JANKO JESENSKÝ [1874 Martin- 1945 BA / MT ]
- chudobná zemianska rodina
- študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, Kežmarku, Rimavskej Sobote
- právnická fakulta Prešov, Kluž, Budapešť
- advokát Bánovce nad Bebravou
- prekladateľ - Blok, Jesenin, Puškin
- kritický realista
- opiera sa o Sládkoviča, Hviezdoslava, Vajanského/Byrona, Puškina, Heyna

Debutoval b. zb: VERŠE - most medzi realizmom a modernou
- skladá sa z 6 tematických cyklov. Jej hlavnú časť tvoria básne s ľúbostnou tematikou. Jesenského pohľad na ženu je celkom osobný. Vidí v nej rovnocenného partnera mužovi, jemnú a citlivú bytosť, ktorou zmietajú mnohé rozpory. Lásku chápe ako prirodzený ľudský cit a zážitok.
Zachytáva tu aj dojmy z veľkomesta, z kaviarní, parkov, z prostredia plného ruchu, šumu, kde sa žije navonok veselo a bezstarostne, ale kde i radosti majú svoj rub. Takéto porovnávanie cudzieho veľkomestského sveta s domácim prostredím privádzalo básnika k oslave domova, k ospevovaniu jeho krás. Jesenský zobrazoval i sociálne otázky, o čom svedčí najmä báseň: Pieseň poddaných.
romantické znaky - striedavý verš, intímna lyrika, metafory, prirovnania

zb. ZO ZAJATIA - autor zaujal kritický postoj k cárizmu
Významné miesto tu zaujímajú verše s ľúbostnou a intímnou tematikou. Jesenský je tu ospevovateľom pevného ľúbostného citu, ktorý medzi ním a milovanou ženou nemohli oslabiť ani nedohľadné vzdialenosti.

zväzok: VERŠE II - básne osobného a spoločenského charakteru. Autor tu zaradil i väčšiu epickú skladbu: Náš hrdina. (4 spevy). Básnik tu zobrazil ľúbostný vzťah mladého právnika k meštianskej dcére Elene. Rozprávačom príbehu je striedavo spisovateľ a hlavná postava. Celé dielo sa vyznačuje kritikou malomestského životného štýlu.

zb. PO BÚRKACH - vyslovil tu trpké sklamanie z pomerov v prvej republike. Otvorene vystupoval s kritikou dobovej politickej situácie. Vo viacerých básňach (napr. Mistríky) verne zobrazil biedu ľudových vrstiev. Janko Jesenský má v tématike i výrazových prostriedkoch mnoho spoločného s Vajanským, Hviezdoslavom, Kraskom, ale aj s Bezručom.
PRÓZA - Malomestské rozprávky, Cestou k slobode (spomienka na 1. vojnu), Demokrati
V rokoch druhej svetovej vojny vystupoval Jesenský ako vášnivý obhajca humanizmu. Každým svojím veršom odsudzoval fašizmus, odmietal neľudské poriadky. Odbojová poézia J. Jesenského mala príležitostný charakter
(Proti noci, Čierne dni, Na zlobu dňa II, Reflexie, Jesenný kvet).
VLADIMÍR ROY (1885 - 1936) - pôsobil aj v Púchove
- štud. teológiu a filozofiu BA, Škótsko, rozpoltený, chorý, nepokojný, rozorvaný
- národné a soc. problémy, nedôvera k dobe
- prekladateľ - E. A. Poe
knihy: Rosou a tŕním, Keď miznú hmly, Cez závoj, Peruťou sudba máva
Autor zobrazuje vo svojich veršoch mravné a filozofické otázky lyrického hrdinu, ktorý je nositeľom symbolistických a dekadentných nálad. Je vnútorne rozorvaný (napr. báseň Jak kebych dvoje duší mal ...). Jeho smútky sú však motivované aj skúsenosťami zo života v podmienkach národného a sociálneho útlaku (napr. b. Kríž môjho rodu). Autorov básnický jazyk sa rozvíjal aj pod vplyvom jeho prekladateľskej činnosti. Roy preložil básnickú skladbu Havran od E. A. Poa.
FRANTIŠEK VOTRUBA (1880 Tábor CZ- 1953 BA)
- v mladom veku prišiel na Slovensko
V literárnej kritike pracoval najsústavnejšie pred prvou svetovou vojnou. Neskoršie bola jeho práca v tejto oblasti príležitostná. Vo svojich článkoch kliesnil nové zásady hodnotenia literatúry, keď zdôrazňoval, že predmetom literárnej tvorby majú byť objektívne spoločenské otázky a v rovnováhe s nimi aj mravné ľudské problémy a osobné zážitky a city.
Jeho články vyšli súborne v dvoch zväzkoch s názvom: LITERÁRNE ŠTÚDIE I,II. Votruba bol aj básnikom. Verše uverejňoval pod pseudonymom Andrej Klas.

2. strofa (Verše - Krasko) - reflexívna lyrika
1. strofa - prevláda lyrika
13c)
- ťažko, zhynúť, až, chrbát, dovtedy, z ktorých


14. Obraz prvej svetovej vojny vo svetovej literatúre (H. Barbusse, R. Rolland, Remarque, E. Hemingway, J. Hašek)

Na prelome 19. a 20. storočia vstúpil kapitalizmus do svojho najvyššieho štádia - imperializmu. Jeho vnútorné protirečenia vyústili do prvej svetovej vojny (1914 - 1918), ktorej padli za obeť milióny ľudských životov a nesmierne materiálne i kultúrne hodnoty.
V umení protimeštiackeho zamerania sa už pred prvou svetovou vojnou začali rozvíjať 2 hlavné prúdy: avantgardný a socialisticko realistický.