Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války
- nedokončený román je satirou na nespravodlivú vojnu. Humorom a satirou zobrazil vtedajší život. Množstvo príbehov podaných hovorovou rečou spája postava, ktorá nemá vo svetovej literatúre obdobu.
Množstvo epizodických príbehov podaných hovorovou rečou spája postava, ktorá nemá vo svetovej literatúre obdobu. Prefíkaný človiečik, obchodník so psami, prechádza bez obáv a zábran horúčkovitým ovzduším prvej svetovej vojny v Prahe, Českých Budějoviciach, Királyhide a na haličskom fronte. V dramatických situáciách, ktoré spravidla s nápadnou dobromyseľnosťou vyvoláva, využíva to, že bol vojenskými lekármi uznaný za hlupáka. Preto sa jeho prejavy, vyslovované s prostoduchou samozrejmosťou, pohybujú medzi prefíkanou, predstieranou obmedzenosťou a zastieranou normálnosťou, plnou výsmechu.
Hašek ich spojil so Švejkovou horlivosťou pri plnení „vlasteneckej povinnosti" a mravne i vecne pochybených rozkazov predstavených. Postavou Švejka sarkasticky zosmiešnil rozpadajúcu sa Rakúsko-uhorskú monarchiu a odhalil krutú nezmyselnosť vojny. Pomáha mu v tom aj preslávená Švejkova táravosť a pohotovosť pri rozprávaní až groteskných "príkladov zo života", ktoré obvykle pochovávajú aj posledné ilúzie o rozumovej či mravnej opodstatnenosti toho javu, ktorý Švejk svojím rozprávaním mieni podporiť.
Švejk je osamelý nehrdinský hrdina, ktorý si proti krutému a nezmyselnému pohybu mocného spoločenského mechanizmu pomáha dostupnými prostriedkami: vyčlenením sa z jeho systému (úradný hlupák) a účasťou pri jeho rozkladaní. Nastoľovanie dobových problémov a reakcia na ne prebieha ako mimovoľný proces, ktorý prekvapuje svojou pohotovosťou a šírkou.
Kompozične je román usporiadaný jednoducho. K skromnej dejovej línii sa voľne upína množstvo scén a historiek, zobrazujúcich v humornej a satirickej podobe svet, ktorý Švejk vníma a s ktorým sa musí vyrovnávať. V tejto postave sa vnútorne rozložený svet sceľuje do bizarnej, čudnej podoby ako v krivom zrkadle.
Dej: - úradný hlupák - Švejk najprv prekoná hrozbu odsúdenia za velezradu, ktorú si vymyslela horlivá rakúska polícia. Svojou ochotou pri vymýšľaní obvi¬není proti sebe zmätie aj surových policajných lekárov a úradníkov. S rovnakou ochotou vstupuje pred odvodovú komisiu a do armády, kde ako vojenský sluha pre¬chádza množstvom situácii. Odhaľuje sa v nich funkčný ideový a mravný rozklad rakúskej armády. Švejk k tomu prispieva plnením nezmyselných rozkazov, naivným táraním a porovnávaním príbehov z civilného a vojenského života, ktorými odsudzuje nezmyselnosť vojny.
ERNEST HEMINGWAY (1898 - 1961)
- patril k „stratenej generácii" - ovplyvnený 1. sv. vojnou, aktívne sa jej zú¬častnili a ich skúsenosti sa odrazili v dezilúzii, v užívaní života naplno (bohémsky život). Ovplyvnil ich psychológ Freud - zdôrazňoval individualitu a sex. slobodu. Nazývali ich kritici života 20. a 30-tych rokov.
- narodil sa v Oak Park v USA ako syn lekára a speváčky
- po štúdiu a prvých žurnalist. príspevkoch prišiel r. 1918 do Európy ako dobrovoľník v jednotke Červeného kríža na taliansky front. Bol ranený. V občianskej vojne v Španielsku bojoval na strane republikánov. Počas 2. sv. vojny prešiel viacerými bojiskami ako vojnový korešpondent. Po roku 1945 sa vrátil do USA, ale až do predčasnej smrti žil zväčša na Kube, blízko Havany
Svetový ohlas dosiahol románom: ZBOHOM ZBRANIAM, ktorý je autorovým zúčtovaním so skúsenosťou prvej svetovej vojny. Námetom románu je ľúbostný príbeh Frederika Henryho, amerického dobrovoľníka na talianskom fronte, a zdravotnej sestry, Angličanky Catherin. Jeho jadro je autobiografické.
Ich život najprv skomplikujú vojnové udalosti. Frederik je ranený a po návrate na front sa pri ústupe dostane ako dôstojník „s cudzím prízvukom" medzi prenasledovaných a spolu s tehotnou Catherin uniká do Švajčiarska. Ale ani tam mladý pár nenájde šťastie. Catherin i dieťa pri pôrode zomierajú.
román KOMU ZVONIA DO HROBU
V histórii troch dní, v ktorých skupina republikánskych vojakov pripravuje zničenie mosta a Robert Jordan prežíva vrchol svojho vzťahu k Márii, vytvoril Hemingway trvalý pamätník nielen sebe, ale i pokrokovým silám Španielska a občianskej vojny. Aj tu sa stretávame s hrdinom vo chvíľach najťažšej životnej skúšky, ktorú podstupuje s veľkým sebazaprením. Autor pracoval zložitou kompozičnou technikou paralelných dejových pásiem a dramatickým prelínaním časovej roviny.
novela: STAREC A MORE - bol za ňu aj za ostatné dielo poctený Nobelovou cenou. Je to príbeh veľmi jednoduchý, blízky symbolu. Starec Santiago, ktorý sa živí rybolovom, má v poslednom čase stále neúspech. S loďou, ktorá je stará a jej plachta pripomína prehrané boje, vydáva sa na lov, od ktorého očakáva rozhodnutie, či bude ešte schopný obstáť v "konkurencii" so starobou. Ďaleko na mori sa mu podarí zdolať mimoriadne veľkú rybu, ale počas návratu mu ju celú obžerú žraloky. Nebol porazený, ale nie je ani víťaz. Nevzdal sa, potvrdil si svoju ľudskú hodnotu. Budúcnosť patrí však mladému chlapcovi, ktorý chodieva so starcom na more, aby sa od neho naučil remeslo.
Hemingway vo svojich dielach vytvoril mužné typy hrdinov, ktorí si aj v nepriaznivých podmienkach uchovávajú svoje ľudské hodnoty. Spoločenský rozmer ich činnosti spravidla nevystupuje do popredia. Ich mravný príklad spočíva v rozhodnosti, sebavedomí a odhodlaní obetovať sa bez okázalosti pre dobrú vec.
14c)
spoločné - front, zázemie
14d)
- 2 odl. sp.: je to rozprávanie
1. časť - rozprávač (o Petr.) r 3. osobe
2. časť - reč postáv
POLOVETNÉ KONŠTRUKCIE
Prechodnou konštrukciou medzi vetou a súvetím sú polovetné konštrukcie. Vznikajú vtedy, ak sa k jednoduchej vete pridruží druhotná predikácia - polopredikácia, ktorá nemá formu prísudku s určitým slovesným tvarom.
Podstatou premeny dvoch viet na jednu vetu s polovetnou konštrukciou je zmena určitého slovesného tvaru na neurčitý slovesný tvar. (opakoval si, vypýtal si, zaujímal sa)  (opakujúc, vypýtať si, zaujímajúci sa)
Dej sa v polovetných konštrukciách vyjadruje: prechodníkom (opakujúc, zakryjúc), príčastím (zaujímajúci sa), neurčitkom (vypýtať si). Dej, ktorý je vyjadrený určitým slovesným tvarom je hlavným dejom, dej vyjadrený neurčitým slovesným tvarom je sprievodným dejom.