TÉMY:
1. ľúbostné básne - Z noci i z rána (vplyv ľudových tradícií)
2. vzťah k domovu a matke zb. Tri prúty Liptova
- 3 prúty - príroda, ľud, história
- prelínanie lyrických a epických prvkov, jedinečná oslava rázovitého rodného kraja a ľudí zrastených s ním celý život, najmä otca, matky...
- pôvodne 3 spevy, uvedené troma básňami: Návrat (liptovská príroda a ľud), Pri kozube (história - 1848), Pieseň krásy (zrastenosti ľudu s tvrdou prírodou).
Po pridaní poémy Po rokoch  Liptovská píšťala
3. SNP - zb. Ohne na horách - SNP chápe ako obranu domova, no zároveň ako otváranie jeho perspektívy, nového života a nových medziľudských vzťahov.
4. človek - zb. Zrelosť

- nasledujúci nesúvisia s témou, patria sem iba časovo
IVAN KUPEC (1922 Hlohovec - 1997)
Mahonai - lyrická skladba, „sága pre ženský hlas“
- konfrontácia sveta potenciálnej hrôzy spôsobenej termonukleárnou katastrofou a sveta lásky, krásy a nehy, ktorý zastupuje lyrická hrdinka Mahonai.
Mušľa, Podľa hviezd meniť masky
VOJTECH MIHÁLIK - Plebejská košeľa, Tŕpky, Appasionata
REPORTÁŽ
- publicistický (zmiešaný) žáner (rozšírená správa), má beletrizovaný dejový opis, dáva názornú predstavu o udalostiach prostredníctvom autentického zážitku
- oživená dejovými prvkami
Okazionalizmy - príležitostne utvorené básnické slová: (strapať, vybŕdnutých, zakvietený)


21. Obraz človeka a sveta v tvorbe V. Mihálika, M. Rúfusa, M. Válka a predstaviteľov strednej a mladšej básnickej generácie

Mihálik, Válek a Rúfus patria do obdobia po 2. sv. vojne a do literatúry vstupujú v polovici a na konci 5O r. V období po 2. vojne sa začal formovať socializmus. Individualizmus a subjektivizmus ustupuje kolektívnemu prístupu k budovaniu socialistickej spoločnosti. Začali sa zhodnocovať pokrokové a revolučné tradície, zjavilo sa nové vlastenectvo inšpirované hrdinstvom ľudu za vojny a v SNP. Umocňoval sa kult domova a súdržnosť a spisovatelia sa snažili tvoriť metódou socialistického realizmu. Autorom šlo o zachytenie celistvého pohľadu na skutočnosť, všímanie si vecí všedného života.
Základnou témou je téma záujmov o človeka a jeho každodenné problémy, kt. súvisia so spoločnosťou, v ktorej žijú. Ich básne sú prejavom nespokojnosti so spol. a zároveň prejavom snahy po jej zmene, ako aj snaha poľudštiť medziľudské vzťahy. Rozoberajú otázky humanizácie spoločnosti - nadväzujú na Kostru.
Ďalšie skupiny básnikov:
Trnavská skupina: Stacho (Dvojramenné čisté telo), Buzássy (Škola kynická), Šimonovič, Feldek
Osamelí bežci: Štrbka (Trtistan tára - dadaizmus, Krátke detstvo Kopijníkov)
Pop poézia: Štrasser, Hevier, Filan, Peteraj
Milan RÚFUS (1928 Liptov -)
- G LM, učiteľ SLJ FFUK
- detstvo, rodičia, príroda (na rozdiel od Váleka)

Až dozrieme
Optimizmus predošlej generácie vystriedal smútkom a tragizmom, ktoré vznikli z obavy o budúcnosť človeka vo svete plnom násilia a krutosti. Prehĺbil pohľad na človeka v celom jeho tragickom rozmere. Zobrazuje motív domova, detstva a lásky. Až dozrieme, to si uvedomíme až vtedy, keď dozrieme. Potom pochopíme zmysel aj tých predtým nepodstatných vecí. Dozrieť znamená pochopiť.
Na chotári malá jeseň sedí - motív lásky k rodičom a k dedine. Každoročne s príchodom jesene básnik pociťuje volanie domova, lebo jeseň vyvoláva spomienky na matku, rodisko. Autor v prvých veršoch charakterizuje vlastný obraz jesene.
„Kalné striebro nebies ospalých / natiera si na povrázky z medi.
Lastovičiek modré koraly / kosí slnce mliečnym jasom slepým,
tuhne západ hustým machom líc./ Nad zelenou mastnou hrivou repy/kradnú vrabce“
S jeseňou prichádza pochmúrny čas a spomienky na matku, kt. je smutná z odchodu jej syna. „Na cestu mi robí koláč biely / do kvásku jej slzy padajú."
Odchádza na dlhší čas. Matka akoby si nemohla zvyknúť na jeho odchod, stále myslí na neho a on na ňu: „Tretiu misku podá k večeri.“
Autor spája motív domova s motívom vzťahu k ľuďom. Nemôžeme povedať, čo je dôležitejšie. Vzťah k ľuďom je veľmi citový, pôsobivý.