HL. HRDINOM vo väčšine románových diel je dedinský človek, zeman, kt. prerastá typ. Typickou dedinskou figúrkou je Adam Krt z Rysavej jalovice od M. Kukučína, kt. sa rád pozrie na dno pohárika. Autor hl. hrdinov kritizoval, lebo ich mal rád a chcel im pomôcť. Bol spisovateľom láskavého humoru. Vajanského hrdinovia zase pochádzajú z mesta - inteligencia, buržoázne vrstvy. Sú to aj sedliaci, kt. si svoje majetky získavajú prácou a zemania sa zachránia iba vtedy, keď si osvoja túto ich vlastnosť.
Hl. hrdinu dokázal najlepšie charakterizovať a analyzovať jeho povahové črty spisovateľ
JOZEF CÍGER HRONSKÝ
Tvoril v duchu avangardy - expresionizmu. Sú to vlastne citovo zafarbené slová, kt. vyjadrujú rôzne vzťahy. Dokonale vedel zobraziť vzťah človeka k človeku v celej jeho zložitosti a opísať skutočný život spoločnosti. Vzťah človeka k človeku poukázal na hl. postave diela
Jozef Mak VIĎ 17 - PODROBNE
- odohráva sa na slov. dedine, na Horehroní v 20. až 30.-tych rokoch. Podáva ob¬raz slov. biedy. Jozef Mak sa narodil ako nemanželské dieťa, trpko prijíma svoj osud.
- nový spôsob rozprávania príbehu - najskôr sa vec stane, až potom sa o nej rozpráva.
- Jozef Mak sa snaží vzdorovať osudu - odchod od baču, postavenie si chalupy.
- nachádzame tu fatalizmus - podriaďovanie.

Do románu vniká aj naturizmus, pomocou ktorého sa autor snaží do diela dávať rôzne prírodné črty a tak dielo dotvárať. Výrazným naturalistom bol
LADISLAV NADÁŠI JÉGÉ,
kt. sa snažil opísať nielen dobu súčasnú, ale aj minulú. Sústreďuje sa na negatívne črty, čo vidíme v jeho diele:
Adam Šangala - VIĎ 17 - PODROBNE
- dej sa odohráva v 17. storočí. Adam dostáva správu, že mu obesili otca, pytliaka. Matka nemôže uživiť rodinu, a preto Adam odchádza do Žiliny. Adam sa dáva zverbovať, aby sa zachránil pred grófom, ktorého zbil valaškou. Poslali ho spolu s Jonášom Mihiókom, vojakom, na Beckov. Jonáš chce udať Adama, lebo je na neho vypísaná odmena. Adam sa stáva husárom na Beckove. Neskôr sa stane väzňom (nezaslúžene). Z väzenia mu pomôže evanjelický kňaz Konôpka. Pochopil, že viera nehrá úlohu v živote. Spolu s Konôpkom utekajú na Trnavu. Natrafia na zbojníkov, ktorí mučia mladého grófa Praskovského, syna majiteľa Beckova. Adam ho s kňazom vyslobodí. Adam sa naučí písať, neskôr sa zoberie s Betkou Pohánkovou. Vojaci zajali kňaza Konôpku, bol počas transportu oslobodený pričinením Adama. Po piatich rokoch vyjde najavo ako bol oslobodený Konôpky, a preto bol Adam od¬súdený na smrť sťatím.
- vládnu náboženské boje, autor sa snaží ukázať na spoluprácu katolíka a evanjelika. Román sa začína smrťou otca Adama a končí Adamovou smrťou. Kritika na poddaných: nevzdelanosť, ľahostajnosť, nedostatok zmyslu pre spravodlivosť, panstvo odsudzuje za surovosť, lakomosť.
- bol ovplyvnený pozitivizmom - konanie človeka je určené dedičnosťou a okol¬nosťami.

SÚČASNÁ LITERATÚRA
Dedinský román - František Hečko, Dominik Tatarka, Vladimír Mináč
Výrobný román - Fraňo Kráľ, Jozef Horák - reagujú na industrializáciu a pofebruárové udalosti l948
Historicko-polit. román - Miloš Krna, Zuzka Zguriška, Peter Karvaš, Milo Urban
V 2. polovici 70. rokov vzniká tzv. románová situácia, keď mnohí predstavitelia oficiálne uznávaného lit. prúdu vydávajú romány, často dilógie či trilógie, napr. M. Ferko, V. Šikula, P. Jaroš, L. Ballek, R. Sloboda, J. Lenčo, H. Zelinová. Objavuje sa aj pokus oživiť zjednodušene vyznievajúcu metódu socialistického realizmu publikovaním Jonášovho Jedenásteho prikázania.
Koncom 80. rokov vzrástol počet autorov -experimentátorov (Vilikovský, Hrúz). Do románov autori častejšie začleňujú postmodernistické reflexívne, lyrizujúce či publicistické pasáže (Mitana, Vilikovský, Sloboda)
FRANTIŠEK HEČKO (1905 Suchá nad Parnou - 1960 MT)
román Červené víno (1948)
- autobiografické prvky
- vrchol socialistického realizmu
- západoslovenská vinohradnícka dedina 1905 - 1925
- tri generácie - patriarchálni Michal a Verona, ich syn Mikuláš, dcéra Jozefa, ale najmä syn Urban a jeho deti Marek a Magdaléna
- rozvíja dve línie slov. prózy 20. storočia: tradície dedinskej psych.- sociálnej prózy a výrazový systém lyrizovanej prózy, ktorý prispôsobil vlastnému chápaniu. Popritom čerpá z folklórnych tradícií.
- Jazyk románu je zaujímavý - reálne stvárnenie skutočnosti. Aby prostredie dotvoril čo najvernejšie, využíva Hečko jazykové prostriedky, kt. sa používajú v tomto prostredí. Ďalším prínosom románu je, že vychádza z pozície pozitivizmu. Autor dobre poznal toto prostredie, charakter ľudí, poznal vinohradnícku prácu, kt. je typickým znakom neľahkého života ľudí v oblasti Malých Karpát.
- mladí Urban a Kristína Habdžovci (Hečkovi rodičia) musia odísť zo starootcovského domu, pretože starí Habdžovci nechcú medzi seba prijať chudobnú nevestu Kristínu. Sťahujú sa inde (osada Vlčia dolina), prenajímajú si vinohrad a tvrdo pracujú. Urbanovi sa darí (ako jediného ho obíde choroba viníc). Silvester Bolebruch závidí Urbanovi šťastie aj Kristínu, ktorú miloval.
- Urban odchádza do vojny, Kristíne pomáha 14ročný syn. Trú biedu, Kristína ide prosiť Habdžovcov o jedlo, starý H. odmietne. Prababička Kristíne pomôže, pri ceste naspäť zamrzne. Potom sa ozve svedomie aj v jej synovi Michalovi H. a aj on pomôže Kristíne pomôže.
- Urban sa vracia z vojny, jeho syn Marek si začne s Luciou Bolebruchovou. Žijú stále chudobne. Marek sa stane najlepším žiakom, odchádza študovať do Prahy. Urbanov otec Michal zomiera, Urbanovi nikdy neodpustil. Zatiaľ čo je Marek na vojne, Kristína i Urban zomrú. Svadby: Marek + Lucia, Magdaléna Habdžová + Jožko Bolebruch.
- Marek vstupuje do KSČ a s Luciou odchádzajú z veľkostatku