zobrať verbovné a tak sa vyhovoril, že ich zabudol v sedliackom odeve. Keď sa raz v noci prebudil, zbadal, že Mihvok mu prehľadáva veci. Vôbec mu nedôveroval. O jeho zámeroch sa presvedčil hneď na druhú noc, keď Mihvok zavolal vojakov, aby ho zlapali. Adam však včas z hostinca ušiel. Šiel na opačnú stranu, potom si to rozmyslel a okľukou sa vydal na B-ský hrad.
Cestou stretol ženy so záprahom, kt. ušiel kôň. Pomohol im a 2O-ročná Betka mu ponúkla, že keď príde do Trnavy, aby sa zastavil u Pohánkových. Po príchode na B-ský hrad sa mu posmievali, že je mladý, preto povedal, že ho zverboval strážmajster Sekera a tak ho teda predviedli pred majiteľa Petra Pavla Práskovského. Ten začal vyzvedať, prečo ho takého neskúseného poslali na tento zámok. Najskôr sa vyhovoril, že Mihvoka stratil, ale nakoniec povedal pravdu aj o grófovi Markočovi. Zachránila ho grófka Praskovská, lebo jej muž ho chcel zbiť. Stretáva sa aj s protestantským kaplánom Konôpkom. Praskovský slúžil Betlénovi - otec protestantov. Na tomto zámku dochádza k oslavám. Praskovského syn je ženatý s grófkou, kt. sa rada zabáva. Čaká dieťa. Adam sa zoznamuje s komornou tejto grófky Brigity - Žošou. Keď sa oslavuje, Adam jej pomáha s prádlom. Od nej sa dozvedá, že na hrade straší.
Ako sa grófka pozerala z okna, zbadala bielu mátohu, utrpela šok a porodila predčasne mŕtve dieťa. Na zámok prišiel aj Mihvok, kt. chcel Žošu, lenže už sa s ňou stretával Adam. Dal si do súvislosti Adama a prišiel na to, že príčinou nešťastia grófky bol Adam. Praskovský zvolal súd a odsúdili Adama na škripec. Adam nič nechápal a vo väzení pretrpel to najhoršie. Samuel Konôpka považoval súd za nespravodlivý a rozhodol sa Adamovi pomôcť.
Samo bol protestantom a vyštudoval teológiu. Uvedomoval si nielen svoju neistotu k cirkvi, ale aj uhorskú neistotu. Katolícku vieru v Uhorsku šíril Peter Pázmán dosť násilne. Zdalo sa mu, že Praskovský nie sú hodní cirkvi a rozhodol sa zo zámku ujsť spolu s Adamom. Vypracoval dobrý plán. Využil voľnosť pohybu a keďže Adama strážil len l vojak, útek sa podaril. Nastal problém dostať sa zo zámku. Natrafili na Mihvoka, ale útek zvládli. Potom sa rozhodli pre Trnavu. Adam si spomenul na Betku.
Na ceste zbadali sedliaka, kt. sa chcel obesiť. Adam mu však stihol prerezať povraz. Sedliak im potom povedal, že zabil pánovho psa, kt. hrýzol jeho dcérku. Konôpka mu to vyhovoril a dal mu aj dukáty. Sedliak prišiel domov s dukátmi a s farárom šiel do kaštieľa k pánovi Volkovi. U Volka boli práve na návšteve pán Šimon Rovniansky s manželkou Klárou. Šimon bol surový, neotesaný, mäkkého srdca. Klára sa dostala do bohatej rodiny, vzdelaná, príjemného vystupovania, dobrosrdečná. Sedliakove dukáty neboli pravé, ale Klára sa ho zastala a Volka mu odpustil. Adam s Konôpkom šli ďalej, skrývali sa pred zbehmi a vojakmi. Raz ráno počuli nárek a smiech. Spoznali mladého pána, Ondreja Praskovského, kt. mučila mladá zberba. Adam odmietol Ondrejovi pomôcť, ale Konôpka ho prehovoril. Adam všetkých zastrelil, l im ušiel a získali 5 koní. Pri najbližšej dedine sa rozhodli Ondreja z nosidiel vyložiť. Dostali sa na hrad Rovnianskych, kde sa Ondreja ujala Klára a všetko sa dozvedela od Konôpku. Ondrej si nemohol pripustiť, že je vďačný sedliakovi. Konôpka píše Praskovským list. Zaľúbil sa do Kláry a oddiaľoval odchod. Obaja si však báli priznať vlastné city.
Na B-skom zámku sa Mihvok po odchode Adama prebral a zburcoval zámok. Ondrej ich začal prenasledovať, ale ho prepadli zbojníci, kt. Adam zabil. Medzitým prišiel od Konôpku list a Brigita odchádza do Rovnianskych pre Ondreja. Konôpka vedel, že bude musieť odísť, preto sa začal Kláre vyhýbať, ale opäť sa stretli, kde si otvorene vyjadrili svoj vzťah. Rozhodli sa pretrpieť lásku, lebo kňažstvo zvíťazilo. Prichádza Brigita, kt. však v Šimonovi nachádza životnú lásku a Klárou opovrhuje. Konôpka vyzval Šimona, aby neurážal Kláru, pretože dvoril Brigite. Šimon si uvedomil svoj čin a Praskovských vyhodil, na čo sa Brigita urazí. Klára videla, čo Šimon zapríčinil na podnet Konôpku a nahnevala sa. Adam s Konôpkom sa stali opäť vyhnancami.
Konôpkovi sa podarilo prehovoriť majstra Pohánku, aby dal Adamovi zamestnanie a vzdelanie. Pohánka musel prijať Adama za pisára kvôli Betke, kt. ho spoznala. Adam s Betkou sa potom chceli zobrať. Do Trnavy prichádza arcibiskup Peter Pázmán. Jeho cieľom bolo získať veľmožov, kt. prestúpili z evanjelickej do katolíckej cirkvi. Konôpka sa musel preto schovávať, kde často myslel na Kláru. V skupine na ulici spoznal Mihvoka. Bál sa, aby nenašli Adama a začal na nich kričať. Mihvok spoznal kňaza a šiel za Praskovským. Adam chcel prespať u Konôpku, kt. odmieta. V noci ho potom prepadli vojaci Praskovského. Adam sa rozhodol, že mu pomôže a vymyslel plán. Prichádza za kapitánom a nahovára ho, aby prepadli Praskovského sprievod. Stalo sa tak, Mihvok bol zabitý a Konôpka oslobodený. Betlén sa dozvedel, čo sa stalo a oslobodzuje Konôpku od kňazského stavu, lebo vedel o jeho vzťahu ku Kláre. Konôpka ide za Klárou, ale nachádza už iba jej hrob. Adam sa s Betkou oženil. Tá sa raz potom zdôverila kamarátke o Adamovom tajomstve, kt. vedela už celá dedina aj s biskupom. Ten ho dal potom verejne odsúdiť na smrť sťatím hlavy na Trnavskom námestí.
Adam Šangala - vysoký, urastený, bol vlastne celý život utečencom, pretože spravodlivosť ho prenasledovala za to, že sa postavil proti nespravodlivosti. Prvou predtuchou bolo to, že pomohol sedliakovi, kt. sa potom postavil proti nemu. Bola to doba krutovlády, biedy a lakomstva. Autor zdôrazňuje, že pokiaľ bude na svete toľko zla a krutej vlády, život každého človeka sa bude podobať na život Adama Šangalu.
Samuel Konôpka - bol človek, kt. aj keď bol kaplánom, musel bojovať proti morálke. A práve Adam mu umožňuje presviedčať ho, že to čo robí, robí dobre. Život ako taký mu nenaplnil cieľ a hlavne cirkev, preto sa jej napokon tiež vzdáva, hoci kvôli nej stratil životnú lásku - Kláru.
Dielo má výrazné naturalistické prvky a autor sa snaží pravdivo opísať nielen súčasnosť, ale dáva pohľad aj do minulosti. Dej je oživovaný dialógom, ktorý nám umožňuje prežívať podobné pocity, ako aj "štvanec" Adam Šangala.
- vládnu náboženské boje, autor sa snaží ukázať na spoluprácu katolíka a evanjelika. Román sa začína smrťou otca Adama a končí Adamovou smrťou. Kritika na poddaných: nevzdelanosť, ľahostajnosť, nedostatok zmyslu pre spravodlivosť, panstvo odsudzuje za surovosť, lakomosť.
- bol ovplyvnený pozitivizmom - konanie človeka je určené dedičnosťou a okol¬nosťami.
- taktiež bol ovplyvnený naturalizmom - 60.-te roky 19.stor. vo fr. Emilé Zola. Hl. znaky - vecnosť a dokumentárnosť - literatúra ako správa o živote. Spracovanie dovtedy nezvyčajných tém pre literatúru. Dôraz na biologickú podstatu člo¬veka a dedičnosť.
Cesta životom
- Hl. postava: Jozef Svoreň - pomaďarčil si meno na Szvorenyi - je to záporná postava, je rozprávač príbehu, dokumentárny štýl.
- J.S. absolvoval „školu luhania a pretvarovania sa“. Tento spôsob chápania života sa stal jeho životným, vedúcim názorom
- kritika vrstiev , ktoré sa odnárodňovali, ich mravný úpadok. Hl. postava sa celý život prispôsobovala. Uvedomuje si svoju podlosť, ale už sa nemieni vrátiť do predchádzajúci koľají.
- prvky naturalizmu - drsný opis prostredia, života, postáv, sadizmus