ALEXANDER BLOK
- ruská literatúra 20. storočia
- ľúbostná tematika: Verše o Krásnej Dáme
- poémy Odplata (sympatie k revolučnému hnutiu), Dvanásti (soc. výstavba)
PETER BEZRUČ [1867 Opava - 1958]
- G Brno, filológia na KU, poštový úradník
Slezské písně - v tejto zbierke sa venuje otázkam národného a sociálneho života na Morave pred I. sv. vojnou. Prevažujú sociálne básne, ale nachádzame tu aj osobné. Vo svojich básniach sa vyjadruje proti germanizácii, proti útla¬ku, ktorý symbolizovali majitelia ostravských baní a tovární.
- všetky jeho diela pochádzajú zo Sliezska, kde sa prejavovala germanizácia a sociálny útlak.
b. Ondráš - báseň s regionálnou tématikou, viaže sa k Lysej, Ratibořu, Frydlantu. Podobným hrdinom ako u nás Jánošík bol u nich Ondráš. Autor načrtáva život pod Lysou a túžbu Ondráša napraviť krivdy na nich páchané.
b. Ostrava - sociálna báseň
„Chléb s uhlím beru si do práce,
z roboty jdu na robotu,
při Dunaji strmí paláce
z krve mé a z mého potu."
Autor tu kritizuje postavenie baníkov na Ostravsku.

Druhou tematickou oblasťou Bezručovej poézie sú postavy z ľudového prostredia. V ich osudoch vyjadril obraz veľkej ľudskej biedy.
- skutočnosť vyjadroval priamo a bezprostredne, ale v jeho veršoch nachádzame aj metafory, symboly, synektoty.
Maryčka Magdonova - báseň, ktorá opisuje osud prostých, obyčajných, jednoduchých ľudí. Hl. postava žije v biede, svoj život trag. ukončila.
Ostrava - zlé sociálne pomery a ťažký život baníkov, ich utláčanie. Robot¬níci pracovali za ťažkých podmienkach, ničili si zdravie, stratili roky mladosti a panstvo sa len smialo. V závere je zúčtovanie s panstvom /viera v lepšiu budúcnosť/. Atmosféra je pochmúrna.
"přijde den, z dolu jde planem a dým/přijde den, zúčtujem spolu!"
Jen jedenkrát - vyjadruje sa o postave zbojníka, ktorý bol v Beskydách po¬važovaný za moravského Jánošíka. Hoci bol opatrovateľom ľudu a národa, nezabudol občas pripomenúť ani vlastnú drámu ľudského osamotenia, v ktorom len čo sa zableskne žiara lásky rýchlo aj zhasne.
Bezručova úzka zrastenosť s utrpením vlastného národa - či presnejšie, jeho malej časti v Sliezsku, ktorej už-už hrozila záhuba (vyjadril to v básni 70 000) - zabránila básnikovi, aby mohol výraznejšie vysloviť osobné problémy. Hoci bol ospevovateľom ľudu a národa, nezabudol občas pripomenúť ani vlastnú drámu ľudského osamotenia, v ktorom len čo sa zableskla žiara lásky, rýchlo aj zhasla (Jen jedenkrát).
Z estetickej stránky je Bezručovo básnické dielo mnohotvárne. Bezruč bol lyrikom, ale súčasne používal formy klasických baladických útvarov. Hoci vyjadroval skutočnosť priamo a bezprostredne, nachádzame v jeho veršoch aj metafory, symboly, synekdochy a pod. Používal síce niektoré tradičné výrazy a siahol aj po pojmoch antického bájoslovia, ale do umeleckej roviny povýšil slová lašského nárečia .
Literárna história dnes oceňuje Bezručovu básnickú tvorbu ako dielo základného významu v rozvoji českej sociálnej poézie 20. storočia.

Slovenská literárna moderna sa rozvinula približne v rokoch 1905 - 1918. Na jej formovaní sa zúčastnilo niekoľko básnikov a kritikov. Príslušníci slov. lit. moderny uverejňovali svoje práce v časopisoch Dennica, Prúdy, Živena, Slo¬venské pohľady. Básnici hľadali tvorivé zdroje v diele romantického lit. poko¬lenia. Má mnoho príbuzných čŕt s európskym symbolizmom a impresionizmom.
Na zač. 20. storočia prenikli aj do slovenskej liter. nové umelecké a myšlienkové prúdy. Generácia, ktorá v tom čase vstupovala do verejného a spoločenského života, si uvedomovala, že poňatie slovesnej tvorby, aké vládlo u nás v predchádzajúcom období, nemôže vyjadriť všetky rozporné stránky skutočnosti.
Básnici uverejňovali svoje diela v časopisoch: Dennica, Prúdy, Živena, Slovenské pohľady. Básnici slov. lit. moderny hľadali tvorivé zdroje v diele romantického liter. pokolenia: v tvorbe Janka Kráľa, Andreja Sládkoviča, Jána Bottu. Ale neboli ľahostajní ani voči tradícii, ktorú predstavoval, P.O. Hviezdoslav a S. H. Vajanský.
Sl. liter. moderna sa formovala i pod vplyvom európskych literatúr. Príslušníci moderny vypestovali nové vlastnosti slovenského verša. Opierali sa o trojslabičné slová s prízvukom na prvej slabike (potrojné metrum).
Slov. literárna moderna má mnoho príbuzných čŕt s európskym symbolizmom a impresionizmom i v žánrovej oblasti. Prevláda v nej lyrika a krátke básnické útvary, ktoré spisovateľom najlepšie vyhovovali na vyjadrenie ich dojmov a zážitkov z prírody, na úvahy o lyrickom hrdinovi a o sociálnych otázkach. Niektorí príslušníci Slovenskej moderny písali však aj prózu realistického typu (J. Jesenský), čím išli súbežne s vtedajším hlavným prúdom v epických žánroch (B. Slančíková -Timrava, J. G. Tajovský). A konečne stretávame sa v nej s tzv. básňami v próze alebo s lyrickou prózou.
Ďalší Česi - F. X. Šalda
IVAN KRASKO (1876 Gemer - 1958 BA/Lukovište)
(Ján Botto)
- G študoval v RS, v Sibini a v Brašove (Rumunsko), kde zmaturoval, Praha chemická fakulta Vysokého učenia technického
- cez 1. sv. vojnu bol na ruskom a talianskom fronte.
- žil dlhší čas v Piešťanoch

- svojimi dvoma básnickými zbierkami utvoril novú etapu v slovenskej novodobej lyrike. Vo svojich veršoch reagoval na sociálny a národnostný útlak. Uverejňo¬val ich v Slovenských pohľadoch. Jeho verše sa zakladajú na opravdivom osobnom zážitku a na úspornom výraze.
- vo svojom básnickom diele uskutočňoval viaceré zobrazovacie postupy pri stvárňovaní skutočnosti. Z impresionizmu si osvojil zmysel pre vyjadrenie farebnosti sveta, zachytenie tieňohry.
- jeho poézia stojí na rozhraní medzi Hviezdoslavovským veršom a voľným veršom. Oslabuje sa rytmická funkcia rýmu, členenie verša na dve časti.