AVANTGARDNÉ SMERY:
1.Kubizmus - rozv. sa v maliarstve,do maľby vniesol rozklad na geometr. tvary
2.Futurizmus - odrážal prudký civilizačný pokrok na zač. 20. stor., syntézou týchto dvoch smerov vznikol kubofuturizmus.
3.Expresionizmus - expresionisti postavili proti falošnej buržoáznej morálke slobodu prírodného a pudového života, proti krutosti súvekej spoločnosti utopistickú predstavu sveta založeného na láske.
4.Dadaizmus - vylúčili z básne akýkoľvek zmysel a rozbíjali aj slovo ako základnú významovú jednotku
5.Surrealizmus - na hlavný zdroj umeleckej tvorby povýšil logikou nekontrolované oblasti ľudskej psychiky - sen a podvedomie
6.Konštruktivizmus -za najdôležitejšiu stránku umelec. diela pokladal funkčnosť
7.Poetizmus - Nový ideál krásy hľadal v ľudskej družnosti a životnej aktivite, ale aj v objavovaní exotických krajín a v iluzívnom svete masovej zábavy.

Umelecké avantgardy boli živelnou revoltou proti ustáleným hodnotám 19. stor., voči meštiackemu životnému štýlu a konzervatívnemu umeleckému vkusu. Zároveň sa usilovali o nové videnie skutočnosti a o jej stvárnenie novými, netradičnými výrazovými prostriedkami.
I. svetová vojna výrazne zasiahla do života ľudí, svoj odraz našla aj v li¬teratúre. vzniklo mnoho diel, v ktorých spisovatelia zobrazili utrpenie vojakov a civilného obyvateľstva. Svojimi dokumentmi sa obracal k svedomiu sveta a vy¬jadrovali všeobecnú túžbu po mieri.
I. svetová vojna bola dôsledkom narastajúcich konfliktov medzi imperialis¬tickými mocnosťami. Základom bol boj o moc a úsilie o nové rozdelenie sveta. na vojnu bolo najlepšie pripravené Nemecko. Usilovalo sa zvíťaziť v rýchlej bles¬kovej vojne na západnom fronte a poraziť ruské vojská skôr ako sa bude môcť ob¬rovská ríša zmobilizovať. Tento predpoklad Nemecku nevyšiel.
I. svetová vojna nútila človeka uvažovať o jej príčinách, o podstate a spô¬sobe zabrániť jej. Spis. odsudzovali vojnu ako nespravodlivú, obhajovali jej neľudskosť a mnohí z nich sa priamo zúčastnili bojov na fronte. Najväčšou ťar¬chu vojny niesli európske štáty, a preto sa táto téma prejavila najmä v európ¬skych literatúrach.
OKOLNOSTI 1. SV. VOJNY
Imperialistické veľmoci sa od konca 19. storočia usilovali o nové rozdelenie sveta, a preto hľadali vhodnú zámienku na rozpútanie vojny. Tou sa stal atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda, ktorý bol spáchaný v júni 1914 v Sarajeve (Bosna). Rakúsko-uhorská vláda obvinila Srbsko, že podporovalo sprisahancov, ktorí následníka trónu zastrelili, a 28. júla 1914 vypovedala Srbsku vojnu.
K malému napadnutému Srbsku sa pripojili Rusko a Francúzsko. Najvýbojnejší európsky štát Nemecko tak získal podnet zaútočiť proti týmto krajinám. Postupne sa do vojny zapojilo 33 štátov a vojna sa stala svetovou.
Prvá svetová vojna bola otrasom, ktorý nútil každého mysliaceho človeka uvažovať o jej podstate a príčinách i o spôsobe zabrániť jej opakovaniu. Toto sa odrážalo aj v literatúre. Záver mohol byť len jediný: odmietnutie nespravodlivej vojny, odhalenie jej neľudskosti a mravné odsúdenie jej strojcov.
STRATENÁ GENERÁCIA: - boli to pôvodne americkí spisovatelia, ktorí prežili 1. svetovú vojnu na európskych frontoch. Neskôr generácia tých, čo neboli schopní včleniť sa do povojnovej spoločnosti.
„Sme opustení ako deti a skúsení ako starci, sme drsní, i smutní, i povrchní"
HENRY BARBUSSE
- francúzsky spisovateľ, priekopník vojnového románu.
Oheň - jeho najznámejší román, presvedčivo sa mu podarilo vykresliť atmo¬sféru zákopovej vojny a predstaviť reakcie ľudí tvárou v tvár smrti. Veľkú po¬zornosť venoval všedným dňom vojny, náladám i rozhovorom medzi vojakmi. Vojaci prežívajú pocity sklamania a rozhorčenia pri stretnutí s naivnými obdivovateľmi vojny. Vrcholom románu sú drsné bojové scény, obrazy ľudského utrpenia a smrť z fyzického vyčerpania a duševného rozkladu. Z nich sa rodí túžba vojakov odstrá¬niť vojny, odsúdiť tých, ktorí ich vyvolávajú. Postupne vojaci strácajú ilúzie o spravodlivej vojne Francúzska. Ideové vyvrcholenie románu je zároveň vyznaním autora, ktorý sa v mene spolubojovníkov rozhodne organizovať medzinárodnú soli¬daritu proti vojne.
- toto dielo vzniklo na základe listov, ktoré posielal žene z frontu. - kompo¬zícia diela pozostáva z postupne spájaných príbehov, ktoré sa odohrávajú v zákopoch, na bojisku, ale aj počas dovolenky v zázemí.
- nachádzame tu naturalistické scény vojny. Používa hovorový jazyk.
Ideové vyvrcholenie románu je zároveň vyznaním samotného autora, ktorý sa v mene spolubojovníkov rozhodne organizovať medzinárodnú solidaritu proti vojne.
Dôležitú úlohu pri dynamizácii deja v Barbussovom románe Oheň plnia dialógy. Autor použil jednoduchý kompozičný postup reťazenia zážitkov a drobných príbehov. Postupnou gradáciou deja a myšlienky dospel k účinnej záverečnej pointe. V jazykových prostriedkoch aj v celkovom ladení rozprávania bol úsporný, so sklonom k expresivite výrazu.
ROMAIN ROLLAND (1866 - 1944)
- francúzsky spisovateľ, vo svojom svedomí odmietal vojnu a vzal si na seba povinnosť bojovať za pochopenie medzi ľuďmi.
- bol synom notára z burgundského mesta Clamecy
- študoval v Paríži históriu, ktorú krátky čas aj vyučoval
- dlhý čas žil vo Švajčiarsku
- sám komponoval a odborne sa zapodieval hudbou a umením