Literatúra po roku 1945 na Slovensku
Próza po roku 1945 prešla zložitým vývojom, ktorý prebiehal protirečivom, politicky zložitom období. V období socializmu sa prispôsobila politickej moci. Tento proces prebiehal hlavne v 50-tych rokoch. Napriek tomu však vznikali aj umelecky hodnotné diela. Do staršej generácie autorov zaraďujeme: Františka Hečka, Dominika Tatarku, Rudolfa Jašíka, Vladimíra Mináča, Alfonza Bednára, Ladislava Ťažkého a Ladislava Mňačka. Títo autori vo svojich dielach opisovali na jednej strane svoje vlastné detstvo, mladosť a na druhej strane zas SNP, koncentračný tábor a nacizmus.
Mladšia generácia sa prezentovala žánrovou novosťou, originálosťou a výraznejšou tematickou diferenciáciou. Sem patria: Hana Ponická, Anton Hykiš, Jaroslava Blašková, Vincent Šikula, Andrej Chudoba, Ján Johanides, Rudolf Sloboda, Ladislav Ballek, Peter Jaroš, Ján Lenčo, Pavel Vilikovský, Dušan Dušek, Dušan Mitana.
FRANTIŠEK HEČKO (1905-1960) Bol básnikom, redaktorom, prozaikom, publicistom. Jeho tvorba je spätá s rodiskom, rodinou a zo životom na dedine. Narodil sa a vyrástol vo vinohradníckom kraji a vo vinohradníckej rodine v Suchej nad Parnou. Študoval vinohradníctvo a poľnohospodárstvo. Do literatúry vstúpil knihou básní Vysťahovalci. Potom nasledovali ďalšie dve zbierky:
-Na pravé poludnie, -Slovanské verše.
Potom nasledoval román Červené víno. Ďalšími dielami Hečka sú:
-Drevená dedina, -Svätá tma.
ČERVENÉ VÍNO
Je to generačný román a odohráva sa v obciach Zelená Misa a Vlčindol. Jedným z ústredných motívov je rozpor v rodine Habdžovcov. Urban si vzal za ženu chudobné dievča Kristínu, a to mu neodpustil až do smrti jeho otec Michal Habdža. Preto Urban opúšťa rodný dom. Odchádza do neďalekej dedinky Vlčindol so svojou malou rodinkou, Kristínou a so synom Marekom. Tu začne gazdovať a s ťažkosťami sa prediera životom. Urban vynikol pracovitosťou, húževnatosťou a múdrosťou, no musel čeliť nepriateľom. Rodina Habdžovcov prežíva okrem vlastných problémov aj vojnu i stratu vlastných detí. Marek Habdža predstavuje mladú generáciu, ktorá žije iným spôsobom života ako jeho predkovia, a napokon opúšťa zaužívaný spôsob života.
ALFONZ BEDNÁR (1914-1989)
Bol prozaikom, redaktorom a dramaturgom. Narodil sa v rodine roľníka. Študoval jazyky. Kritizoval aj negatívne stránky spoločenského života. Do literatúry vstúpil už v zrelom veku, mal 40 rokov. V 1. románe Sklený vrch sa prejavil ako osobný rozprávač, ktorý spracoval tematiku vojny a povstania.
SKLENÝ VRCH
Román má formu denníka, ktorý si píše hlavná postava Ema Klaasová Solanová. Ona a jej manžel Ing. Solan pracujú na stavbe hydrocentrály. Ema utrpí nehodu a odnesú ju do nemocnice. Jej manžel doma nájde jej denník a začne ho čítať. Keď ho dočíta, dostáva správu o Eminej smrti. Ema si písala denník preto, lebo sa chce vyrovnať so svojou minulosťou. Má rada svojho manžela, ale mala pred ním svoje tajomstvá. V spomienkach sa vracia do obdobia vojny a povstania. Ema prežila v čase vojny veľkú lásku. V Tichej doline sa spoznala v roku 1943 s Milanom Kalíšom. Spájal ich hlboký cit. Na svojom poslednom stretnutí si dávajú sľub, že sa stretnú na tom istom mieste o 4 roky. Stretli sa však skôr v roku 1944. Keď Milan odišiel, Ema sa dozvedela, že je tehotná a že Milan spolupracuje s partizánmi. Ema sa nechala nahovoriť na potrat. Neskôr už nemohla mať deti. Po skončení vojny zúfalo začala hľadať Milana, no nenašla ho. hovorili jej, že je nezvestný. Medzitým čas ubiehal, Ema mala problémy, lebo mala polo nemecký pôvod, a keď sa stretla s doktorom Zoltánom Ballom, zasnúbila sa s ním. Tento jej vzťah nebol šťastný. Onedlho ju Zoltán nechal. Ema sa vrátila do Tichej doliny spomínať na lásku, a tam sa dozvedela, že Milan je pochovaný spolu s ostatnými partizánmi v jednom hromadnom hrobe. Dozvedela sa aj to, že ho nemci chytili, a umučili ho na smrť. V Tichej doline sa stretla s Ing. Solanom, pri ktorom spomínala na bývalú lásku. Po istom čase sa zosobášili. Stali sa aj spolupracovníkmi a museli zdolávať osobné aj pracovné problémy. Tichá dolina znamenala v živote Emy Klaasovej Solanovej lásku, pretože tam prežívala najkrajšie dni svojej mladosti.
|