Znaky lyrizovanej prózy
- rozpor medzi snom a skutočnosťou
- subjektívne prežívanie sociálnych protirečení
- odklon od mesta a prikláňa sa k dedine a prírode
- oslava až personifikácia prírody, príroda sa stáva jednou z postáv
- rozlet fantázie a predstavivosti, snov
- tajomnosť a záhadnosť
- cítiť obhajobu slobody, pravdy, spravodlivosti, ľudskosti a svedomia
- krásny metaforický a lyrický jazyk
- má vnútorný rytmus a rytmický jazyk
- oslabenie dejovosti /novela baladická rozprávka/, mnohé prózy prechádzali do roviny fantázie, mýtickosti
- témy lyr. prózy: láska, priateľstvo, česť, príroda, detstvo, domov
- jazykový prejav aj jazyk je lyrizovaný - stiera sa hranica medzi autorskou rečou a rečou postáv, rozprávanie v 1. osobe, vnútorný monológ, využíva sa me¬tafora, personifikácia
- postavy: chudáci, zbojníci
MARGITA FIGULI (1909 Vyšný Kubín - 1995)
- G DK, OA BB, úradníčka
- novelou Tri gaštanové kone dosiahla veľký čitateľský úspech. Toto dielo patrí k vrcholným dielam slovenského naturizmu.

Tri gaštanové kone (čiták)
- prvé dielo lyrizovanej prózy
- hlavnou myšlienkou je "Násiliu možno vzdorovať dobrotou srdca."
- autorka na neveľkom epickom priestore rozvinula ľúbostnú drámu so sociálnym pozadím. V centre príbehu stoja dve kontrastné postavy vnútorne čistá a citovo založená Magdaléna a jej nápadník Zápotočný - bezohľadný sebec a boháč.
- v jadre novely je boj o určité poňatie lásky. Na jednej strane je to láska ako strhujúca sila, ako vášeň a náruživosť, ktorá vedie až k zločinu, na druhej strane je podaná ako sila etická, ako sebaprekonávanie. Láska tvorí podklad príbehu, kde na jednej strane stojí náruživý Zápotočný, na druhej strane roz¬právač príbehu - Peter.
- celá kompozícia je založená na váhavosti - uvážlivosti hrdinu. Peter, ktorý kráča svojou vlastnou cestou, nachádza východisko aj v najťažších situáciách tak, že sa radí nie s vonkajšími pomocníkmi /ľudskými a zvieracími/ ako je to v rozprávke ale predovšetkým sa riadi sám sebou.
- dej sa odohráva na Orave, nie je určený čas, ide o konflikt dobra a zla, existuje tu trojitá gradácia /vždy sa niečo trikrát opakuje/, dobro predstavujú Peter a Magdaléna, zlo Jano Zápotočný, Maliarička,. Magdaléna a Peter o sebe snívajú, Magdaléna sa sľúbila Petrovi (Peter je z Turca) za podmienok, že pos¬taví dom, získa majetok a 3 gaštanové kone,
Magdaléna sľub nedodrží (je prinútená vydať sa za Zápotočného). Peter miloval Magdalénu a tým, že si ju nemohol vziať, sa jeho láska zväčšovala.
- jazyk je podobný básni, používa metafory, biblizmy.

štvorzväzkový román Babylon - posledné roky Chaldejskej ríše (538pnl)
DOBROSLAV CHROBÁK (1907 Liptov - 1951 BA)
- eltech Praha, ČS rozhlas BA
- je tvorcom vysoko kultivovaného jazyka, ktorý čerpal z ľudí. Lepšie rozumel dedene a psychike dedinských ľudí ako mestu.
1. zb. 8 noviel Kamarát Jašek
- hlavným hrdinom autor - rozprávač
- vykreslenie vnútorného sveta hl. postáv, ich vzťah k svetu.

novela Drak sa vracia
- podobá sa na rozprávku - Drakovi pripisujú čarovnú moc.
- hlavný problém: hľadanie stratenej cti a dôvery, hlavné postavy - Drak (Martin Lepiš), Ši¬mon, Eve. Drak je postava tajomná, záhadná, nik nevie odkiaľ prichádza, je veľmi svojský, považujú ho za symbol zla, za vraha, je sám, človek prírody, po¬važujú ho za čarodejníka. Drak stelesňuje v kolektívnom poňatí dediny zlo, a nešťastie, dedina sa s ním zmieruje, keď s nasadením vlastného života zabraňuje nešťastiu. Chce, aby ho dedina prijala.
- dej sa odohráva v tatranskej prírode, je to vlastne jej oslava. Draka našli ako malé dieťa pohodené na ceste. Jeho opatrovateľom bol hrnčiar Lepiš. Po de¬dine sa povrávalo, že ho neskôr zabil. Drak opúšťa milú Evu (čaká s ním dieťa) a odchádza z dediny. Po rokoch sa vracia späť do dediny. S jeho príchodom sú spojené suchá a lesné požiare. Drak sa podujme zachrániť dedinský dobytok. De¬dina mu nedôveruje, posiela s ním jeho najväčšieho nepriateľa Šimona Jariabku. Šimon najprv Drakovi neverí, no postupne zisťuje, že v stávke nie je len Eva, ale aj Drakova česť. Drakovi sa čriedu podarí priviesť a získava tým stratenú dôveru. Eva pochopí, že má rada Šimona. (konflikt so stádom). Šimon zapáli Dra¬kovi chalupu, lebo ho podozrieva, že stádo predal Poliakom. Avšak Drak sa vráti aj so stádom, Eva zistí, že Drak ju neľúbi.
- hovorové výrazy, expresívne výrazy, metafory a prirovnania. Draka charakterizuje vonkajšími znakmi a Šimona vnútornými monológmi.
- rozprávačkou je Eva ako stará matka, ktorá hovorí tento príbeh vnukom.
FRANTIŠEK ŠVANTNER (1912 Bystrá pri Brezne - 1950 Praha)
- v jeho tvorbe vrcholí prúd lyrizovanej prózy. Ospevuje v nej svoj rodný kraj.
Málka