zb. Zvony - zhrnuté výpovede o najzákladnejších otázkach ľudstva
- človek práce (nie socialistický) zápasiaci s každodenným údelom.
- detstvo - určujúci faktor v živote, spätosť človeka s prírodou, ľudská bolesť, vyplývajúca zo straty blízkeho človeka.
„Buď trpezlivá, vydrž pod nami (zem, rodisko)
a sprevádzaj nás v tomto ťažkom čase,
jak matky pohybujú perami / keď dieťa vraví báseň.“

Kolíska - touto básn. zb. chcel zachrániť detstvo, detský svet, lebo má pocit, že deti sa príliš rýchlo ženú do dospelosti.
„Čaká ich potom deň dlhý / prísneho a trpkého ľudského údelu."
Kolíska spieva deťom - kolíska je symbolom útleho detstva, dieťa je chránené pred zlom, nie je schopné vnímať svet. Deti by nikdy nemali poznať zlo, nespravodlivosť. Kolíska by mala stále prevádzať detský svet.
Deti - autor sa opäť prihovára dospelým, aby zachránili deti a ich svet.
Kniha rozprávok - (Ľ. Fulla) analýza podstaty krásy, výnam v živote človeka
Modlitbičky, Nové modlitbičky

ESEJESTICKÁ TVORBA:
Človek, čas a tvorba
Stať Sobotné večery - vyznáva sa zo svojho vzťahu k rozprávkam. Sám na nich vyrastal, rozprávala mu ich stará mať. Bol nimi unesený. Aj on vnímal nie obsahovú stránku, ale zvukovú. Naznačuje rozdielnosť medzi svetom detí a dospelých. V detstve sa tvorí väzba medzi človekom a rozprávkami. Podľa autora je rozpr. báseň napísaná v šťastnej chvíli zdokonalená stáročiami. Je tou orechovou škrupinkou, v kt. je uložený život.

Stať Slovo básnika - definuje tu vzťah k básni.
„Báseň je spojenectvo, aliancia pravdy a krásy, mohutné bratstvo, ktoré nás robí lepšími. Tam, kde holá pravda pre svoju neosobnú vecnosť nepreniká, tam, kde číra krása pre svoju jednostrannosť nevystihuje, tam musí prísť báseň, ktorá obidve vstrebáva a vytvára z nich jednotu. Nájsť mieru tejto hodnoty a zároveň jednoty, tomu sa hovorí umenie. Umenie je nenahraditeľnou súčasťou duševných bohatstiev ľudstva.“
Vojtech MIHÁLIK
- básnik, filozof, redaktor (G TT, FFUK)
1. zb. Anjeli - meditatívny charakter, zamýšľa sa nad problémami ľudského utrpenia, poznania a lásky.

Plebejská košeľa - Vyzdvihuje sociálnu problematiku, rieši problémy sociálneho postavenia. Plebejci (soc. vrstva v rímskej spol.) bojovali s vrstvou Patrícijskou za svoje práva. Autor definuje Plebejcov ako vrstvu, ku ktorej sa osud postavil nepriaznivo. Neustále porážky ju však zoceľujú a vedú do ďalších bojov za jej práva. Báseň je optimistická a vyjadruje vieru v jej víťazstvo. Autor je človek jemným citom a sociálnym cítením.
„Tak som tu ostal preštiepaný mrazmi / zhrdnutý kameň bezprávia,
pod chalátik mi vietor duje, hlas mi/ preskakuje a zlyháva/ jak flinta pľuhavá“
(ťažký život človeka z nižšej spol. vrstvy)

Vzbúrený jób - Filozoficko - reflexívna zbierka Problémom je orientácia básnika na ľudský život. Skúma ho v polohe trpiaceho jóba, ktorý pokorne prijíma trpký údel a v polohe jóba, ktorý sa odmieta podriadiť osudu, bojuje. Autor vychádza z filozofického princípu: boj protikladov, boj proti pokore. Je to konfrontácia dvoch diametrálnych vzťahov. Jób vyzdvihuje význam práce pre rozvoj spoločnosti a myslenia a vrcholí vzburou človeka proti bohu.

Tŕpky - Lyricko-epické básne. Je to cyklus malých ľudských drám, príbehy zo života (najmä žien). Myšlienku vychádzať z pamäte človeka využil v básni Pamäť - konfrontuje svet muža a ženy. Smutné položenie žien je dôsledok bezohľadnosti, egoizmu a malomeštiackych prežitkov z minulosti.
Zaostalé ženy - zamýšľa sa nad trpkým údelom vydatej ženy. Manželstvom zakopáva svoje sny a túžby, podriaďuje sa osudu ženy slúžiacej mužovi, kt. žije ďalej voľne, slobodne, neuvedomujúc si spolupatričnosť. Ale bojom za zrovnoprávnenie preberajú na seba ešte ďalšie povinnosti. (básnikova dilema)
b. Sadli si k stolu a rátajú - všednosť manželstva, ktoré je potom postavené iba na materiálnych zväzkoch. Krájanie - manželstvo nakoniec speje k rozchodu. Manžel opustí manželku, ak je nespokojný. Siroty žijúcich rodičov - naráža na problémy detí, ktoré jediné prežívajú citlivo rozchod rodičov. Panny sa strácajú v bránach - tieto deti sú doživotne poznačené rozchodom rodičov, predčasne dospievajú a ničia si život ako vl. rodičia. Starenky - učiteľky - báseň o učiteľkách.
Miroslav VÁLEK (1927 TT - 1991 BA)
- G, OA TT, redaktor (Romboid), Zväz slov. spisovateľov, KSS, minister kultúry
- prekladateľ (POL, RUS, GER, FRA, ENG), národný umelec.
- mestský život, pesimistický pohľad na lásku (na rozdiel od Rúfusa)

- Dotyky, Príťažlivosť, Nepokoj - inak nazvané aj ako „Tri knihy nepokoja"
zb. Dotyky
- výpoveď o problémoch a citoch súdobého človeka, odmietol schematizmus 50. rokov
b. Nepochopiteľné veci - autor si všíma problémy, kt. sú neoddeliteľnou súčasťou súčasníka. Reaguje na to, že nepochopiteľné veci rozumom sú uznávané. Preto uprednostňuje lásku, lebo aj tá sa stáva nepochopiteľnou vtedy, ak milovanú osobu môžeme aj nenávidieť.