Ľudovít Štúr

-1815-1856
-narodil sa v Uhrovci v rodine učiteľa
-politik, novinár, básnik, jazykovedec
-študoval na evanjelickom lýceu v BA
-pôsobil v „spoločnosti česko-slovenskej“ ako podpredseda
-študoval na univerzite v Halle históriu a politiku
-po návrate prednášal o slovanských a európskych literatúrach a vystupoval proti pomaďarčovaniu Slovákov
-pôsobil ako zástupca profesora Palkoviča na katedre
-chcel, aby sa národ vzdelával, jeho cieľom bolo oslobodenie
-literatúre musel ľud rozumieť, musí vychádzať z jeho prostredia a musela byť blízka jeho reči
-1843 uzákonil spolu s Hodžom a Hurbanom spisovnú slovenčinu na základe stredoslov. nárečia
-chcel pomocou jazyka zjednotiť Slovákov
-presadzoval zrušenie poddanstva
-jeho životnou láskou bola Adela Ostrolúcka

-prvá kniha v slovenčine 2.ročník almanachu Nitra

Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí

- vysvetlil dôvody slov. /jazykový,pol., zjednotiť národ/

Nauka reči slovenskej: gramatika novej slovenčiny

Znaky štúrovčiny

-nepozná y, všeob. pods. mená sa píšu s malými písmenami okrem slov slovenčina, slovenský, ď, ť, ň píše s mäkčeňom
-nemá ľ, nemá dvojhlásky, -uo, w nahradil v, ä, iu nemá, dôslednejšie sa uplatňuje rytm. krátenie
-mal foneticky pravopis
-vydával Slovenskje národnje noviny
-stal sa poslancom mesta Zvolen
-po zrušení poddanstva a cenzúry sa začal orientovať na otázky národné, kt. formuloval v dele Žiadosti slov. národa

O národných piesniach a povestiach slovanských

-podľa neho sú Slováci najspevavejší národ na svete
-vo svojich piesniach a povestiach vyslovujú svoje najvrúcnejšie pocity
-požadoval, aby sa básnici inšpirovali ľudovou slovesnosťou

Slovanstvo a svet budúcnosti

-fyloz.-polit.dielo
-vydal tu sklamanie z revolúcie, kritizoval Rakúsko, prestal veriť, že národ sa oslobodí vlastnými silami
-východisko videl v zjednotení Slovanov pod vedením Ruska

Spevy a piesne
-obsahuje epické skladby a osobnú lyriku
-téma rodného kraja, ideál mladosti, smútok nad stratou blízkych

Dumky večerné

-žiali nielen nad sebou, ale aj nad ťažkým údelom ľudu
-vyjadruje tu lásku k domovu

ĽUDOVÁ SLOVESNOSŤ

-vplyv ľud. slovesnoti na literatúru:

-ľudový hrdina
-zvyky a tradície slov. ľudu
-historické tradície
-krásy slovenskej prírody
-ľudový jazyk
-žánre ľud.slovenosti /balada/
-silabotonická prozódia: 1 verš = 1 veta
- združený rým AABB

-v lyrike vznikajú ponášky na ľudovú pieseň a balady, spolu s jazykom ľudovej piesne preberali Štúrovci aj veršovanú stavbu, trópy a námety ľudovej slovesnosti.

Zberom folklóru sa zaoberal Samo Chalupka, čo sa odrazilo v básňach, ponáškach na ľudové piesne. Spracoval aj jánošíkovskú tematiku. Zdrojom baladiky Janka Kráľa bola tiež jeho zberateľská činnosť (Zverbovaný).

Porovnanie pravopisu

Porovnanie s bernolákovčinou

- zaviedol fonetický pravopis
- každé podstatné meno sa píše veľkým písmenom
- z hľadiska vetnej stavby – dlhé súvetia
- Bernolákov spisovný jazyk šíril svojimi populárno-vedeckými spismi
- označuje sa ľ (veľmi piľnem ...)
- g sa číta ako j
- neexistujú dvojhlásky