Božena Slánčíkova Timrava: Ťapákovci

Timrava je predstaviteľkou druhého obdobia realistov. Vo svojich poviedkach a novelách zachytávala celú atmosféru života vidieckej spoločnosti, jej prízemné záujmy a chudobný myšlienkový svet. V prózach s dedinskou tematikou nastoľuje problematiku kapitalizácie dediny a jej obraz vo vedomí ľudí. Všetky základné konflikty majú svoje vnútorné pozadie, a to aj vtedy, keď ich autorka posúva do citovo psychologickej, či mravnej roviny. Ukázala, že dedina sa mení vo svojom sociálnom ustrojení. Vytvorila psychologické a spoločensky analytické poviedky, pričom využíva svojrázne umelecké postupy a iróniu.

Ženské postavy: Timrava vo svojich dielach často opisuje najmä ženy. Dedinské slečny nie sú pre ňu éterické devy, vzory cnosti a miloty, ale všedné bytosti, ktoré ničím nevynikajú, chcú len niekoho očariť a dobre sa vydať. Timrava lásku odromantizovala. Prezradila na ženy veci ženské - dovtedy skrývané cenzúrou hanblivosti.

Ťapákovci

Základný konflikt diela – zápas starého (všetci Ťapákovci, najmä tragédia Anče – zmije) s novým svetom (Iľa - kráľovná):

Základný konflikt poviedky vytvára napätie medzi Iľou, snažiacou sa zmeniť zaostalý, primitívny život ťapákovskej rodiny a ostatnými príslušníkmi, vrátane jej nerozhodného muža. Nakoniec sa jej podarí presvedčiť muža a po mnohých nedorozumeniach prechádzajú do nového domu. V poviedke teda už ide o konflikt založený na dvoch odlišných názoroch na život, pričom jeho riešenie vyznieva jednoznačne v prospech modernejšieho a kultúrnejšieho spôsobu života na slovenskej dedine.

- pohľad do psychiky hlavných postáv – ukážky:

Anča – zmija:

Jediná sestra štyroch ťapákovských bratov. Má tridsať rokov a je slobodná, lebo v desiatich rokoch ju postihla lámka a odvtedy sa nevie vystrieť. Je citlivá, ba až nežná, ale jej osobné nešťastie ju robí drsnou. Závidí všetkým ľuďom v dedine, že môžu chodiť

ÚRYVOK a. Nadovšetko nenávidí Iľu – kráľovnú, lebo všetkým rozkazuje a za každú cenu chce zmeniť ich spôsob života a vždy využije príležitosť, aby sa s ňou pohádala. Nevie sa zmieriť s tým, že Iľa je gazdinou. Je úplne iná ako jej bratia. Je zaľúbená do Janka Fuzákovie, ale ten je ženatý.

Iľa – kráľovná:

Iľa Ťapáková rodená Jabloncková je manželkou najstaršieho z Ťapákov – Paľa. Je veľmi panovačná a snaží sa o pretvorenie spôsobu života Ťapákov. Stále ich pobáda, aby pristavili dom, že ich je strašne veľa, nič sa jej nepáči a všetko ofrfle. Zo všetkého najviac nenávidí Anču. Je veľmi trucovitá, neústupčivá a stojí si za svojím slovom. Jej snom je zmiznúť od Ťapákov, postaviť si dom na záhrade svojich rodičov a žiť tam len s Paľom.

Jazyk, štýl, kompozícia:

Kompozícia je pri Ťapákovcoch veľmi jednoduchá. Je to obyčajné literárne radenie, čiže v diele niesú použité žiadne zamotávajúce prvky, ako retrospektíva, ale obyčajné zobrazenie dejov v čase, tak ako plynie. V tejto poviedke sa vyskytujú vnútorné monológy, a to najmä pri dvoch postavách, Anči, a hlavne pri Ili (v škole). Ináč je dielo napísané formou dialógov.

Štýl: V jej poviedkach hlavne zobrazuje lásku ako vypočítavosť, alebo neúprimnosť. V niktorých pasážach sa pokúša čitateľov pobaviť.