Hlavné znaky slovenského naturizmu:

1. Próza využíva umelecké postupy a prostriedky lyriky, napr. lyrické opisy prírody s využitím dejového opisu.

2. Autor vychádza z filozofie prírodného človeka. Človek prestáva byť tvorom spoločenským. V prostredí, v ktorom žije, proti prírodným živlom nemá lepšie šance ako ktorýkoľvek iný tvor. Jeho psychika je pudová, priamočiara, nevie sa pretvarovať, koná podľa svojej prirodzenosti. Hrdina nie je vždy sociálne zakotvený, často nepoznáme jeho rodinu, pôvod, miesto odkiaľ prišiel. Špecifickou črtou je to, že niektoré postavy sú zatriedené sociálne.

Naturizmus vznikal v komplikovanom období 30. – 40. rokov (blízkosť vojny, fašizácia Európy, stracho existenciu, ...), autori odmietajú realisticky zobrazovať sociálne javy, a si vytvárajú svoj svet – preto sú deje ich diel zjednodušené, rozprávkové, baladické.

3. Priestorová zakotvenosť postavy sa posilňuje. Prostredie v každom diele hrá dôležitú úlohu.

Mesto je zobrazované ako zlé, špinavé, a preto prostredím naturizmu sú odľahlé samoty, hole, salaše (Malka), lesy pod Ďumbierom, drevorubačské chatrče (Kamarát Jašek). Dej je občas zasadený aj do dediny, ale susedia, ľudia na ceste, v krčme tvoria iba kulisu. Kľúčové scény sa odohrávajú uprostred prírody, ďaleko od ľudí.

4. Dejová línia diel je slabá. Postava v prírode, ďaleko od ľudí, nemôže nadväzovať konfliktné sociálne vzťahy, ktoré by vytvorili dejovú líniu románu. Preto v próze naturizmu chýba román, veľmi častými útvarmi sú poviedka a novela.

5. Naturizmus využíva vplyv ľudovej slovesnosti, hlavne v jazyku. Tiež je veľmi využitý folklór. Jazyk je melódiou vety, slovosledom i výberom slov ľudový. Z ľudovej slovesnosti si vyberajú útvary (rozprávka, prvky balady), ľudovú symboliku (číslo tri), nadprirodzené alebo nezvyčajné schopnosti postavy.

6. Postavy sa rozdeľujú zásadne na kladné a záporné. Záporná postava v deji aktívnejšia, často sa zjaví, nikto nevie odkiaľ. Iba u Chrobáka nájdeme postavu (Draka), ktorá nie je zlá, ale dedinčania jej pripisujú záporné vlastnosti a nadprirodzené schopnosti. Kladná postava, veľmi často ženská, je pasívna, často umiera, alebo je obeťou násilia či zloby.

Postavy žijú intenzívnym citovým životom, sú zaplavení láskou. Konajú živelne, pudovo, nevedia povedať, čím ich druhý človek priťahuje

Expresionizmus

- z myšlienkovej stránky sa zakladal na subjektívnom idealizme. Do popredia staval vnútorné zážitky umeleckého tvorcu alebo zobrazovaných postáv. Expresionizmus staval na ponore do vnútra človeka, vykoľajeného a rozvráteného vojnou a všeobecnou krízou. Aj preto sa orientoval na zvláštne príbehy zvláštnych postáv. Z výrazových vlastností tam dominuje dramatickosť, drastickosť a kontrast (napríklad medzi krásnym a škaredým, dobrým a zlým).

V slovenských podmienkach sa v expresionizme oceňoval jeho deštrukčný buričský prvok, neraz sa zameriavajúci proti rozporným črtám, či podstate buržoáznej spoločnosti. Chýbal v ňom však skladobný moment.

V diele vystupuje málo postáv, dobrá psychologická kresba postáv. Autor často lyrizuje pasáže, vnútorný monológ, expresívne výrazy. Rozprávačom príbehu je autor. Na pozadí románu cítime náboženskú vieru.