Hečko, Mináč, Jaroš
František Hečko
-patrí do svetovej lit. po 2. sv. v. – próza
Červené víno
-umelecky najhodnotnejší román
-čiastočne autobiografické dielo /niečo vymyslené/
-zobrazuje osudy 3 pokolení Habdžovcov počas niekoľko desaťročí v 20. storočí
-dej sa odohráva vo vinohradníckej dedine Vlčindol
-delí sa na:
1.Živly: individuálny protest Urbana proti dedinským boháčom
2.Hrdinka a hrdinča: zobrazuje obdobie 1. sv. v., ťažkú prácu na vinohradníckych svahoch
3.Marek a Lucia: zobrazuje 2 protichodné svety a ich spojenie, pánstvo a chudobu – svadba Lucky Bolebruchovej a Mareka Habdžu
-dej je rozvetvený a bohatý, sleduje mnohé životné osudy
-Michal Habdža: bohatý, panovačný gazda, jeho manželka Verona bola tiež prísna, ale skúpa, bezcitná
-bola pobožná – má 3 synov, 1 dcéru – Urban, Mikuláš, Filip, Jozefína
-Urban sa ožení s chudobnou sirotou Kristínou
-urazený starý Habdža dlhé roky nechce o nich ani počuť
-Kristína a ich malý syn Marek žili v láske a tvrdo pracovali
-najväčším nepriateľom v dedine bol Silvester Bolebruch
-postupne sa Urbanovi narodí dcéra Magdaléna a dvojičky Cyril a Metod
-rodinnú idylu naruší 1. sv. v.
-musí narukovať
-gazdom v dome sa stáva Marek /jeho syn/
–rodinu postihne tragédia, dvojičky ochorejú na záškrt a zomrú
-Kristíne sa narodí posledný syn Adamko, po pôrode však musí dlho ležať, utrápená i smrťou dvojičiek – neskôr umrela
-Marek začal študovať, stretáva sa s Luckou
-Urban sa po Kristíninej smrti celkom opustí, začne piť, nedbá o seba
-nikdy neoľutoval, že dal Kristíne prednosť pre majetkom
-zanedbáva prácu, celý deň pije
-zraní sa pri páde z rebríka a onedlho zomrie
-siroty ostávajú samé, a keďže im ostali dlhy, predajú na dražbe majetok, kt. kúpi Bolebruch
-román sa končí tým, že Lucka a Marekovi rodičia idú bývať do Zelenej .....
Vysťahovalci
-jeho debut
-soc. námety,rod. a subjektívne námety
Slovanské verše
-vyjadruje obdiv národov vzdorujúcim nemeckému fašizmu
Od veršov a románom
-vyjadruje rozhodnutie prečo začína písať v próze
Drevená dedina-
spracoval tu dramatickú problematiku združstevňovania slovenskej dediny
Svätá tma
-podrobuje tu kritike slovenský režim 1937-45
-tento román nedokončil
Vladimír Mináč
Generácia
1.časť Dlhší čas, Čas čakania
2.časť Živí a mŕtvy – odohráva sa pred vypuknutím SNP a počas SNP
3.časť Zvony zvonia na deň – po skončení 2. sv.v., konkrétne od r.1946-1948
-Marek Uhrín pracoval na štábe povstaleckého vojska
-spočiatku vládol všade chaos, neistota
-prichádzali protichodné rozkazy, disciplína bola uvoľnená
-Marek sa pripojil k oddielu kapitána Labudu a čatára Kozu
-ich úlohou bolo zadržať Nemcov, pričom dostali rozkaz, aby ustúpili bez boja
-Nemci mali voľnú cestu
-narazili na nič netušiacu partizánsku skupinu /J.Krapa a Bendeho/
-Nemci zabili niekoľkých partizánov, ostatným sa podarilo ujsť
-komisár Bende a Janko Krapa vyčítali kapitánovi Labudovi, že vstúpil a označil ho za zradca a zbabelca
-kapitán sa im snažil vysvetliť, že ich chcel upozorniť
-Labuda sa rozhodne zaútočiť na Nemcov, aby dokázal, že nie je zbabelec
-partizánska skupina J. Krapa sa pripojí k vojakom a spoločne sa im podarí vyhnať Nemcov z dediny
-Labudu oslavovali ako hrdinu
-blíži sa koniec vojny
-Nemci už ustupujú pred sovietskou armádou
-partizáni sa tiež pripoja k Rusom
-po vojne dostal čatár Koza na predmestí Ke krčmu, kde sa schádzali bývalí partizáni a spomínali na staré časy a na zbitých spisovateľov
-Koza spomína s obdivom na kapitána Labudu, ktorý bol vo vojne zranený, a teraz sa lieči v Kyjeve
-po vojne sa autor vracia k jednotlivým postavám a ukazuje, v čom našli zmysel života
-hrdinovia nájdu zmysel života ľudí v láske, rodine, práci /Marek Uhrín a Oľga Ferkovičová sa zamilujú a zoberú sa/, alebo rezignujú
-Labuda sa stáva alkoholikom
-M.Uhrín-ako vojak bol slabý a nešikovný, bol však čestný
-mravne vyspelý, ale tiež váhavý a všetko vždy dôkladne rozoberal
-všetko analyzoval, rozobral
Smrť chodí po horách
-debutoval ním
-základom je jeho osobný zážitok a generačný zážitok SNP
-dielo sa sústreďuje okolo 2 bratov Petra a Jána Lotára
-prvého z nich zajali Nemci a dostal sa do koncentračného tábora
-autora zaujímajú hlavne reakcie oboch bratov na vonk. podmienky, prekážky a ťažkosti
Peter Jaroš
Tisícročná včela
-generačný román
-je to mýtus o pracovitosti, usilovnosti, šikovnosti a vitalite národa
-je písaný formou mozaiky
-scény a výjavy zo života 3 generácií rodiny hybského murára Martina Pichandu
-jeho synovia Samo, Valent, Kristína a ich deti
-chronologicky zachytáva udalosti od konca 19. storočia po koniec 1. sv. v.
-kladie dôraz na symboly, alegóriu – tajomnosť románu
-zobrazuje roľnicko-remeselnicky spôsob života
-okrem realistického príbehu tu nájdeme mýtizované rozprávanie, lyrické prvky, grotesku
-motívy: včely, ryby, smrť – z toho vyplýva viacvýznamovosť
-dej: M. Pichanda pochodil s partiou murárov kus sveta
-zbieral zemepisné knihy, mapy, sníval o cudzích krajinách
-ľudia ho radi počúvali, keď rozprával skutočné i vymyslené príbehy
-vážili si ho pre jeho vedomosť
-ústrednou postavou je jeho syn Samo, ktorého prezývajú včela
-musel tvrdo pracovať, keďže mal veľa detí
-prežil množstvo pádov, ale vždy vstal a začal znova
-pri živote ho držala práca
-autor prácu vyzdvihuje ako základnú hodnotu, ktorá dáva životu zmysel
-ďalšou dôležitou hodnotou je láska – vášnivá, milenecká, manželská /čistá, verná, krásna../
-takáto je aj láska medzi Samom a Máriou, a tiež aj medzi Kristínou a jej manželom
-autor opisuje aj lásku zmyselnú, nevernú, vypočítavú – nie je čistá, prináša skazu inému
-takáto je láska Valenta k Hanke /končí tragicky, privedie ju k smrti/
-v románe je zachytená aj láska k deťom
-deti zobrazuje ako záruku budúcnosti a pravý zmysel lásky
-starý M. Pichanda umiera náhodne
Pýr
-dvojnovela
-usiluje sa o prienik do psychiky dedinských ľudí, kt. sa stali účastníkmi trag. udalosti
Trojúsmevový miláčik
-návrat k prameňom a koreňom, voči ktorým sa cítil zaviazaný
Lásky hmat
-stvárnil tu postavy, ktoré upádajú do hedonizmu a lacnej povrchnosti, vedúcej k neschopnosti
Milodar sučka
Pacho, hybský zbojník
|
