Slovenský román
Martin Kukučín
Dom v stráni
-román -je to jeho vrcholné dielo -v popredí záujmu stojí problém lásky na podklade majetkových rozdielností -dej sa odohráva na ostrove Brač -v centre príbehu stoja 2 rodiny: starého a rozvážneho sedliaka Mate Beraca a rodina statkárky šory Anzuly -tieto 2 rodiny predstavovali 2 protikladné spoločenské vrstvy: sedliacku a statkársku -vzťah oboch rodín naruší láska Nika Dubčica ku Katici Beracovej -Katica sa kvôli Nikovi rozíde so sedliackym chlapcom Paškom Bobičom -Katica a Niko sa chcú zobrať, ale v ceste im stojí ich pôvod -neskôr u Nika dochádza k odcudzeniu, pretože u Katici prevláda rozum nad citom, chce sa dostať do vyšších spoločenských kruhov -neskôr Maté ochorel a pri jeho smrteľnej posteli sa zišla celá rodina -Maté pred smrťou prejavil radosť, že Niko si zoberie Doricu a Katica si vezme Paška Maté Berac: -hrdý sedliak, postúpil zápas o vlastnú existenciu a nesúhlasí so vzťahom Katice a Nika Šora Anzula: pracovitá, energetická hlava rodiny, nesúhlasí so vzťahom Nika a Katice, nechce sa vzdať postavenia v rodine
Milo Urban
Živý bič
-odohráva sa počas 1. sv.v. v obci Ráztoky -názov živý bič je symbolický, myslí sa tým vojna a dôsledky, kt. dopadajú na ľudí -hl. postavou sú Ráztočania - Živý bič-má 2 časti: STRATENÉ RUKY a ADAM HLAVAJ -1.časť- dedinské dramatické udalosti, osobné tragédie -2.časť- protest, hnev ľudu -zámer bol vystihnúť vnútorný postoj postáv -zobrazil tu 1. sv.v., ako si ju pamätal zo spomienok -na rozdiel od iných románov, ktorých dej sa odohrával na frontoch, Živý bič podáva nepriame svedectvo o neľudskosti vojny -v centre stoja postavy, ktoré sa búria proti nespravodlivosti a vojne -má kolektívneho hrdinu, čím je sám ľud -dej sa odohráva v obci Ráztoky -vojna sa dotýka všetkých, -prichádza z vojny mrzák Ondrej Koreň, kt. je jediným svedkom vojnových udalostí -nemôže o nej podať ani žiadne svedectvo – je nemý a bezruký -A. Hlavaj po zbehnutí z frontu sa vracia domov, nenávidí pánov, hlavne notára Okolického, kt. zapríčinil smrť jeho ženy Evy -Hlavaj je aktívna postava, tvrdohlavý, živelný vzbúrenec proti vojne a útlaku
Peter Jaroš
Tisícročná včela
-generačný román -je to mýtus o pracovitosti, usilovnosti, šikovnosti a vitalite národa -je písaný formou mozaiky -scény a výjavy zo života 3 generácií rodiny Hybského murára Martina Pichandu -jeho synovia Samo, Valent, Kristína a ich deti -chronologicky zachytáva udalosti od konca 19. storočia po koniec 1. sv.v. -kladie dôraz na symboly, alegóriu – tajomnosť románu -zobrazuje roľnicko-remeselnícky spôsob života -okrem realistického príbehu tu nájdeme mýtizované rozprávanie, lyrické prvky, grotesku -motívy: včely, ryby, smrť – z toho vyplýva viacvýznamovosť -dej: M. Pichanda pochodil s partiou murárov kus sveta -zbieral zemepisné knihy, mapy, sníval o cudzích krajinách -ľudia ho radi počúvali, keď rozprával skutočné i vymyslené príbehy -vážili si ho pre jeho vedomosť -ústrednou postavou je jeho syn Samo, ktorého prezývajú včela -musel tvrdo pracovať keďže mal veľa detí -prežil množstvo pádov, ale vždy vstal a začal znova -pri živote ho držala práca -autor prácu vyzdvihuje ako základnú hodnotu, ktorá dáva životu zmysel -ďalšou dôležitou hodnotou je láska – vášnivá, milenecká, manželská /čistá, verná, krásna../ -takáto je aj láska medzi Samom a Máriou, a tiež aj medzi Kristínou a jej manželom -autor opisuje aj lásku zmyselnú, nevernú, vypočítavú – nie je čistá, prináša skazu inému -takáto je láska Valenta k Hanke /končí tragicky, privedie ju k smrti../ -v románe je zachytená aj láska k deťom -deti zobrazuje ako záruku budúcnosti a pravý zmysel lásky -starý M. Pichanda umiera náhodne
Popoludnie na terase
-je to monologické rozprávanie o každodennom živote v jednej bratislavskej redakcii
Urob mi more
-príbeh vysokoškoláka, ktorý je počas prázdnin na praxi v kameňolome -zameriava sa na psychiku postáv
|