Hlavné postavy zemanov - nie sú schopné veľkého činu, a preto tu nie je žiaden romantický hrdina. Ich konanie vyznieva humorne a smiešne a celkový charakter dokresľujú rôzne príslovia a porekadlá. Reštavrácia je obrazom zemanov, ktorých pokladá za prežitky spoločnosti, sú príťažou pre novú budúcnosť národa.
Dejová línia je tu nie je ucelená, je oslabovaná odbočeniami, rozprávaním epizód, ktoré s hlavným dejom takmer nesúvisia. Reštavrácia nie je typickým romantickým dielom. Sú tu prvky romantizmu (prísaha a jej porušenie, trest zaň, intrigy a láska), ale namiesto skutočného boja ide len o hašterenie a namiesto veľkého konfliktu len o drobné úskoky. Jazyk diela je zaujímavý. Autor využíva slovník, frazeológiu ako charakterizačný prostriedok. Obraz zemianstva je vykreslený veľmi kriticky a presvedčivo. Upadá hospodársky i morálne. Postupne sa mení na vrstvu neschopnú povzniesť sa nad malicherné a sebecké záujmy. Jeho reprezentantom je najmä Matiáš Bešeňovský, najcelistvejšie vykreslená postava, ktorú charakterizujú slová:" Neukradnem, nemám, nezabijem, nebudem mať, a kde niet kostí, nieto sily."
- jazyk je ľudový, používa príslovia a porekadlá.
„Reštavrácia sa nedá preložiť do cudzej reči." (Ján Kalinčiak)
FRAZEOLOGIZMY
- sú ustálené slovné spojenia, napr. prirovnania, porekadlá, príslovia, ustálené slovné spojenia, napr. bežať ostošesť, streliť capa, vziať rozum do hrsti, tichá voda brehy myje, buchnúť klinec po hlavičke
- prenesený význam
V umeleckej literatúre sa frazeologizmy využívajú predovšetkých v epickej próze (ako prostriedok štylizácie hovorovosti al. jazyk. charakteristiky ľud. typu).
- funkcia: bližšie priblížiť, charakterizovať
a) ľudové (porekadlá, príslovia)
b) intelektuálne (čítať v knihe života)
c) europeizmy (vziať nohy na plecia, rozťať gordický uzol)
d) idiomy (od buka do buka, dínom dánom)


12. Dedina a jej umelecké stvárnenie v prózach M. Kukučína, J. G. Tajovského a B. S. Timravy.

Znaky slovenskej realistickej poviedky:
- poviedka je malá realistická forma
- umelecky stvárňuje realisticky (bez príkrasu) jednotlivé udalosti zo života človeka
- vystupuje v nej malé množstvo postáv, sú však vykreslené ako skutočné ľudská charakteristika (Maco Mlieč, Ondráš Machuľa, Adam Krt), do deja vstu¬pujú vyformované, nevyvíjajú sa, a o ich živote pred opísanou udalosťou sa au¬tor zmieňuje iba ako by mimochodom
- téma - z najrozličnejších oblastí života
- z hľadiska umeleckej výstavby sa poviedka pokladá za voľnejší útvar ako no¬vela slov. lit.. Realistické poviedky a novely písali: Vajanský, Kukučín, Timrava, Tajovský.
Slovenská dedina a život v nej sa odrazili v mnohých dielach slov. litera¬túry. Mnohí autori načreli do hlbokej studnice života chudobného človeka, de¬dinskej inteligencie, odsúdili život a konanie chamtivých sedliakov.
No až realizmus (Tajovský, Kukučín, Timrava) odkryli pravú tvár slovenskej dediny, dokázali kriticky poukázať na vtedajšiu biedu, nešťastie, pokorovanú ľudskú dušu, odsúdiť maďarizáciu, zobrazili postavenie inteligencie v národnom živote, poukázali na príčiny vysťahovalectva a vojny.
MARTIN KUKUČÍN (1860 - 1928)
- vlastným menom Matej Bencúr
- vyrastal v rodine oravského sedliaka a od detstva si osvojoval nazeranie a myslenie prostého dedinského človeka, dôkladne poznal všednú i sviatočnú tvár života na slovenskej dedine
- študoval na revúckom a martinskom gymnázium, lekárskej fakulty Karlovej univerzity, po skončení vysokej školy odchádza na ostrov Brač (do Dalmácie)
- r. 1907 odišiel do južnej Ameriky (mesto Punta Arenas), v zámorí prežil ako lekár obdobie 1. sv. vojny medzi chorvátskymi vysťahovalcami
- patrí medzi významných predstaviteľov slovenskej realistickej lit. V jeho tvorbe sa prehlbuje sociálny kriticizumus i metóda výstavby charakterov budo¬vaná na analýze spoločensko - triednej podstaty ľudských vzťahov. Vidíme to vo viacerých prózach tohto obdobia, najmä v poviedkach Neprebudený, Keď Báčik z Chochoľova umrie, Dies Irae.
Kukučín bol veľkým realistickým umelcom, ktorý opisoval prevažne dedinských ľudí, ich drobné problémy, ale aj vnútorný svet, ich radosti a starosti. Vo svojich poviedkach často opísal svoje zážitky, skúsenosti i poznatky zo stretnutia s mnohými ľuďmi.
NEPREBUDENÝ
Hl. postavy: Ondráš Machuľa - úplne najchudobnejšia spol. vrstva - husiar, Zuzka Bežanovie, stará Bežanka, Jano Dúbravovie - sedliaci.
Témou je tragicky sa končiace úsilie "neprebudeného" Ondráša Machuľu včleniť sa do života dediny. Je to dospelý človek s detskou naivnou dušou. Príbeh sa odohráva v dedinskom prostredí. Autor zobrazuje tragický príbeh du¬ševne zaostalého Ondráša Machuľu, ktorý naletel na žart Zuzky Bežanovie, ktorá mu povedala, že si ho zoberie za muža a nechá Jana Dúbravovie. Tragickosť tejto poviedky spočíva v tom, že Ondráš nevedel pochopiť, že to bol žart. Keď má Zuzka s Janom svadbu tak tetka, u ktorej býval Ondráš ho zavrela do ko¬mory. Keď prišiel na svadbu tak tam vypukol požiar a Ondráš pri záchrane Bežanovie husí zahynie. Smrť pre neho znamenala vykúpenie.