JÁN JOHANIDES (1934 DK - )
zb. noviel Súkromie
- existencionalizmus, francúzsky antiromán
- duševne nevyrovnané postavy, pasívne, ovládané partnermi
Podstata kameňolomu - opisuje dobu, v kt. sa človek odcudzuje človeku, ľudia sa nedokážu dorozumieť, založené na protiklade súci - krutosť, nenávisť - vďačnosť, trest - nevina

kom. situácia: diskusia (dialóg)
slohový útvar: zápisnica (10 bodov)
Preštylizovať do administratívneho štýlu!


24. Vývin románu v slovenskej literatúre

Román je veľká epická forma. Zobrazuje široký okruh života, obyčajne v dlhšom časovom rozpätí. Využíva všetky tri okruhové zobrazovacie postupy: lyrický, epický (dej) a dramatický (dialógy). Epický postup je základný, lyrický postup sa uplatňuje pri zobrazovaní vnútorných pocitov, postáv a pri rôznych opisoch a úvahách. Dramatický sa využíva pri zobrazovaní priameho rozhovoru medzi postavami. Všetky tri tvoria jednotu zásluhou epického rozprávačského postupu. V románe je dôležitá kategória rozprávača. (1., 3., 2. osoba). S ňou súvisí dej a základom deja je rozprávanie udalostí, v ktorých autor necháva postavy konať, hovoriť, myslieť a cítiť. V románoch obvykle vystupuje množstvo postáv, výnimkou bývajú psychologické romány, v ktorých sa autor ponára do duše jednej postavy. Časť zobrazovaných udalostí tvorí hlavná dejová línia, iné tvoria vedľajšie dejové línie. Vyostrené vzťahy medzi ľuďmi spisovateľ zobrazuje ako konflikty. Spojením viacerých románov do jedného celku vznikajú trilógie alebo dilógie. Rozsiahle románové zobrazenie nazývame epopeja (Vojna a mier).
- Najzávažnejším prozaickým žánrom sa stal v l9. st., v období realizmu. Vyvinul sa na veľký útvar, kt. stvárňoval spoloč. vzťahy a bol kompozične zložitý. Vznikali viaczväzkové romány, kt. stvárňovali životné osudy rodu v niekoľkých generáciách. Nový román vznikol až koncom l9. st. Vtedy vznikli prozaické diela so spoločenskou tematikou:

Romány rozdeľujeme na:
- dobrodružný (Bajza: René mládenca príhodi a skúsenosťi)
- detektívny
- historický (Chrám matky božej v Paríži)
- vedecko-fantastický (Verne)
- psychologický (Dostojevský: Idiot, Zločin a trest)
- spoločenský
- sociálny (Hronský: Jozef Mak)
- životopisný
- autobiografický (Ťažký)
- cestopisný

Román prešiel zložitým vývinom Slovo román pochádza zo stredovekého Francúzska, kde sa tak nazývali diela napísané ľudovým jazykom (nie latinsky).
- 13. - 15. stor.- rytierske romány
- 14. storočie- základy skutočného románu, V Tal. sa začínajú tvoriť drobné epické útvary (poviedky, novely) - Boccacio: Dekameron
- 16. - 17. stor.- ústrednou postavou románu je tulák, šibal, putujúci z miesta na miesto (Cervantes: Don Quijote)
- 18. storočie- začiatky psychologického románu (Kuzmány: Chudobná Líza, Ladislav)
- 19. storočie- storočie románu - (Balzac, Tolstoj, Dostojevský)
- 19. stor. SVK- rozvoj slov. románu - (Vajanský: Suchá ratolesť, Letiace tiene, Kukučín: Dom v stráni, T. Vansová: Siroty Podhradských
- 20. storočie- v slov. lit. dominujú romány (Hronský: Jozef Mak, Jilemnický: Víťazný pád, kompas v nás, Hečko: Červené víno, Bednár: Sklený vrch, Jašík: Nám. svätej Alžbety...)
Medzivojnové obd.- (Jesenský: Demokrati, Urban: Živý bič, Hronský: Jozef Mak, Ondrejov: Jerguš Lapin)
socializmus- spoločenský, historický, psychol, životopisný román, SNP
- antiromán- (Grilet, Simmon) -vychádzajú z pozitivizmu, odstránenie deja
- súčasný SVK- Tatarka, Mňačko, Ťažký (prevažujú poviedky)
- v poslednom období sa viac objavujú romány (Peter Jaroš: Tisícročná včela, Jonáš: 11. prikázanie, Lenčo: Rozpamätávanie)
JOZEF IGNÁC BAJZA (Predmier)
- osvietenectvo
- 1. neúspešný pokus o spisovný jazyk = nebol natoľko vzdelaný, aby jeho gramatika obstála na verejnosti
- začal písať podľa vlastných pravopisných pravidiel
- zakladateľ novodobej slovenskej krásnej prózy