Od polovice 19. st. nastalo takmer vo všetkých národných zložkách striedanie prúdov a smerov. Začiatok literárnej moderny spadá do polovice 19. storočia a s niektorými prvkami súvisí s romantizmom a vzniká ako prejav nového vzťahu ko skutčnosti a zložitého stvárňovania rozličných stránok života. Moderna je charakteristická najma symbolizmom (pesimizmus) a z neho vyhcádzajúcim individualizmom a skepsou.

Symbolizmus

Zaujímal popredné miesto madzi modernými básnickými smermi, takmer vo všetkých európskych literatúrach. Symbolizmus sa odlišuje od realizmu najmä tým, že je iracionálny (citový). Z morálneho hladiska v ňom vystupuje do popredia jednak určitý druh individualizmu a jednak skepsa. Jeden z prúdov symbolizmu sa označuje ako dekadencia. Básnici tohto smeru vyjadrujú najma pocity smútku, smrti a beznádeje.

Básnické prostriedky symbolizmu: zložitú skutočnosť nezjednodušuje - vyjadruje ju zložito, neopisuje ani vonkajší ani vnútorný svet básnika priamo - robí to pomocou obrazov - symbolov (utvárané sú pomocou metafor, metonýmií - prenesené významy, perzonifikácie). Autori čerpajú námet z Antickej mytológie, náboženskej terminológie (letargie), prírodných vied a z filozofie.

Postupne však začal symbolizmuz strácať svoje postavenie a moderné smery menia svoju podobu - vzniká avantgarda - nový filozofický, spoločenský a literárny program. Mladá generácia sa nechcela znieriť s nepriaznivými politickými i sociálnymi pomermi, a preto sa mnohí z nej postavili proti vládnym kruhom. Namiesto reflexie (úvahy) hlásali potrebu aktivity a mnohí sa prikláňali k Marxistickej filizofii. Po umeleckej stránke experimentovali - boli výbojnejší ako symbolisti

Paul Verlaine

Prekliaty básnici - o moderných spisovateľoch Francúzska

Pojem prekliaty básnici sa zaužíval aj v praxi - boli to spisovatelia z konca 19. storočia, ktorí sa neradi zmierovali s bezútešnou dobou a meštiackou spoločnosťou. Chceli obhajovať slobodu umeleckej tvorby a búrili sa všetkému, čo ju obmedzovalo. Cítili, že nemôžu uskutočniť svoje ideály o slobodnom človeku, a preto sa uzavreli oproti vonkajšiemu svetu a prijali na seba osud prekliatych básnikov.

Predstavitelia: Charles Baudelaire, Jean Arthur Rimbaud, Guillamme Apollinaire, Velemír Chlebnikov, Alexander Blok

Slovenská literárna moderna

V čase, keď vyvrcholila tvorba Hviezdoslava a Vajanského, prichádzalo do našej literatúry nové pokolenie - jeho vystúpenie nebolo až také smelé ako v európskych literatúrach. Na Slovensku sa zachovávala vačšia úcta k tradíciám. Boli orientované najmä sociálne a národne. Predstavitelia slovenskej literatúry chceli slúžiť myšlienke národného a sociálneho hnutia. Slovenská literárna moderna trvala v rokoch 1900 - 1918 - Kraskova básnická škola. Na formovaní SLM sa zúčastnili: Ivan Krasko, J. Jesenský, Vladimír Roy, kritici: František Votruba, Pavol Bujnák, Š. Krčméry. Svoje práce uverejňovali v časopisoch: Dennica, Prúdy, Slovenské pohľady v roku 1909 vyšiel Zborník slovenskej mládeže.

Umelecké smery ktoré ovplyvnili tvorbu Ivana Kraska

Futurizmus

-zásady formuloval Marinetti - požadoval, aby nové umenie držalo krok s technickým rozvojom. Umelec má obhajovať krásu v technických objavoch a v priemyselnej technológii. V poézii dostali prednosť podstatné a prídavné mená a slovesá sa vynechávali.

Kubizmus

-snažil sa odkryť krásu a zaujímavosť bežných vecí na základe geometrického stvárňovania.

Impresionizmus

-vznikol a vyvíjal sa súbežne so symbolizmom, za dôležité považoval okamžitý dojem, dôraz sa kládol na zmyslové vnímanie.

Expresionizmus

-z myšlienkovej stránky sa zakladal na subjektívnom idealizme. Do popredia staval vnútorné zážitky umeleckého tvorcu alebo zobrazovaných postáv.

Kubofuturizmus

-kombinácia statických a pohybových prvkov obrazu.