ŠTEFAN KRČMÉRY (1892 Mošovce - 1855 BA)
- nadväzoval na štúrovcov a Hviezdoslava, príroda, vlastenectvo
- jeho poézia sa formovala v dotyku s liter. modernou a európskou symbolistickou poéziou
- venoval sa nadosobným problémom, inšpiruje ho oravská príroda - útecha, ideál. Príroda ho púta schopnosťou obnovy, rytmom vzniku a zániku.
- priblížil sa skôr k typu „vzdelaného“ (poeta doctus) ako „rodeného“ (poeta natus) básnika. Vlastenecké ladenie a humanistické myšlienkové posolstvo zakotvené v odkaze štúrovcov, to bola jeho ideovo-estetická a mravná náplň.
Keď sa sloboda rodila
- vyslovil radosť z národného oslobodenia a tiež aj túžbu po príchode nových čias. - básnický dokument o dobe i autorovi.
Piesne a balady
Prostá pieseň hôrna - v prírode vidí svojich predkov, cíti sa v nej mladý, chce sa sem vrátiť aj po smrti, sníva o lepšom usporiadaní sveta.
-
Na fraštáckom poli - motívy protitureckých a hurbanovských bojov (1848/49), boli tu popravení štúrovci - Holuby, Šulek - venované im.
preklady Z cudzích sadov
MARTIN RÁZUS (1888 - 1937)
- patril do prechodnej generácie. Vplýval na neho symbolizmus a lit. moderna.
Z tichých a búrnych chvíľ
- témou je túžba po aktivite, Prométeovská túžba - túžba urobiť niečo pre ľudí.
Prometeus - stotožňuje sa s antickým hrdinom, snaží sa vniesť svetlo do života ľudí svojou poéziou, ale za to sa nedočká odmeny, ale iba závisti, a preto autor nie je spokojný.
To je vojna
- reaguje na 1. sv. vojen, vyjadruje bolesť, utrpenie
Matka - matka zomiera v noci na stanici, keď márne vyčkávala na syna vracajúceho sa z vojny.
poéma Stretnutie - básnická skladba bola napísaná krátko pred smrťou. Bilancuje svoj život, je rozhovor s matkou. Básnik si uvedomuje, že sa dostal tam, kde nepat¬ril, cítil sa ako kameň v panskej záhrade, v závere verí v lepšiu budúcnosť.
Ahasver, Stretnutie - uvedomil si vlastné ideové omyly
EMIL BOLESLAV LUKÁČ (1900 Hodruša - 1979 BA)
- teológia v BA, Paríži, Lipsku
- učiteľ SLJ v BA
- Národné noviny, tajomník spolku slov. spisovateľov
- vychádzal zo symbolizmu

Dunaj a Seina
- Dunaj mu symbolizuje domov, Seina - symbolizuje cudzinu (Paríž)
- vychádzal z francúzskeho aj z domáceho symbolizmu.
- protiklad domova a sveta, mesta a dediny, pričom dedina ako symbol rodného kraja splývala v jeho predstave s kladnými mravnými hodnotami, a na druhej strane mesto je mu symbolom nerestí a záporných spoločenských javov:
b. TAEDIUM URBIS (Hnus z mesta) - báseň symbolistická, nachádzame tu eufóniu - za sebou nasledujúce slová začínajú na rovnakú spoluhlásku „sláva, sprzna, slasť". - zovretá forma sonetu, veľa metafor, symbolov, ozdobných prívlastkov, medzi ktorými pôsobí kontrastne „mam a jed“ veľkomesta s predstavou čarokrásneho domova
O láske neláskavej
- intímna ľúbostná lyrika
- láska v sebe skrýva aj nenávisť, očarenie i sklamanie, sladkosť i trpkosť.
Oxymoron - spojenie dvoch pomenovaní, ktoré sa navzájom vylučujú.
zb. Križovatky
- odklon od intímnej lyriky, viac problematika všenárodná, objavujú sa aj motívy smútku, bezvýchodiskovosti, ktoré pramenia z jeho predtuchy vypuknutia ďalšej svetovej vojny - založená na symboloch a alegórii
zb. Elixír - záujem o verejné problémy, básnik zvádzal zápas v sebe, napätie medzi potrebami tela a ducha, rozumu a citu, večného blúdenia svetom bez istôt a istotami domova: je to boj o vnútornú rovnováhu vo svete plnom rozporov.
zb. Moloch, Bábel - protifašistické
VALENTÍN BENIAK
- spolu s Lukáčom bol predstaviteľom symbolizmu.
Tiahnime ďalej oblaky
- prevládajú dedinské motívy, svet, život v 30.tych rokoch, tvoril aj poéziu platnú k vtedajším časom.
JÁN SMREK (1898 Zemianske Lieskové - 1982 / MT)
(Ján Čietek)
- tovariš v Maďarsku, I. vojna v maď. armáde (Turecko, Palestína) - malária
- založil Edíciu mladých slov. autorov v Prahe
- patrí k najvýznamnejším básnikom symbolizmu, predstaviteľ vitalizmu. Venoval sa prekladaniu (z maďarčiny), tvorba pre deti.
- do slov. lit. vniesol motív mesta, lásky, vitalizmu, protivojnový tón