1. slovenský román - René mláďenca príhodi a skúsenosťi -
- satirický obraz spoločenských pomerov z konca 18. stor.
- I. časť - podáva dobrodružstvá Reného z Benátok do Tripolisu
- hľadá svoju sestru - dobrodružná časť
- II. časť - so sprievodom sa vyberie spoznávať cudzie krajiny, aj Slovensko
- podáva pravdivé stanovisko - zameriava sa na život na dedine - kritizuje po¬verčivosť, žobráctvo, alkoholizmus, bitky, žobr. mníchov, márnotratnosť šľachty
- spoznáva despotizmus

- na Slovensku vidíme najväčšie uplatnenie románu v období realizmu, v matičnom období. Autori začali reálne vnímať dobu. Je tu snaha boja za vlastné práva, proti národnostnému útlaku. Maďarizácia vrstiev však neustále pokračovala. Autori sa zaslúžili o vývoj opisného realizmu, kt. priamo ukazuje na spoločenské problémy doby (zemianstvo je pomaďarčené, mravne a majetkovo upadá; inteligencia je slabo zastúpená a sčasti pomaďarčená; slovenský ľud je nevzdelaný, síce si udržiava tradície).
Autori sa venovali aj kritike spoločenských pomerov a vrstiev. To, že sa román na Slovensku uplatnil práve v realizme, vidíme v diele
MARTINA KUKUČÍNA
Dom v stráni
- v centre románového príbehu stoja dve rodiny - rodina starého „težaka" Mateho Beraca spod Grabovika a rodina statkárky "šory" Anzuly.
Vzťahy oboch rodín sa komplikujú láskou mladého statkára Nika Dubčica k težakovej dcére Katici. Mate Berac je rozumný a rozvážny sedliak, preto ho láska dcéry Katice trápi. V románe má Katicina láska svoje prebúdzanie, vyvrcholenie i postupný zánik. Kolízia ľúbostného vzťahu medzi Katicou a Nikom sa začína tam, kde sa Nikovo citové vzplanutie dostáva do protikladu s Katicinou vypočítavosťou a vtedy, keď u Katice vzrastá vnútorné presvedčenie o pevnosti a istote Nikovej lásky, začína u neho postupná citová dezilúzia, vyvolaná rozumovou úvahou. Cez uvedený ľúbostný príbeh (komplikuje ho ešte vzťah medzi Paškom Bobicom a Katicou na jednej strane a Nikom i Doricou Zorkovičovou na druhej strane) nám spisovateľ odhaľuje základnú dynamiku spoločenského procesu, charakterizovanú rozpadom rodového patriarchálneho života sedliactva stelesneného v type Mateho Beraca a jeho rodiny (symbolizuje ho Mateho smrť v závere románu) i splývaním statkárstva s podnikateľskou buržoáziou, ktorej životaschopnosť zachytáva v obraze vypočítavého, rozumove založeného Zandomeho.
Kompozícia: 4 časti
1. Vzplanutie lásky medzi Nikom a Katicou
2. Katicino úsilie vymaniť sa z vlastného sociálneho prostredia a Nikova snaha priblížiť sa k težactvu.
3. Nikov rozchod s Katicou a úsilie šory Anzuly a obchodníka Zandomeho o jeho urýchlenie (Anzula pozve na obed Katicu, ale tiež dievča, ktoré ona vybrala Nikovi za nevestu. Niko obe porovnáva a prizná si, že Dorica svojím pôvodom, výchovou, spôsobom pohybovania sa, konverzáciou, duchaplnosťou prevyšuje težačku Katicu, ktorá je síce pekná, ale svoj sedliacky pôvod nezaprie)
4. Smrť M. Beraca - ako symbolický epilóg románu.
Hl. postava: Mate Berac - jeho životnou filozofiou bolo zachovávanie tradícií, pevné rozhodnutie neprotiviť sa pravde a rozumu, lebo "stálosti nemôže mať, čo nie je prirodzené". Je predstaviteľom patriarchálneho sedliactva, je silno spútý a zrastený s pôdou, verí jej, je jeho "matkou".
Smrť Mateho je symbolickou predzvesťou zániku patriarchálneho sedliactva i konca Nikovej lásky ku Katici, ktorá stroskotala na sociálnej nerovnosti.
V románe Dom v stráni sa jednoliatosť roľníctva ako spoločenskej sily začína narúšať. Katica sa búri i preto, že poznala mesto, Matija sa chce vydať za robotníka, syn Ivan chce odísť do Ameriky. Život začína byť komplikovanejším, nápor nových spoločenských síl nemôže zastaviť ani roľnícka patriarchálnosť a tradície. Tak sa postupne z Kukučínovho diela vytráca úsilie o harmóniu, spoločenské problémy sa komplikujú a vo väčšej miere sa začína objavovať v spisovateľovom diele motív dezilúzie. Preto sa v 2. časti románu častejšie stretávame s filozofickými úvahami.

Novela je kratší literárny prozaický útvar, kt. obsahom je živý príbeh so zvýšenou dramatickosťou. Téma, charaktery a ich konflikty sa v novele rozvíjajú zložitejšie ako v poviedke, ale redukovanejšie ako v románe. Novelu charakterizujú dynamické motívy, náhle zvraty a neočakávaný záver.
Novela z humanizmu a renesancie inšpirovala realistov ku vzniku románu, pretože už nestačila na zachytenie problémov spoločnosti.
Novela si aj v realizme našla svoje miesto a aj v súčasnosti je živým žánrom v súčasnej slovenskej próze.
Novele dával prednosť
SVETOZÁR HURBAN-VAJANSKÝ,
kt. nám podal jedinečný dôkaz zemianstva. Urobil všetko pre jeho záchranu, ale sám nič nezmohol. Má na riešenie problému zemianstva osobitný pohľad. Zameriaval sa na opis inteligencie, pretože sa pohyboval vo vzdelaných vrstvách, v kt. nachádza inšpiráciu. Veril, že jedine inteligencia môže pomôcť upadajúcemu zemianstvu. Vyjadril to vo svojich novelách:
Letiace tiene - tieň, kt. dopadá na zemianstvo znamená, že zemianstvu hrozí zánik. Letiaci tieň - autor verí, že sa zemianstvo z úpadku čoskoro dostane za pomoci inteligencie. Poukazuje aj na príčiny. Zemianstvo obchoduje s Nemcami a na Slovensko preniká nemecký kapitál a ešte sú tu aj Židia, kt. skupujú majetok už nežijúcich zemanov. Vyjadril obavy o budúcnosť zemianstva a zároveň sa ho snaží varovať "Padá a hynie ten, kto nekráča v prúde nových dejín, to je strata pôdy pod nohami."
Suchá ratolesť - kritizuje tu zemianstvo, že sa ešte ani nestačilo rozvinúť a už vysychá, zaniká. Veľmi skoro sa odnárodnilo a pomaďarčilo. Záchranu hľadá opäť v slov. inteligencii. Autor sa tu snažil prejaviť svoju náklonnosť k Hviezdoslavovi.
Hl. hrdina je Stano Rudopoľský. Zeman, kt. študoval, maľoval a cestoval a kt. sa vracia domov, aby prevzal otcov majetok. Je však veľmi sklamaný, lebo majetok je zanedbaný a zadĺžený. Ťažko sa zmieruje so stavom spoločnosti, kt. prejavuje nezáujem o národ a jeho problémy. Stáva sa svedkom volieb, kt. sú každému ľahostajné a nie sú demokratické. Veľmi nepriaznivo zapôsobilo na Stana aj to, že všetci zemania holdujú alkoholu a tým otupujú národ. Stano sa podmieňuje a prispôsobuje.