Dlhý čas čakania - slov. štát, fašizmus, ľudské osudy - končí sa vypuknutím SNP
Tri druhy postáv - podľa vzťahu k fašizmu:
1. Dištancujú sa, žijú v očakávaní zmien (Marek Uhrín, kpt. Labuda, Oľga, Ema)
2. spojenie s fašizmom (architekt Ferkodič, starý Uhrín)
3. odporcovia (Janko Krap, jeho otec, robotníci)
Ziví a mŕtvi - zrýchlenie deja
- neľudské činy nacistov, vykreslenie ľudí, ktorí sa snažili ťažiť z účasti v SNP (továrnik Krempašský). Kladné postavy - Janko Krap, komisár Bende. Problematický: Marek Uhrín (váhavý)-jeho protipólom je povstalecký kpt. Labuda.
Zvony zvonia na deň - feb 1946 - feb 1948
- postavy konfrontuje s najdôležitejšími spol. javmi. Niektorí sa uplatnili, iní prežívajú pocit zbytočnosti (Labuda) a rezignácie.
Smrť chodí po horách - osobný zážitok SNP - vplyv Heminghwaya
Dúchanie do pahrieb - úvaha nad zmyslom národného osudu Slovákov, ich miesto v Európe, viera v prežitie národa aj v ťažkých podmienkach.
LADISLAV MŇAČKO (1919 Valašské Klobouky - 1994 BA)
- SNP - koncentrák, reportér v Pravde, 1968 emigroval do Rakúska

Smrť sa volá Engelchen
- autobiografické črty, motív viny:
- partizáni sa rozhodnú opustiť Ploštinu, osadu na kopaniciach, ktorej obyvatelia im celé týždne poskytovali stravu, prístrešok. Niekoľko hodín po ich odchode ju obsadí nemecké trestné komando a zaživa upáli dvadsaťsedem chlapov. Partizáni, uvedomujúc si, že spôsobili túto tragédiu, cítia svoju nepriamu zodpovednosť. Najmä protagonista nie je schopný zbaviť sa pocitu viny. Vidina horiacej Ploštiny, zuhoľnatených tiel ho prenasleduje do konca vojny aj v prvých mierových dňoch.

Ako chutí moc (čiták) - politický pamflet, život funkcionára od SNP až po smrť
- kľúčový princíp: Galovič = Bacílek, Mŕtvy = predseda NR SR Stredchaj
Súdruh Munchhausen - satira, spomienky baróna na pobyt v ČSSR
Oneskorené reportáže - 11 príbehov - monstrprocesy v 50. rokoch
LADISLAV ŤAŽKÝ (1924 Čierny Balog- )
- robotník, kartograf, východný front
- VŠ Praha - právo, ekonomika, Smena, Slovenský spisovateľ
- 1990 - 1993 čestný predseda Spolku slov. spisovateľov, MS

román Amenmária (Samí dobrí vojaci)
- autobiografia, vina, svedomie, morálne „testovanie“ slov. vojakov na východnom fronte (2. vojna) - „neslávny úsek slov. dejín.“
- konflikt medzi nezmyselnou povinnosťou, charakterom a túžbami mladého muža
- nepravidelné denníkové zápisky
- hl. hrdina Matúš Zraz sa stáva dospelým mužom v absurdnej mašinérii príkazov, zákazov a rozhodnutí, ktoré prináša vojnová skutočnosť na fronte i v zázemí. Uprostred nej je neskúsenosť, naivita a úprimnosť Matúša vystavená skúške charakteru.
Evanjelium čatára Matúša
- voľné pokračovanie Amenmárie
- ďalšie osudy „stratenej divízie“ po vypuknutí SNP - Nemci ich odzbrojili a odsunuli do zajateckých táborov v RUM a AUS. - putovanie hlavného hrdinu

trojnovela Kŕdeľ divých Adamov (Divý Adam,Dunajské hroby, Hriešnica žaluje tmu)
Divý Adam - Rakúsko
- Franto, Mária, syn Jano Svitek
- Jano sa dal k SS, chcel byť Nemcom, nie Čechom
- Franto syna nenávidí, provokuje SS, Jano si ho neváži
- Franto s Máriou odchádzajú do Blavy
- Franta idú súdiť za provokácie, oslobodia ho, lebo má syna v SS („dal mu dobrú výchovu“)
- Franto príde domov s Esesákmi, otec mu dá facku, SS ho začnú mlátiť, hodia ho do Dunaja. Jano si uvedomí („som sviňa SS“), skočí za otcom do rieky, ten sa nechce dať zachrániť, po vytiahnutí z vody sa so synom nerozpráva
- Jano odchádza naspäť k SS, nevie, čo má robiť
DOMINIK TATARKA (1913 Plevník - 1989 BA)
Farská republika
- vplyv francúzskeho existencionalizmu
- kritika pomerov Slovenského štátu
Prútené kreslá - autobiografické črty
- Bartolomej Slzička rozpráva na dovolenke v POL Jarmile príbeh:
- ČS študent prišiel študovať do Paríža (z „krajiny nikoho“), býva v penzióne pre študentov, spočiatku mu nedôverujú, po Paríži ho sprevádza študentka Daniela, občas sa v ňom prebúdzajú spomienky na domov, Bartolomej má problémy s políciou, preto si nechce začať s Danielou, platonická láska, na Vianoce Daniela odcestuje k tete, on ju nájde v tajných dverách, zaspia v jednej posteli, ráno mu vyzná lásku. KONIEC
- vzťah muža a ženy, pocit vyhnanstva, clivota po domove