
Záujem o históriu priviedol Záborského k tvorbe historických tragédií a drám. Svojimi historickými hrami chcel J. Záborský vyvrátiť falošné romantické predstavy maďarských historikov, dejinný vývin v Uhorsku sa snažil zobrazovať verne, rešpektujúc pritom slovenské hľadisko.
Tematicky sa Zábor. drámy rozčleňujú do 3 väčších cyklov:
1. cyklus - tvoria drámy z dejín Veľkomoravskej ríše a dejín slovensko-uhorských
2. cyklus - -"- drámy čerpajúce námety z dejín srbsko-uhorských
3. cyklus - -"- 9 drám z čias vzbúr v Rusku
Okrem toho vytvoril Záborský ešte viacero veselohier a frašiek. Z nich je umelecky najhodnotnejšia 5-dejstvová veselohra: NAJDÚCH.
- zobrazuje tu komické črty života drobného zemianstva, rozdiely medzi panskou a sedliackou morálkou Je to satira na sloven. zemianstvo. Statkár Kobozy utráca majetok a jediné východisko vidí v bohatej neveste. Jeho syn Gejza sa vyznačuje nadutosťou a hlúposťou. Predstavuje mravný úpadok zemianstva. Pokrok predstavuje Jablonkay. Záborského postavy sú zosmiešnené, často zveličené, alebo zjednodušené.
Východiská konfliktov
Chalupka - proti odnárodňovaniu
Záborský - negatív. str. zem.
Palárik - spolunažívanie národov
Tajovský - majetok, peniaze
9c)
„Palčík sa pýta Ďurka, či mu má prepísať majetok...“
9d)
pod pecou sedieť - nič nerobiť
nepretrhnúť sa - neurobiť veľa
ani babky - nič
chlieb očistiť - spraviť poriadok


10. Úsilie o umelecké poznanie skutočnosti a rozporov buržoáznej spoločnosti v literatúre európskeho realizmu

V polovici 19. st. nastáva obdobie priemyselnej revolúcie. Manufaktúrna výroba je nahrádzaná strojovou výrobou. Robotníci strácajú prácu, rozširujú sa triedne boje. Upevňujú sa kapitalistické vzťahy, založené "na všetko prevracajúcej moci peňazí".
S priemyselnou revolúciou bol spätý rozvoj prírodných vied. Za skutočné hodnoty v ľudskom poznaní sa začali považovať iba tie výsledky výskumov, ktoré sa dali overiť experimentom, alebo uskutočniť v praxi. Rozmach prírodovedeckého bádania ovplyvnil aj filozofické myslenie, najmä pozitivizmus. (jeho predstav. bol franc. filozof August Comte), vyzdvihujúci proti špekulatívnosti konkrétne ľudské poznanie, objektívnu analýzu spoločenských i prírodných javov. Za skutočné považoval pozitivizmus iba to, čo sa dalo zmyslami a skúsenosťou dokázať. Mal značný vplyv na vývin európskeho myslenia a literatúry. Aj v tvorbe spisovateľov sa sústredilo úsilie na poznanie skutočnosti, na objektívne zobrazenie každodenného života človeka, spoločnosti. Kládol sa dôraz na pravdivosť zobrazovaných spoločenských procesov, ľudských vzťahov i charakterov.
REALIZMUS - je nová umelecká metóda, autor svoje skúsenosti pravdivo prenáša do liter. diela. Vytvára typy postáv, ktoré svojimi vlastnosťami charakterizujú dobu a spoločnosť.
POROVNANIE ROMANTIZMU A REALIZMU
Realizmus vznikol ako reakcia na predchádzajúce umelecké smery, najmä na romantizmus. Popiera jeho estetické princípy, ale zároveň naň nadväzuje. Je ďalším stupňom vo vývine umenia a slovesnej tvorby.