OSVALD ZÁHRADNÍK (1932 - )
Sólo pre bicie (hodiny)
- konfrontácia sveta penzistov so svetom mladých
- Penzisti sa stretávajú, spomínajú na minulosť. Každá postava je svojská, má svoj názor na život. Divák sa postupne dozvedá, že spoločnosť starých ľudí, ktorí sa schádzajú v penzistovej domácnosti, sem prichádza z domova dôchodcov a pointou pri odhaľovaní tajomstiev je v závere obsah kufra starej pani Contiovej. Nosí v ňom svadobné šaty, hoci nikdy nebola vydatá a sníva o svojom domnelom synovi. Oslava jej narodení sa končí tragicky. Telefonicky sa rozpráva so svojím neskutočným synom, hoci všetci ostatní vedia, že je to len hra. Ne keď sa zdanie má stať skutočnosťou, dostáva infarkt.
- Hoci starí nechápu dnešný svet, všetkých spája vlastný svet, ktorý si bránia. Dvojica mladých, ktorí v hre vystupujú, žije v ilúzii o budúcnosti. Oba tieto svety nestoja proti, ale popri sebe.
- autor využíva symboliku v dialógoch i rekvizitách
PETER KARVAŠ (1920 BB - )
Polnočná omša (1958 - prológ+3dejstvá+záver)
- najskôr odmietnutá pre znesvätenie SNP, neskôr prijatá pre realistické zobr.
- dom na okraji mesta v povstaleckej oblasti na konci vojny
- Valentín Kubiš, jeho žena Vilma (hlava rodiny), deti Marián, Angela Ďuro (jeho dievča Katka)
- Vianoce - neistá situácia - Ďuro bojuje s partizánmi, jeho izbu má prenajatú nemecký poručík Breker. Ďuro sa náhle vráti a rodina ho ukryje. Vznikajú však rozpory, pretože sa tým všetci vystavujú riziku zastrelenia. Breker o Ďurovi vie, ale s rodinou sa pohráva, čaká, ako sa zachovajú. Vilma o Ďurovi povie kňazovi, ktorý to povie Nemcom - Ďura zastrelia. Rodina sa háda, kto za to môže. Breker Slovákom nadáva - zbabelí, zradcovia. Nakoniec prídu partizáni - rodina Brekera zatají.
Absolútny zákaz
- zákaz dívať sa z okna
- reakcia na absurdné procesy, priznania nevinných k zločinom
- potláčanie demokracie, slobody
IVAN BUKOVČAN (1921 - 1975)
- jeho postavy sa nemôžu na nikoho spoliehať, musia konať samé za seba - odhaľuje ich charaktery a preveruje morálne hodnoty.
Kým kohút nezaspieva
- 1944 - malé mesto - celý dej v pivnici, kam postupne Nemci privedú 10 ľudí - rukojemníkov za zastreleného Nemca. Ich charaktery sa prejavujú, keď im Nemci kážu vybrať jedného, ktorého zastrelia, ostatní budú prepustení.
- učiteľ, holič Uhrík - zabije tuláka, nakoniec sám vybehne von

sci-fi komédia Takmer božský omyl - nepomer medzi rozvojom vedy a morálkou čl.
Luigiho srdce alebo Poprava tupým mečom
- odsúdenie konzumnej spoločnosti
- Luigi odsúdený na smrť, ľudia chcú jeho srdce na experimenty - hyeny - nakoniec ho zlynčujú
ABSURDNÁ DRÁMA
- 50. roky - nihilistická koncepcia (popieranie všetkého), a.d. vychádzala z existencialistickej filozofie. Bezvýchodiskovosť z rozporov spoločnosti povyšovala na nezmyselnosť života vôbec.
- antidráma - chýba súvislý dej, často i zápletka, motivácia konania postáv, medziľudská komunikácia postáv a rozuzlenie v závere hry. Hrdina je obyčajne osamelý človek, neschopný komunikovať s inými postavami. Jazyk neslúži na dorozumenie, pretože monológy sú nelogické.
-Eugéne Ionesco (Francúz RUM pôvodu), Friedrich Dürrenmatt (Švajčiar)
SAMUEL BECKETT
Čakanie na Godota
- hra nemá dejovú líniu, je takmer bez dekorácií
- na opustenej ceste sa stretávajú dvaja tuláci Estragon a Vladimír. Z ich chaotického rozhovoru vyplýva, že čakajú na akéhosi Godota. Počas ich replík prichádza na scénu dvojica - pán (Pozzo) vedie na reťazi otroka (Lucky). Kým pán sa správa povýšenecky, sadisticky, otrok je pokorný, pasívny. Na konci dejstva sa objaví chlapec, ktorí oznamuje, že Godot príde až zajtra.
- druhé dejstvo predstavuje tú istú scénu s tými istými postavami, len pán je slepý, preto odkázaný na pomoc otroka. Postavy opäť opakujú banálnu frázu, že čakajú na Godota, ktorý ani v závere hry neprichádza.

CUDZIE SLOVÁ - neustále pribúdajú do jazyka - internacionalizmy, neologizmy
- cudzie slova: 1. Kalky (prebraté aj s pravopisom), 2. Prebraté v pôvodnom.


19. Lyrizovaná próza, jej vývin a miesto v slovenskej literatúre.

Lyrizovaná próza sa vyčlenila v 30.-tych rokoch ako protest proti vojne a fa¬šizmu. V 30.tych rokoch padajú všetky doterajšie ľudské hodnoty: časť, svedo¬mie, láska, spravodlivosť, pravda. Lyrizovaná próza sa snaží ich upevňovať, vracať ich, k nim sa utieka. Je príznačným javom vo vývine slov. prózy, spôso¬bila ju v povojnovom období otrasená dôvera autorov v silu rozume a snaha o ob¬novu citovosti. Je priblížením k romantizmu a odklonom od opisného realizmu. Tento prúd sa upínal k dedinskému a vrchárskemu prostrediu. Východiskom ich tvorby však nebola objektívna skutočnosť, ale svojská, fantazijná až rozpráv¬ková predstava o svete. Na lyrizovanú prózu mala vplyv aj svetová literatúra (hlavne francúzska a švajčiarska) - expresionizmus, francúzsky regionalizmus