- 1943 Uzákonenie spisovného jazyka na základe stredoslovenského nárečia - Štúr, Hurban, Hodža (fara v Hlbokom). (Nárečia slovenskuo alebo potreba písania v tomto nárečí, Náuka reči slovenskej)

Štúrova slovenčina:
Pravopis: píše sa iba „i“ / rozdiel medzi zvukmi „d, t, n“ a „ď, ť, ň“ sa všade graficky vyznačuje / dvojhláska „ô“ sa rozpisuje ako „uo“ / dvojhlásky „ia, ie“ sa píšu „ja, je“ / v tvare genitívu mn. čísla, inštrumentálu j. čísla a osobných zámen sa zvuk „v“ píše ako „u“ („králou, sluhou, kostolou, hroznou, víchricou, svojou formou“) V iných prípadoch sa píše všade „v“ - aj tam, kde sa vyslovuje ako „u“ („prauda, dáuno, rouní“)
Hláskoslovie: / nemá „ľ“ (iba „l“) / namiesto „ä“ má „a“ alebo „e“ / namiesto „iu“ má len „ú“ (božú, znameňú) / namiesto „é“ má „je“ (dobrjeho, dobrje; výnimka céra) / rytmický zákon sa uplatňuje dôsledne (oňi slúža, hlása, vába, spálac, kvjeťim) / particípiá minulé majú podobu „mau, volau, robiu“
Tvaroslovie: Prídavné mená odvodená od vlastných mien sa píšu veľkými písmenami (Francúski, Tatránski, Europejskí)

- 1852 Hatala - Krátka mluvnica slovenská („y“, ď ť ň ľ, dvojhlásky, ô)
- 1863 založená Matica slovenská
- Samo Czambel vydal v r. 1902 Rukoväť spisovnej slovenskej reči
- 1931 Pravidlá slovenského pravopisu
- 1953 (min. čas mn. čísla „i“, predložky), 1991 (veľké písmená, krátenie)


4. Osvietenské myslenie a jeho odraz v slovenskej klasicistickej literatúre, idea slovanskej vzájomnosti v diele Jána Kollára a Jána Hollého

Je to proticirkevné a protifeudálne myslenie. chce dosiahnuť, aby bol človek na úrovni vzdelania. Literatúra tohto obdobia sa
zapája do zápasu o spoločenský pokrok. Osvietenci vystupujú neohrozene za právo človeka a slobodný život. Moc feudálneho zriadenia začala upadať na konci 18. stor. aj v Uhorsku. Nové myšlienkové prúdy sa šírili medzi ľudom prostredníctvom kníh, novín a časopisov. Osvetová činnosť slov. vzdelancov sa sústreďovala v Slovenskom učenom tovarišstve založenom v Trnave. Vzniklo z iniciatívy mladých kňazov - chceli povzniesť úradný jazyk a vychovávať ľud v duchu osv. ideí. Významná úloha pri osvete pripadala novinám a časopisom.
Niektorí vzdelanci pochopili, že čeština ako literárny jazyk neumožňuje ná¬rod zjednotiť. Prvý pokus o utvorenie jednotného spisovného jazyka urobil J. I. Bajza, ale neuspel. Uzákonenie spisovnej slovenčiny sa podarilo A. Bernolákovi v r. 1787.
Otázku slovanskej vzájomnosti, ako prehlbovanie ľudskosti medzi národmi vy¬jadrili vo svojich dielach J. Kollár a J. Hollý. Kollár nikde nepoužíva slovo Slovák ale Sláv. Hollý hovorí o slovanskej národnej jednote - treba dvíhať ná¬rodné povedomie.
Slovenská klasicistická literatúra (1780 - 1830)
V druhej polovici 18. st. bol feudalizmus v rozklade aj v hospodársky zaosta¬lom Uhorsku. Postupným zavádzaním manufaktúr ako nového stupňa v rozvoji výrob¬ných síl sa feudálne výrobné vzťahy menili na kapitalistické. Jozef II. svojimi zásahmi do hosp., polit., kultúry sledoval upevnenie svojej moci. Niektoré jeho opatrenia boli relat. pokrokové. Zrušenie jezuitského rádu otupilo reakčnú moc cirkvi. Tolerančný patent (1781) zrovnoprávnil protestantské cirkvi a prestalo prenasledovanie nekatolíkov. Odstránenie nevoľníctva (1785) umožnilo voľný po¬hyb obyvateľstva.
Inteligencia podporovala vznikajúce reformné úsilie. Šírením osvietenstva sa dostali do popredia otázky vzdelania a kultúry ľudových vrstiev. V ľudovýchov¬nej činnosti videla inteligencia prostriedok zmeny ľudského myslenia i spôsobu života a národného uvedomenia.

OSVIETENSTVO - je protifeudálne a protiklerikálne myslenie na sklonku 17. a zač. 18. st. Pramení z racionalizmu.
Francúzsko - zakladateľ racionalizmu: R.Descartes: „MYSLÍM, TEDA SOM"
(Úpadok feudalizmu a rozvoj buržoázie sa prejavuje prekonávaním mysticizmu vo filozofii. Myslenie ovláda túžba po poznaní a hľadaní pravdy. Do popredia sa dostáva ľudský rozum. Myslenie sa oslobodzuje od cirkevného vplyvu) = RACIONALIZMUS
Osvietenci boli zástancami postupných premien spoločnosti a štátneho zriadenia v záujme buržoázie.

KLASICIZMUS - v literatúre sa vyvinul smer klasicizmus. Vychádzal
z antiky (antické formy). V dielach je na poprednom mieste ľudský rozum. V klasicistických hrách sú často v protiklade láska a povinnosť.
- vysoké žánre: tragédia, óda, elégia
- nízke žánre: komédia, bájka, satira
Proces formovania národ. uvedomenia bol pre národy Uhorska, ale osobitne pre Slovákov veľmi zložitý. Nebolo vlastných kultúrnych zariadení, ale ani vlastné jazykové a literár. tradície. Šľachta sa vzdala svojej slovenskej národnosti a zostal tu jedine ľud a z neho vyšlá inteligencia, ktorá sa stala oporou vznikajúceho národného života.
Šíreniu osvietenských ideí napomáhali učené spoločnosti. Osvetová činnosť slo¬ven. katolíckych vzdelancov sa sústreďovala prevažne v Slovenskom učenom tova¬rišstve (1792) so sídlom v Trnave. Úsilie Tovarišstva bolo povzniesť národný jazyk a šíriť osvietenské idey medzi ľudom.
predstav. : Anton Bernolák, Juraj Palkovič
Ústupom revolučného nadšenia po francúz. buržoázne revolúcii, boli osvieten. idey zatlačované, a tým upadal aj počet členov a podporovateľov
slovenskej literatúry. Tovarišstvo zaniklo zač. 19. stor.
S národnobuditeľským zámerom bola založená Učená spoločnosť banského okolia v Banskej Štiavnici. (Slovenskí evanjelici)
Významná úloha pri rozvíjaní osvety pripadla novinám a časopisom:
- Prešpurské noviny
- Staré noviny literního umění